Depresia

nezabudka137

som rada, že si to tu niekto prečítal. Dám vám rád kolko len budem vediet. Nechcem byt moc obšírna, tak stručne. Ked sa ochorenie neprejavilo naplno, nepomáhalo nič. A ked to zhruba po desiatich rokoch prišlo naplno, tak vela krát nemocnica, lieky. Pomohlo, no iba dočasne a lieky až tak nezaberali. Tak potom jedna liečitelka-teda si to myslím. Chodila som ku nej často a pomáhalo to. Už 5 rokov som nebola v nemocnici, mám prácu, vlastné bývanie. Posl. par dni len jeden liek na spanie. Som stále slabá, ale už ochorenie zvládam. Musím sa ale velmi šetrit. Sú dni, ked už necitim nič a je mi super. A ked príde znovu slabost, len chodim do práce a doma ležím, inak sa nedá. Potom si dávam vitaminy, jem orechy, banány, horkú čokoládu. A ak sa zdá, že nič nepomáha, treba o tom hlavne rozprávat, to môže tiež človeka trošku udržat. Nestrácat kontaky, nech sú akékolvek.

tinkuska

a ako si predstavujes to stretnutie? myslis ze tu niekto najde odvahu? niekto kto ma depresiu a uzkost a problemy vobec vyjst na ulicu, problem nadviazat rozhovor s blizkymi, len tak sa stretne s neznamym clovekom s netu? no neviem.. ten liek mi nic nehovorí, preco?
mimulus nikto ta z nicoho neobvinuje. aj ty bojujes ako sa len dá, tak ako aj ostatní..

Mimulus

A ešte jedna vec neobviňujte ma že nechcem bojovať ale sám to nedokáže. Ak by sa našiel medzi Vami niekto kto by sa chcel stretnúť dajte vedieť. Nemám na výber tak skúšam všetky možnosti napriek tomu, že internetu neverím. A ešte jedna vec hovorí niekomu niečo tryptofan? Bral ho niekto?

Mimulus

Tak sa Vám ešte raz ospravedlňujem. Zabudnite nato čo som napísal!!! Viem, že za tie roky čo som s manželkou sme sa už mohli o tom porozprávať ale je tu ešte jedna vec: ešte nikdy sme sa o ničom nerozprávali. Teda o ničom vážnom. Za 9 rokov - viem opäť neuveriteľné však? Tá regresná terapia môže byť zaujímavá vec. Čo sa týka tých priateľov ono je to v podstate stále o tom istom. Sú to skvelí ľudia na ktorých mi veľmi záleží ale ani oni ma už nevládzu stále počúvať. Jeden mi tvrdí, že mi neverí, druhí že to bude lepšie, tretí že mám zabudnúť na minulosť a ´další, je pri mne vždy keď som na tom veľmi zle. Ja si veľmi dobre uvedomujem, že odháňam ľudí okolo seba ale nedokážem stým nič spraviť. nemôžem zabudnúť na problémy okolo seba a čo sa týka tej minulosti. Už raz sa mi zabudnúť podarilo ale len na niektoré veci lenže..... Čo sa stane ak zabudnem úplne, možno práve to, čo som prežil zo mňa spravilo lepšieho človeka a veľmi sa bojím čo sa stane ak by som náhodou zabudol. Mojou minulosťou je totiž aj veľa mojich priateľov a aj keď ma poslali do riti aj napriek tomu ich mám veľmi rád a ak by som aj náhodou dokázal zabudnúť čo sa stane ak si na niektorého spomeniem??? Možno by som bol úplne niekto iný ak by som sa v minulosti nerozhodol takto a nie som si úplne istý či to chcem. Je to ako s peniazmi - tiež kazia charakter. Možno keby som sa na tých ľudí vtedy.... tak som teraz v poriadku ale svedomie by mi to nedovolilo. Čo ak by som sa potom nemohol pozrieť do zrkadla nie preto, že ma opúšťajú priatelia ale preto že som tým ľuďom nepomohol? Všetci priatelia, ktorých som mal alebo mám sú skvelí ale len dvaja skutočne vedia čo som prežil. Ja naozaj neviem či tomu veria ale podstatné je, že ja verím im. Možno je teraz hlúposť čo som napísal ale ja viem aký som a že tá choroba ma ničí. Čo sa týka toho doktora ja neverím nikomu z Vás, že ste sa jednoducho zobrali a išli ste k doktorovi. A ak áno tak prečo to ja nedokážem??? A čo sa týka tých rád tak naozaj by som bol rád ak by tu nejaké konkrétne zazneli okrem doktorov a liekov. A ešte niečo čo to stretnutie osobne? Nemohlo by to pomôcť???

nezabudka137

Len tolko všetkým, nezvdávajte sa! Trvá to možno nekonečne dlho, ako to bolo aj u mna, ale dá sa nad tým zvýtazit. Mne sa to už začína darit a trvalo to zopar rokov. Mám 37 teraz. Priatela sice zatial ešte nemám, no ked celkom vyzdraviem, budem intenzívnejšie hladat :) Všetkým vám želám, aby vám aj pri ťažkostiach zostalo stále dost sil, aby ste si poradili aj s takým niečím ako je depresia. ahojte

tinkuska

Raz pises ze mas priatelov, potom ze nemas. Aki su to priatelia? co o tebe vedia?
Nenapadlo ta niekedy ze by si sa snazil na to, co sa stalo zabudnut? viem ze je to kravina, ale za pokus by to stalo, kopu ludi ma tajomstva, ktore si vezmu do hrobu, zmieria sa s tym, a sbazia sa zit normalne. Mozno je to blbost, ale aj to by bolo riesenie.

slnečnicaa

Nikto ťa neodpísal predsa
Stále sa ľutuješ, odmietaš pomoc, hľadáš výhovorky prečo nie, nepátraš prečo áno.
Vieš koľko ľudí zažilo a zažíva traumatické udalosti?
Rob so sebou niečo, rozhýb sa, vyhľadaj odborníka

tinkuska

mimulus, nebud taky nahnevany. Tu na fore ti urcite bude doverovat malo ludi, praveze rodina by ti mala verit a hlavne manzelka. nehovorim ze ja ti neverim, ale vela veci sa tazko chape. Snazime sa ti tu poniektori pomoct, tak ako vieme, keby sme vedeli o nejakej zazracnej vodice, masticke, lieku, ktory naozaj vsetko vylieci, tak by sme ti to davno povedali a urcite by sme uz na tieto diskusie nechodili.
Mas pravdu, ja som bola aj u psychiatrciky, aj u psychologicky, aj u liecitela, a stale som v tom, aj ked beriem lieky. Takze ani ja ti asi nepomozem, jedine co mozem je, dat ti rady, ktore aspon trosku pomohli mne, lepsie to znasat, alebo ti mozem napisat o sebe, ale to ti nijako nepomoze. Je toho vela co si zazil, ale za tie roky co si s manzelkou, ste sa o tom uz mali dopodrobna a uprimne porozpravat, aj ked ta uplne nepochopi. Moj priatel vie vsetko, moje pocity, stale mu hovorim, co mi robi problemy, ako vidim veci a aj on sa mi snazi pomct, ale vidis..nie je to lahke, clovek si musi pomoct sam. Necchem si vyskusat regresnu terapiu? Uz si o tom pocul?