Depresia

Som veľmi rád, že prídeš ale ja to nechám na Tebe. Veľmi sa toho bojím. Možno som to presvedčivo napísal ale som rád že sa nehneváš. Ako som povedal - nemám problém sa stretnúť len jedna vec je strach a tá druhá sú alibi. Ďakujem Ti

Milá nezábudka137 môžem sa Ťa niečo spýtať? Ak by som náhodou išiel do takého klubu a začal im tam rozprávať svoju minulosť a pocity, myslíš že by to niekto pochopil? Otázka, myslíš že by mi niekto veril? A čo si myslíš čo by mi na toto všetko asi povedala polícia? Ešte stále mám jeden dôkaz ale už je neskoro aby sa dal použiť. Pozri veľa z nás má prácu aj keď ja ju akurát nemám, veľa z nás sa bojí o tom niekomu povedať. Ak by sme tam aj chceli ísť tak si máme niečo vymyslieť? Teda mám???

Dúfam tinkuska, že som Ťa neurazil a prepáč, že som napísal to, čo som napísal. Do ničoho Ťa nechcem nútiť len by ma to asi veľmi potešilo. Neviem? Máš presne toľko rokov čo ja - možno že.... Ja neviem už som asi v budúcnosti. Mne sa to všetko začalo opäť po strate zamestnania a po tom ako som sa skontaktoval s priateľom, ktorý tvoril moju minulosť. Preto si treba dobre rozmyslieť načo sa dá alebo nedá zabudnúť.

mimulus :)) to nie je iste ci pridem, ale pobavilo ma to ako presvedcivo si to napísal.
Pocul si uz niekedy o regresnej terapii? teraz to rozoberam s viacerymi ludmi, a nebolo by na skodu sa o tom zacat zaujimat, moze ti to velmi pomoct. Alebo sa aspon vyznat vo svojich problemoch, da ti to novu nadej, uvidis veci inak a vraj si aj uvedomis vela veci a sam prides na to, ako si pomoct a co vlastne chces.
Mimulus a úreco sa chces stretnut v NR?

nezabudka137 neboj ja a tinkuska určite prídeme len daj vedieť kedy a kam.

A ešte jedna malá otázočka. Ako sa dá niečo vyskúšať tak aby o tom nikto nevedel???

Vykašlať na to odkiaľ kto je hlavne že si dokážeme pomôcť, veď aj plo je z TN. No a kedy sa stretneme v NR?

Pozri tinkuska ja už nemám inú možnosť a napriek tomu, že mám depresiu tak si ľudia okolo mňa myslia, že neexistuje väčší optimista. Ja neviem čím to je ale skôr poviem niečo ,,cudziemu,, človeku, alebo priateľovi ako rodine. Možno sa Ti to zdá zvláštne ale chcem to aspoň skúsiť, veď kto ma môže z toho dostať ak dobrovoľne k lekárovi nepôjdem? Áno aj ja sa veľmi bojím ale to, že som to dal sem bola posledná možnosť. Ja už asi naozaj nemám čo stratiť ale nikdy nechcem stratiť svoju identitu.

Nemyslím, že niekto nájde odvahu ale myslím si pravý opak a to, že si ju už našla. Ak sa mýlim tak prepáč. Naozaj sa veľmi bojím ale nemyslíš že si môžeme navzájom pomôcť?

Čo sa týka toho tryptofanu tak to bola prvá informácia o lieku, akú som kedy našiel ale neviem ani či je na predpis ani som sa tým nezaoberal len sa pýtam.
Čokoláda naozaj pomáha, ale aj granko, prechádzky a pomáha aj toto aj keď ešte neviem ako.

nezabudka, len skoda ze nie kazdy je z TN, aj ja pracujem, sice som momentalne PN, ale neviem ci by sa to dalo. A ku ktorej liecitelke si chodila? a co si vlastne mala? depresiu? uzkost?

Ešte by som prispela dákou radou. Okrem nemocnice,kde sa inak v TN starajú celkom dobre a okrem lekárov,kde vám iba dajú lieky, lebo čaká ešte dalších 30 pacientov,sú tu aj psychosocialne centrá a rôzne kluby. Dá sa tam porozprávat, robia programy, rôzne aktivity, ručné práce, výlety, vianočný večierok. Ja tam moc už nechodím hlavne z dôvodu, že mám prácu a do centra sa chodí cez den na 6-8 týždnov, čo mne nevyhovuje. A kluby sú raz za mesiac v tom centre. Je to iba v týždni po práci, tiež už tam nechodím, ale s ludmi odtial sa občas rada stretnem. Tak som dnes objavila túto stránku a rada popíšem