Depresia

Lieky??? Stačí si spomenúť na Petra Muka alebo na Whitney Houston!!! Iveta Bartošová má tiež super psychiatrov a najlepšie lieky a terapie nie? :( Je to trošku smutné ale je to tak. Skôr nech sa spýtajú ľudia ktorí ešte neboli u doktora či chcú alebo nechcú životnú poistku, pretože potom im ju ž nikto nedá.

Fakt brutalita toto ochorenie. A lieky na co beriete, ci stoja za houby?

Dala by som ti kus svojej mánie, holka.

Depresia? tuším zas na mňa lezie.. prežila som týždňový manický stav a teraz zas začínam padať.
Už som aj vymyslela básničku o rozklade duše. Aké poetické...
Neznášam tento stav. Človek vtedy neustále myslí na smrť alebo na to, ako si spôsobiť zranenie.... (teda to je moja skúsenosť)

natuša42 píšeš, že nemáš priateľov a že si ostala úplne sama. Ja neviem, či mám oprávnenie o priateľstve ani rozprávať, pretože priateľov strácam a ver alebo nie bolí to oveľa viac ako si myslíš. Priatelia sú všetko čo môžeš kedy mať, teda skutoční priatelia. Nie kamaráti ale ľudia, ktorí sa sTebou smejú, plačú, sú s Tebou vždy keď ich potrebuješ a prídu vždy vtedy keď ich od seba odoženieš. Tiež musíš mať na pamäti, že je rozdiel či si niekoho priateľom alebo či je ten človek Tvoj priateľ. Ja som už strati veľa priateľov a tak isto ako ty som ich od Seba odohnal, ale sú to výnimoční ľudia, mám ich veľmi rád a obetoval by som pre nich aj život. Oni už možno na mňa zabudli ale na skutočných priateľov sa zabudnúť nedá. Toto sú ľudia, ktorí mi síce ublížili ale len preto, že nezvládli moju chorobu a to aký som. Vieš priateľstvo je tou najťažšou životnou skúškou akú môže človek mať. Aj keď mi ublížilo už veľa ľudí a mnohým to nezabudnem a neodpustím nikdy tak som tu navždy pre nich na toto nikdy nezabudni ak si budeš hľadať spriaznenú dušu. Vieš veľmi bolí, keď Ti priateľ povie, že Ti neverí alebo nevie či je Tvojím priateľom ale za toto všetko môže len pocit. Neviem Ti ho opísať ale podľa mňa nie si na tom ešte tak zle a ver alebo nie budeš mať priateľov a veľa. Všetko čo Ti k tomu môžem povedať je len to, že osobu, ktorú máš raz rada a skutočne jej veríš, že tú osobu nikdy nemôžeš nenávidieť. Každý človek je vo svojej podstate iný, jedinečný. Ja napríklad neviem pochopiť čo je zábavné na tanci a nikto mi to ešte nevysvetlil. Hľadaj priateľov, hľadaj ako sa len dá, lebo bez nich je svet smutný a prázdny a ak Ťa nejaký opustí tak nie preto, že by Ťa nemal rád ale preto že to jednoducho nezvládal. Pozri, to, že nikam s priateľmi nechodíš ešte nie je dôvod aby si priateľov nemala - to boli a sú možno iba kamaráti? Opýtam sa Ťa jedno kedy si bola u niekoho a sama si si otvorila chladničku alebo sa u neho sprchovala, spala??? Priateľ - partner tých môžeš mať ešte veľa a aj zamilovaná môžeš byť nespočetne veľa krát ale priateľa, teda skutočných priateľov máš na celý život to si zapamätaj a podľa toho si aj vyberaj. V prvom rade si musíš položiť základnú otázku - komu z tých ľudí, ktorí sa nachádzajú okolo Teba skutočne veríš??? Potom budeš vedieť kto je Tvojím priateľov - je to jednoducho pocit. Ten človek to nikdy nemusí cítiť tak ako ty ale priatelia byť môžte. Len musíš rátať aj s tým, že strata priateľa bolí viac ako keď Ti niekto blízky umrie a musíš sa s tým vedieť vyrovnať. Každý človek totiž nemusí byť dobrým poslucháčom a ani priatelia Ti nemusia vedieť vždy pomôcť. Dúfam, že som Ti aspoň trošku pomohol a ak sa budeš chcieť niečo spýtať tak kľudne napíš :)

:)

No vidíš milý môj Mimulus,z týchto tvojich príspevkov mám pocit že si aspon o máličko šťastnejší,že vidíš nádej,že chceš niečo začať so sebou robiť,chcem ťa podporiť aby si sa nevzdával,musíš niekde začať,už len tým že nad tým rozmýšlaš sa rozbiehaš a nezastav sa,lebo horšie to nebude.Možno tá cesta bude dlhá a samá zákruta,ale takou si už išiel velmi dlho,tak by ťa to nemalo položiť.Je to dobré však,ked máš pocit že niekomu na tebe záleží a snaží sa pomôcť i ked len takto...dáva to človeku taký malý pocit šťastia.Nechcela som ťa nijako uraziť,len som chcela aby si sa pohol z miesta,preto sa ti to zdá čo som napísala možno trochu tvrdé:-)lebo ked ti bude každý len kryť chrbát a hladkať ťa po nom a hovoriť stále dookola áno áno je to tak,máš pravdu a bla bla,bude ťa to len utvrdzovať v tvojom trápení,niekedy musíš povedať aj niečo čo sa možno tomu druhému páčiť nebude,ale to kôli tomu že mu chceš aspon trošku pomôcť a nakopnúť ho.A ešte k tomu dieťaťu:ja mám jednu dcerku už skoro 5 ročnú.Dieťa je to naj čo môže človek po sebe zanechať.Ale na tvojom mieste by som ešte počkala,kým si dáš život aspon trochu do poriadku,aby si mohol byť zodpovedným otcom,ktorý vie že sa o dieťa bude vedieť postarať,myslím tým teraz ked si bez práce by to nebolo ktovie čo.Bez práce si z akých dôvodov?Vieme,tak s tým začni niečo robiť,nelutuj sa,nehladaj dôvody ako to nejde ale spôsoby ako to pôjde a nakopni sa...ale myslím že už si sa pohol z miesta,len to chce další a další krok.A nedaj sa ničím odradiť ani keby sa dostavili prvé neuspechy,tak ako musia zakonite prísť,tak musia prísť aj úspechy.Lebo nie je možné aby človek len stále trpel.A.......modlím sa za teba ver mi,aj spolu s dcerou a budem sa nadalej.

natuša42 chápem a napíšem Ti niečo ale už teraz nebudem môcť a ani zajtra tak v utorok sa ozvem. Papenky

Ešte by som sa niekoho rád spýtal či by pomohlo dieťa? Či niekto máte deti alebo sa pokúšate. ĎAKUJEM

bojím sa lekárov,nemocníc a podobne ...mám k tomu odpor veľký .a mimulus ..nemám naozaj dobru priatelku,mala som skveleho priatela (/ frajera/),ale bohvieako dnes s nim už nemozem pcoitat,cize som uplne sama,ale ja som si ich odohnala od seba,tym,ze som s nimi nikam nechodila,len zo skoly mam kamosky,aj to take ,.aby sa nepovedalo,nemam take uzasne kamosky,ako vsetci maju ..ja som sama...sice sa porozpravam s kazdym ..ale ..chapes...