Mám 19-ročnú dcéru, na strednej sa učila dobre, skončila so samými jednotkami a na jednotky aj zmaturovala. Prihlásila sa na vysokú - odbor história. Strašne veľa učenia a žiadne perspektívy uplatnenia. A ona celé dni sedí pri počítači a učí sa. Sú to šialené hodiny, kvôli tomu pribrala, lebo sa nehýbe a hlavne sa jej veľmi zhoršila alergia.
Zo všetkého najhoršie je ale to, že sa vôbec nedokáže učiť. Stále má pocit, že to ešte nevie a odkladá skúšky donekonečna. Z minulého semestra si preniesla do ďalšieho ročníka tri skúšky a teraz - v tomto semestri - jej ostali štyri, ktoré tiež musí preniesť. Prejde len tak-tak. Neviem si predstaviť, ako na budúci rok urobí v každom semestri o toľko skúšok viac.
Keby sa flákala, bola drzá, alebo mala veľké nároky, nepoviem ani slovo. Ale práve naopak. Chcem jej niečo kúpiť na oblečenie, povie, že nepotrebuje. Je skromná a tichá, nemá žiadnych priateľov, len do toho učenia sa nevie poriadne zaprieť. Nedokáže risknúť a ísť na skúšku ak nemá pocit, že je dokonale pripravená. Lenže to nebude nikdy. Okrem toho je strašná trémistka.
Som z nej strašne sklamaná, neviem vôbec čo s ňou bude. Je vynijakúca v informatike, navrhovali sme, aby išla študovať tam, ale to nechce, vraj ju história baví. Tento rok skrátka stratila, bojím sa, že na budúci sa problémy budú opakovať, a tak príde o dva roky. Manžel aj ja trváme na tom, aby išla z tej školy preč a nech skúsi niečo iné. Alebo nech ide pracovať, veď my ju tiež nemôžeme živiť keď sa to všetko ukazuje také neperspektívne.
Najviac ma trápi, že je veľmi inteligentná a citlivá a bude jej škoda. Žiaľ, to na absolvovanie školy nestačí.
Viete mi poradiť nejaký spôsob ako ju naučiť pristupovať k tým skúškam s väčšou ľahkosťou? Nie je nejaká kniha, kde by sa písalo o tom, ako študovať na vysokej škole?
Neschopná dcéra
KakaoNepijem - tiež si hovorím, že by už mohla s niekým začať, to by ju snáď prebralo k životu. Ale ona aj tých, ktorí prejavili záujem, pustila k vode.
kaatka33, máš pravdu.
bibi, doma máme desiatky podobných kníh, niekoľkokrát som ju dokonca prosila, aby si aspoň niečo z toho prečítala, ale vždy mi povie, že sa musí učiť. Keď začala študovať, zdôrazňovala som jej, že musí chodiť na semináre, na skúšky, že musí byť aktívna, aby si ju učitelila všimli, lebo to je polovica úspechu. Lenže ona sa do noci učila, ráno zaspala na seminár, horko-ťažko mala dochádzku, ktorú jej akceptovali, na skúšky išla až na posledný termín a to sa jej ešte stalo, že meškal autobus, takže učiteľ tam už ani nebol. A takto si pekne - krásne sama robí problémy, ktoré by nemuseli byť. Keď jej pripomeniem, že by to mala zmeniť, na všetko mi povie iba "dobre" a neurobí s tým nič.
Aby to nevyznelo, že svoju dcéru nedokážem oceniť, tak musím povedať, že má vlastnosti, ktoré len tak u niekoho človek nevidí: je neuveriteľne tolerantná, chápavá, ochotná pomôcť aj na svoj úkor, veľmi ohľaduplná, pokojná - len zriedka sa rozčúli - aj to len ak ju niekto dlho provokuje. A čo je až neuveriteľné - vôbec neklame. Neviem, kde sa to v nej vzalo, ale od útleho veku sme spozorovali, že vždy povie pravdu. Nikdy sa nevyhovorí na niečo, čo nie je pravda. Keďže má aj svoje tajomstvá, tak ak sa jej na pýtam na to, o čom nechce hovoriť, tak mi to otvorene povie, ale neoklame ma. Keď s ňou na túto tému hovorím, vždy mi povie, že oklamať rodiča pokladá aj za poníženie seba samého. Vraj nechápe spolužiačky, ktoré to úplne pokojne robia. Že možno je to preto, lebo sa s rodičmi nemôžu tak otvorene porozprávať ako ona s nami. To sú jej myšlienky.
Takže som na jednej strane šťastná, že mám dieťa s takýmto charakterom, ale prirodzene aj ma trápi tá jej nepraktickosť, pomalosť a tvrdohlavosť. Akoby sa nedokázala poučiť z vlastných chýb, stále robí tie isté znova a znova a tvrdohlavo trvá na svojom stanovisku. To jej raz v živote môže narobiť veľa problémov. Bola by som rada, keby to pochopila pokým sme s mužom pri nej.
Vsetko co dcere chyba je poriadny chlap !
ja praveze chapem, preco ju volas neschopnou a nebudem ta za to kritizovat. sama som bola kedysi ako tvoja dcera, dost vela som sa ucila, ak vsak trebalo robit nejake domace prace, tak mi to slo velmi pomaly, pri vareni vzdy vsetko zhorelo, alebo to vyzeralo potom v kuchyni ako po vybuchu, a tiez som z dediny, takze prakticka robota sa vzdy nasla, ale mama na mna nekricala, za to,ak som nieco spravila zle, ale vzdy mi pekne povedala, ze ako sa co robi. ale ja som bola vzdy velmi leniva, nepocuvala som ju. ked som si nasla priatela a zacala som chodit na navstevy k jeho rodine, az vtedy som si uvedomila, ze som neschopna. uz len ked som umyvala riad, tak mi priatel povedal, ze preco pustam vodu tak naplno, ze sa to da aj pri miernom prude, ked som jeho mame priniesla nejake kolace, ktore zase upiekla moja mama, a jeho mama sa ma spytala, ze ako sme ho robili, nevedela som, lebo som doma nepohla ani prstom pri peceni. alebo minule sa ma pytali, ci uz mame nove zemiaky a ja som vobec nevedela, co povedat, lebo sa o to vobec nezaujimam. za ten cas co chodim s priatelom, som sa vela veci doucila, lebo som si uvedomila, ze takto sa zit neda.uz mi aj mama raz povedala, ze uz viem varit lepsie ako starsia sestra. a chceme sa vziat s priatelom,a ak budeme mat vlastnu domacnost, tak sa budem musiet naucit postarat sa o seba, jeho, deti, ked raz budu. a co z toho ze som dobry student, nepijem, nefajcim, som slusna, ked neviem robit bezne veci.mozno to je pre niekoho samozrejme, tie prakticke veci, ale ako vidite, nie kazdemu to ide od ruky. co z toho, ze bude vediet vsetko o anglickom stredoveku, ked si nebude vediet navarit, oprat.
MamaM-a co keby si jej nakupila knihy o pozitivnom mysleni, aby zacala verit v to, ze veci mozu dopadnut dobre... Ja som bola napr. typ leniveho studenta, ucila som sa den pred skuskou, na niektorych skuskach som mala neskutocne stastie, na niektorych som odpisala, niektore som par raz opakovala...mala som stastie, ze som chodila aj na vsetky cvika, prednasky, mala som vzdy fantasticke seminarne prace, prezentacie, cize si ma ucitelia pamatali, mali ma radi, ze aj ked videli, ze mam tahak, tak sa len smiali a nechali ma odpisovat:O))), pripadne prizmurili oci a dali mi to a nikdy som si nenechala prepadnut terminy. Skusky sa daju dorobit este v auguste, pripadne predlzit skuskove na september, nech zabojuje, to jej treba vysvetlit, ze aj Ecka su dobre, hlavne nech prejde... skus ju zapajat do domacich prac, varenia, aby bola pouzitelna v realnom zivote...
Slobodna, ja si to uvedomujem. Ona sa narodila veľmi chorá a zázrak, že prežila. Preto sme hneď od malička okolo nej obskakovali. A tak to zostalo až doteraz. Pri jej pomalosti som skrátka nemala trpezlivosť čakať na to, kým nejakú prácu dokončí sama.
Viem, že je to moja chyba. Dúfam len, že sa to dá ešte napraviť.
No ale za jej neschopnosť môžeš ty. Keď si ju takto naučila, že ju obskakuješ. Dieťa predsa od malička vychovávam k samostatnosti. Tak nech sa nenaje- ako ju inak prinútiš aby to urobila sama? Musí predsa pochopiť vzorec ak si jedlo nepripravím-budem hladná. Musíš ju jednoducho nechať padnúť na hubu, inak sa nepozbiera. Ja ťa neodsudzujem, ale svojími ďalšími príspevkami ma len utvrdzuješ v mojom názore, že za jej neschopnosť môžeš len ty, teda len ty to môžeš a teraz v jej veku aj musíš napraviť.
Vanilka12 + dida II, vaše príspevky sú úplne odlišné, ale obidva pre mňa veľmi vzácne.V každom je veľa pravdy. Naozaj -niet nad vlastnú skúsenosť.Ďakujem.
