Mám 19-ročnú dcéru, na strednej sa učila dobre, skončila so samými jednotkami a na jednotky aj zmaturovala. Prihlásila sa na vysokú - odbor história. Strašne veľa učenia a žiadne perspektívy uplatnenia. A ona celé dni sedí pri počítači a učí sa. Sú to šialené hodiny, kvôli tomu pribrala, lebo sa nehýbe a hlavne sa jej veľmi zhoršila alergia.
Zo všetkého najhoršie je ale to, že sa vôbec nedokáže učiť. Stále má pocit, že to ešte nevie a odkladá skúšky donekonečna. Z minulého semestra si preniesla do ďalšieho ročníka tri skúšky a teraz - v tomto semestri - jej ostali štyri, ktoré tiež musí preniesť. Prejde len tak-tak. Neviem si predstaviť, ako na budúci rok urobí v každom semestri o toľko skúšok viac.
Keby sa flákala, bola drzá, alebo mala veľké nároky, nepoviem ani slovo. Ale práve naopak. Chcem jej niečo kúpiť na oblečenie, povie, že nepotrebuje. Je skromná a tichá, nemá žiadnych priateľov, len do toho učenia sa nevie poriadne zaprieť. Nedokáže risknúť a ísť na skúšku ak nemá pocit, že je dokonale pripravená. Lenže to nebude nikdy. Okrem toho je strašná trémistka.
Som z nej strašne sklamaná, neviem vôbec čo s ňou bude. Je vynijakúca v informatike, navrhovali sme, aby išla študovať tam, ale to nechce, vraj ju história baví. Tento rok skrátka stratila, bojím sa, že na budúci sa problémy budú opakovať, a tak príde o dva roky. Manžel aj ja trváme na tom, aby išla z tej školy preč a nech skúsi niečo iné. Alebo nech ide pracovať, veď my ju tiež nemôžeme živiť keď sa to všetko ukazuje také neperspektívne.
Najviac ma trápi, že je veľmi inteligentná a citlivá a bude jej škoda. Žiaľ, to na absolvovanie školy nestačí.
Viete mi poradiť nejaký spôsob ako ju naučiť pristupovať k tým skúškam s väčšou ľahkosťou? Nie je nejaká kniha, kde by sa písalo o tom, ako študovať na vysokej škole?
Neschopná dcéra
Keď sa jej pýtam, prečo jej všetko tak dlho trvá, vždy mi povie, že sa cíti úplne vyhorená. Že nemala dlho žiadne prázdniny, žiadne voľno, že stále je len nad knihami. Keď jej poviem, aby sme niekam išli, aby chodila do prírody, aby sa hýbala, lebo pri počítači nemá prekysličený mozog a celkove jej to len škodí, tak povie, že na to nemá čas. Ale podľa mňa na to len nemá chuť, je z nej už strašná lemra. Nie každý je na šport, ale niekedy sa treba prinútiť. Hlavne ak chce byť človek zdravý a mať lepšiu náladu.
squash, zdá sa, že si najbližšie k pravde.
Necitala som ostatne prispevky, iba ten povodny. Akoby som citala o sebe. No, ja som si v prvom rocniku prenasala vela skusok. Neskutocne som bola lahostajna ku skole. Zmenilo sa to, ked som si nasla priatela. A skoncila som s vynikajucimi vysledkami a teraz si robim doktorad. Netreba hned hadzat flintu do zita. Dajte jej sancu. Poslite ju na par pokecov ku psychologovi. Potrebuje len viac sebavedomia a nie neustale pocuvanie, ze ta skola je zbytocna (mozno sa citi potom zbytocna aj ona, a preto chce vsetko robit dokonalo). Nie je vzdy najlepsie to, co vidia rodicia.
ano, myslim ze tento pristup je spravny.
drzim palce!!
SmajliQa, už sme sa s manželom dohodli, že musí ísť pracovať. Naozaj sa musí presvedčiť o čom je život, inak sa nikdy nespamätá. Doteraz som ju obskakovala, nemala doma žiadne povinnosti, musím napraviť, čo sa ešte dá.
ak robi pracu, ktoru mala mat hotovu vcera, tak potom nie je neshcopna ale pekne sprosta. prepac.otvor jej oci a posli ju do prace, inak bude len kysnut za PC a ani toho chlapa si nenajde, ktory jej zrejme dost chyba.
Len pre informáciu - moja dcéra stále sedí pri počítači a vyrába "krátku" seminárku, ktorú bolo potrebné odovzdať najneskôr včera. Dnes pri tom sedí už 14 hodín v kuse a stále to nemá hotové. Nádej zomiera posledná a je zrejmé, že ona stále dúfa, len neviem v čo, keď je už po skúškach. Zdá sa, že už doštudovala...
Ale začínam sa s tým zmierovať, bude musieť začať v živote od začiatku a dúfam, že sa poučí z doterajších neúspechov. Vaše rady mi pomohli, ďakujem.
skuska je od slova "skusit", je vysoko pravdepodobne ze v ramci toho isteho semestra ma narok na aspon jeden opravak takze absolutne nema co stratit, takmer nikto nechodil na skusky pripraveny 100%tne co si ja pamatam, vzdy boli otazky ktore si proste ludia nechceli vytiahnut..
Mila MamaM, uz chapem, preco si sa ma pytala, ci nie som tvoja dcera :-)). V niektorych riadkoch som sa ozaj nasla..Asi ti, zial, neporadim, ako to zmenit, lebo sama tapam..Ale myslim si, ze ju nieco trapi..&mozno sa citi osamela..Mozno jej niekto nieco povedal a dotklo sa to jej sebavedomia a preto si neveri..Ked som nedavno povedala mojej mame, ze nejako ma nic nebavi, je mi jedno, co bude, bola uplne hotova z toho..Mam tiez 19rokov, ziadny konkretny ciel, ziadnu chut..chut sa miestami objavi, ale uz dlhu dobu som v nejakej apatickej nalade..Urcite si to uz robila, ale skus sa s nou naozaj doverne porozpavat, ci ju nieco netrapi..A to, ze vela casu travi na internete moze znamenat to iste, co aj u mna - ze hlada odpovede na svoje trapenia..:)..Drzim palce.
musi si sama uvedomit ze podctivostou to v dnesnej dobe dotiahne presne tam kde vsetci ostatny (nepodctivi). Ak sa dozvie ze niekto sa na skusku nic neucil a spravil ju a ona sa ucila tyzden a nespravila ju, mozno sa konecne naserie a povie si ze to nema vyznam radsej to risknem a vykecam sa alebo neviem no...
