Mám 19-ročnú dcéru, na strednej sa učila dobre, skončila so samými jednotkami a na jednotky aj zmaturovala. Prihlásila sa na vysokú - odbor história. Strašne veľa učenia a žiadne perspektívy uplatnenia. A ona celé dni sedí pri počítači a učí sa. Sú to šialené hodiny, kvôli tomu pribrala, lebo sa nehýbe a hlavne sa jej veľmi zhoršila alergia.
Zo všetkého najhoršie je ale to, že sa vôbec nedokáže učiť. Stále má pocit, že to ešte nevie a odkladá skúšky donekonečna. Z minulého semestra si preniesla do ďalšieho ročníka tri skúšky a teraz - v tomto semestri - jej ostali štyri, ktoré tiež musí preniesť. Prejde len tak-tak. Neviem si predstaviť, ako na budúci rok urobí v každom semestri o toľko skúšok viac.
Keby sa flákala, bola drzá, alebo mala veľké nároky, nepoviem ani slovo. Ale práve naopak. Chcem jej niečo kúpiť na oblečenie, povie, že nepotrebuje. Je skromná a tichá, nemá žiadnych priateľov, len do toho učenia sa nevie poriadne zaprieť. Nedokáže risknúť a ísť na skúšku ak nemá pocit, že je dokonale pripravená. Lenže to nebude nikdy. Okrem toho je strašná trémistka.
Som z nej strašne sklamaná, neviem vôbec čo s ňou bude. Je vynijakúca v informatike, navrhovali sme, aby išla študovať tam, ale to nechce, vraj ju história baví. Tento rok skrátka stratila, bojím sa, že na budúci sa problémy budú opakovať, a tak príde o dva roky. Manžel aj ja trváme na tom, aby išla z tej školy preč a nech skúsi niečo iné. Alebo nech ide pracovať, veď my ju tiež nemôžeme živiť keď sa to všetko ukazuje také neperspektívne.
Najviac ma trápi, že je veľmi inteligentná a citlivá a bude jej škoda. Žiaľ, to na absolvovanie školy nestačí.
Viete mi poradiť nejaký spôsob ako ju naučiť pristupovať k tým skúškam s väčšou ľahkosťou? Nie je nejaká kniha, kde by sa písalo o tom, ako študovať na vysokej škole?
Neschopná dcéra
necitala som prispevky predo mnou, ale keby sa moja mama takto vyjadrovala o mne, tak si zbalim saky paky a padam prec.
tvoja dcera sa uci, studuje, dostala sa na tazku vysoku skolu, a doma ma miesto podpory len pohrdanie. viem ze chces aby z nej nieco bolo, ale takyto pristup mat, ... no... podla mna je to hrozne.
Teraz to už vyzerá, že dcéra skončila, pretože mala odovzdať jednu prácu a tú nestihla urobiť. Je koniec semestra a ona nemá dosť kreditov aby mohla pokračovať. Stále ešte sedí pri počítači a dúfa, že to dokončí. Nehovorím jej do toho, musí tým prejsť sama.
Možno si myslíte, že si nechcem priznať chybu, veď ja viem, že dieťa je častokrát plodom rodičov, aj keď to neplatí stopercentne. Z toho sa vôbec nechcem vyzuť. Tému som nazvala takto preto, lebo si to tak ľudia skôr všimnú, keďže je to dosť provokačné.
V podstate mi je ľúto, že také šikovné, inteligentné a dobré dievča zápasí v tomto veku s takýmito problémami a neviem, ako jej pomôcť, aby to nemala v budúcnosti ešte ťažšie. Aj iní majú problémy, ale ja na nešťastie poznám len takých ľudí, ktorí majú veľmi životaschopné deti. A boli k nim oveľa prísnejší ako sme my s manželom. Možno aj v tom bola chyba.
ZA TOTO je neschopna???!!! Skuste sa zamysliet na Vasim pristupom k svojej dcere, hoci nadpis hovori za vsetko...
Toto si pod pojmom neschopna dcera urcite nepredstavujem! Mali by ste byt rada, ze Vasa dcera nedroguje alebo sa nedala zlakat na ine chodnicky tejto skazenej doby! Mali by ste byt na nu hrda, a dat jej to pocitit, pre dieta je dolezita pochvala rodica.
Pochvalili ste ju napr. za skusky, ktore jej spravila? Netrestate ju za skusky, ktore sa jej nepodaria?
Nakoniec, je to jej zivot. Viem, ze kazdy rodic ma vyidealizovane svoje dieta, ale nechaj ju robit a studovat to, co ju bavi!
Stačí prečítať iba tému, vidím aké slová podvedome používaš pri opise svojej dcéry a jej situácie, čítam medzi riadkami. Ja ťa za to neodsudzujem, poznám túto situáciu, oceňujem na tebe to, že si ochotná sa nad tým zamyslieť a možno s tým niečo aj urobiť. Najťažšie pre matku je pustiť dieťa ísť svojou cestou, robiť vlastné chyby, žiť vlastný život a len sa bezmocne prizerať. Napriek tomu, ty ako rodič ju musíš podporovať vo všetkom čo robí, aj keď ty s tým nesúhlasíš, ty by si to urobila inak, ty by si pre ňu vybrala niečo iné. Ja ako matka by som si nikdy nedovolila povedať o svojej milujúcej dcére, že je neschopná, keby som ňou bola a nejakú mala. V podstate mi stačilo prečítať si názov témy...
MamaM mala by si sa nad sebou zamysliet, to co ti tu niektori (ako napriklad slobodna,...) pisu je na zamyslenie. Ja na tvojom mieste by som sa snazila zmenit sa.
Slobodna, ale kazdopadne dakujem za tvoj nazor a budem nad nim rozmyslat.
Slobodna, nie, nepocuva sa to zle, len si bohuzial precitala iba temu a v tej sa neda napisat vsetko. Ale chapem to, nikto nema cas venovat sa na fore jednej teme detailne.
Nevidím na nej nič neschopné. Ak je neschopná tak preto, pretože jej ty nedôveruješ a dávaš jej to najavo. Ak by si ju viac podporovala, verila v ňu, mala by väčšie sebavedomie, sebaistotu aj chuť do učenia. Chyba je v tebe, ako v matke, aj keď sa to zle počúva.
Ďakujem za Vaše názory, pokúsim sa vám odpovedať postupne.
RNG - tvoj názor je veľmi praktický a reálny. Presne tak to cítim aj ja. Samozrejme, keď má človek už niečo za sebou, pozerá na život inak ako v mladosti. Ja som bola v dvadsiatich rebel a s matkou som bola na nože. Neučila som sa zle, vybrala som si vysokú školu ktorú som chcela - tiež proti vôli rodičov. V treťom ročníku som sa na ňu vykašľala a moji rodičia urobili skvelé rozhodnutie: vyhodili ma z domu. Vtedy som to vnímala ako podraz z ich strany, ale dnes by som im za to postavila pomník. Do dvoch rokov som sa spamätala, začala som znova študovať a celý život som si skonsolidovala.
Ivka 1 - moja dcéra je neistá "sama od seba", nie preto, lebo by sme jej nedodávali sebavedomie. Má neuveriteľný talent na jazyky, učí sa súčasne štyri jazyky, ale zvládla by v pohode aj viac. Excelentne hovorí anglicky, ale nedonúti sa s niekým prehovoriť, pokým nemá istotu, že tá veta je absolútne gramaticky správna. Na mne vidí, že ja som schopná vypustiť z úst akúkoľvek nedokonalú vetu a dohovorím sa, nemám vôbec strach že sa strápnim. Neberiem sa tak vážne, nie som na seba taká precitlivená. Veď čo na tom záleží, keď urobím chybu? Veď chyby robia všetci. My ju stále nabádame, aby si verila, že je veľmi inteligentná a schopná. Lenže tá nedôvera vychádza z nej samej.
Napr. neodpisuje svojim bývalým spolužiakom na maily, lebo nemá momentálne čas, aby tá odpoveď bola dokonale zoštylizovaná. Ja by som už dávno hodila do počítača dva-tri riadky, určite je to lepšie, ako keď má niekto čakať na odpoveď rok. Keď niečo robím a potrebujem, aby zavolala babke, neurobí to, lebo "jej je nepríjemné s niekým do telefónu hovoriť". Pritom má babku rada. Ale nie je schopná ísť na poštu, do obchodu, nikam - všade sú totiž dospelí ľudia a ona má strach, že jej reakciu by ohodnotili ako trápnu, nedokonalú a pod.U nej to je vždy podčiarknuté tým strachom z toho, aby nepovedala niečo, pre čo by ju niekto vysmial.
Nicoll - nepochopila si celkom ako som to myslela, je mi to ľúto. Ale žiaľ nedá sa sem napísať všetko.
Carie, na tom čo píšeš je kus pravdy.
Bibi123 takto presne by mi to vyhovovalo, ale bojím sa, či by ju to úplne nezlomilo.
sweater - dcéra išla na históriu preto, lebo ju nadchol anglický stredovek. Na škole zistila, že sa musí učiť aj predmety a obdobia, ktoré ju vôbec už tak nelákajú. Síce jej záujmy sa za ten rok rozšírili, ale stále ostávajú predmety, do ktorých sa musí nútiť. Aj tu sa odzrkadlila jej vzdialenosť od reality. Obaja s manželom sme jej vysvetľovali, že na každej škole sú aj predmety, ktoré nie sú zrovna zábavné. My sme jej navrhovali štúdium jazykov alebo informatiku, pretože v tomto smere je veľmi talentovaná. A históriu si podľa nás mohla študovať súkromne ako koníčka. Taká bola naša predstava. Ale ona chcela históriu. Nechceli sme ju do ničoho nútiť. Vybrala si to sama. Podľa môjho názoru ona už aj tuší, že tá voľba nebola správna, ale nechce to priznať ani sama sebe, lebo by to pokladala za svoje zlyhanie. V tom sa zase prejavuje jej veľká tvrdohlavosť a neústupnosť. Ovšem tvrdohlavá je len doma, medzi rovesníkmi sa prispôsobuje a podriaďuje.
Veverička - budem na to pamätať.
linda - veľmi rada by som bola, keby bola ochotná niekam ísť. Do tanečnej by som ju nedostala, na fyzické aktivity je dosť drevo. Má veľmi málo pohybu čo je na škodu. A ani ju pohyb vôbec nebaví. Len sedí pri počítači a učí sa. Viem, že je to nesprávne, ale 19-ročného človeka nemôžeš nasilu chytiť a niekam hodiť. Iniciatíva musí ísť aj z nej. Jazdila na koni, lenže jazdy sú drahé, nemáme na to peniaze. Takže aj s tým skončila. Teraz už nemá vôbec žiadny pohyb.
MatoK - o tom naozaj nebudem písať, je to veľmi intímne.
gitka-kutus - chápem tvoje stanovisko, ale možno ty si celkom nepochopila mňa. Neviem, či som zlá matka, veď nikto nie je dokonalý, nepochybne robím aj ja chyby. Mojou najväčšou chybou je to, že som svoju dcéru nenaučila postarať sa o seba. Najlepší rodič je ten, ktorý svoje deti dokáže pripraviť na samostatný život. A v tom som určite zlyhala.
squash - aj na to som myslela, preto sme navštívili psychológov. Ale neprinieslo to žiadny efekt. Dcéra sama uznala, že je to v nej a musí s tým niečo sama robiť. Len zatiaľ akosi nezačala...
sweater-je dobre, ze raz za cas clovek padne na hubu, ale mudry clovek sa uci na chybach druhych, nie na tych svojich... Keby posluchla rodicov, tak sa vrati z kratsej cesty. Na VS byva kreditovy system, na kazdej skole mozes prenasat len urcity pocet kreditov, cize ak nespravi vacsinu skusok, ktore jej zostavaju, pojde opakovat rocnik. Mozno ich buduci rok nespravi zas a co bude potom robit? Ak sa vratime k tej Historii, uplatnenie v podstate ziadne, kedze je introvertna, ucit asi nepojde a tak ju zase mozno cakaju roky na urade prace. Pritom, ked je kocka sikovna, informatikou by si vedela zarobit vela a ani by nemusela vela pracovat a mala by viac casu na to, co ju bavi...
