Nehanbim sa za to co som dnes zjedla 2

silvus28

ahoj, tak ten jogurt si robim takto:

kupis original kravske mlieko-neviem ci sa to da aj z tych krabickovych, ale asi nie velmi... no a ohrejes si to na takych 80 stupnov-neviem kolko to je presne, ja si tam strkam prst a ked sa nepopalis tak je to fajn :) noo a potom kupis si jeden kelimok bieleho jogurtu-ale pozri si zlozenie, musi tam byt ze je to so zivou kulturou ! napr. activia alebo rajo....noo a potom bud si to davas priamo do sklenenych flias alebo misiek nejakych-tak vtedy das lyzicku bieleho jogurtu a zalejes to tym mliekom.. alebo ja to robim vo velkom ze to cele zamiesam do mlieka a niekedy ked to chcem mat hustejsie tak si tam dam susene mlieko-na dva litre mlieka ti staci asi 2 PL a mas to fakt huste :) noo a zabalis to do nejakej deky a nechas to do rana a mas z toho jogurt :) mne to strasne chuti...
noo a ten kavovy-tak to som pridala stipku tej rozpustnej kavy este to tepleho mlieka, alebo si davam aj med asi 2 PL na dva litre.. vtedy to mas take jemne,nepresladene,ale nie bez chute :) ale podla fantazie sa to moze ochutit hocijako.. granko, skorica, ovocie, kompot, dzem :)

vcera:
r: ovsaky,jogurt,marhule

o: kuracie prsia zapekane s ryzou,patizonom-mnam! plus kopa zeleniny

o: pivo jablkove :D

v: pizza margharita cela :D:D co uz ! a nemam vycitky !!!!!!!!! joooj a este za tym trojita zmrzlina-tiramisu,kokos,cookies !! ooo ... a este jeden bazant radler :D ta tak...

aa dnes uz konecne budem bezaaat ! uz sa neviem dockat... choroba skoncila takze huraaa.. drzte sa baby :)

je to velmi smutne kolko bab sa takto trapi:(a pritom prestat je vlastne strasne jednoduche!ja som zo dna na den zacala jest vsetko tak isto ako moja sestra!prve dni som bola v strese,ale potom mi doslo,ze pred tym som nemala kontrolu nad jedlom,ale jedlo nadomnou a kazdy dalsi den,ked som jedla ako ostatne miliony ludi som mala pocit,ze teraz mam nad vecami kontrolu ja.uz ma jedlo nemohlo zastrasit a ked ti to prvykrat dojde,zacnes sa citit sebavedomejsie a odrazu ochotne pripustis aj par kilov ktore vlastne potrebujes pribrat.paradoxne mam na to obdobie mojho zivota velmi pozitivne spomienky,ten den,ked sa odrazu zbavis strachu z jedla,pribratia a hlavne strachu zo zivota je fakt ako druhe narodeniny!dnes mam manzela,par mesacneho synceka(po bulimii som ani v tehotenstve nepribrala!!!)jest neznamena byt tlsty,ale byt normalny a zdravy.

silvi, pekne si to napisala. Tak ako si tvrdohlava v dodržiavaní "nejedenia", bud tvrdohlava aj vo svojej ceste ku zdraviu. Ide to! :)
skoda ze je spirare len 3x do tyzdna, mohlo by byvat 5x a aspon do tretej, nie do jednej.

silvi, ja som nazoru, ze psychiater a psycholog, co sa nezamerava len na ppp je lepsi, ma vacsi zaber a ked sa ti bude fakt chciet venovat, tak nejake veci si nastuduje, myslim tie naj naj naj o ppp. moj psychiater v case ked som nejedla bol ochotny si prestudovat aj pro ana stranky.
podla mna nemusis ist na liecenie, nie kazdemu to pomoze, zacni sama svojim tempom, staci pridat jednu novu potravinu tyzdenne, mas cas. pomaly a s rozvahou. ja som po obdobi bulimie bola ako ty, zivila som sa len ovocim a obcas jogurtom. pecivo som sa ucila jest po hryzoch a tak.

silvus a nemas niekoho,ku komu by si mohla "ujst"?kedze domace prostredie ti urcite nepomaha..ach jaj:/ no,nemas to lahke.mas nejaku kamaratku,surodenca..kohokolvek kto by ti mohol pomoct postavit sa znova na nohy a skusit zacat zit normalny zivot?

doodie, blondula, didi di:
ďakujem vám za príspevky, prehovorili ste mi do duše...ja mám už 29! rokov, a stále sa utápam v anorexii...ešte v januári to bola bulímia a kvantá fenolaxov, lenže potom sa mi zlomil zub a ja som s vracaním sekla...lenže som začala tým pádom menej jesť...áno, o liečení som zasa uvažovala, ale bojím sa, že sa vo mne zasa ozve moje tvrdohlavé "ja" a znovu zutekám po pár dňoch na reverz domov...to tam radšej vôbec neísť...a áno, chodím pravidelne k psychiatričke, ale asi by som ju mala zmeniť, lebo ona neuznáva, že mám PPP, vraj mám len bipolárnu poruchu a stravovanie je len vedľajším dôsledkom toho... a tým pádom mi dáva lieky len na tú druhú poruchu, nelieči ma na PPP...predtým som chodila špecialistke na PPP, ale keďže som toľkokrát ušla domov na reverz, tak ma už odmietla liečiť, vraj mám ísť inde, tak som išla tam, kam patrím podľa rajónu...chodila som už aj na sedenia k psychologičke, aj pol roka do sanatória Spirare, no nepomohlo to...asi som sa málo snažila, je to moja chyba...! Nechcem, aby to teraz vyznelo, že si falošne zrazu sypem popol na hlavu, ale ja viem, že za to si môžem sama!!! Kde som už mohla byť keby nebolo PPP? - moje spolužiačky dávno ukončili VŠ a ja som nechala medicínu, lebo som to s anorexiou nezvládala...a skončila som na čiastočnom ID!!!
A tak teraz mojím svetom je jedlo, chudnutie a priberanie, váženie každý deň x-krát, domov si vláčim tony zdravých potravín, už mám zásoby ako pred vojnou, a ani toho moc nezjem, tak sa to tam hromadí a hromadí...živím sa prevažne ovocím a zeleninou, keďže je teraz sezóna, a všetci ma už majú plné zuby, a ani sa im naozaj nečudujem. Potichu závidím babám, ktoré sa z toho tu na fóre dostali alebo sa o to snažia, ale keď tu vidím ešte slabšie niektoré jedálničky ako mám ja, mám chuť prestať jesť úplne...akoby ma niečo nútilo s tými babami "pretekať", kto zje menej...Už mi to lezie všetko na nervy, mám chuť s tým seknúť, ale neviem či mám na to silu, veď PPP mám už 17 rokov, už je to ako nejaký automatický zvyk...ja som si vlastne ešte ani neužila normálny život, pamätám si len nemocnice,šokové terapie, lieky a jedlo, otca odjakživa ako alkoholika a gamblera, ktorý nám na pár rokov narobil dlhy cca 600 tis. korún...doteraz to splácame a ešte dlho budeme, každý deň mám "na tanieri" len výčitky, stále sú na pretrase peniaze, ako musíme kvôli otcovi šetriť a nič si nemôžeme dovoliť kúpiť, len to najnutnejšie......žiadna puberta, žiadni chlapi, láska, nič...Uvedomujem si, že potrebujem pomoc, odbornú, lebo toto sa asi neskončí dobre :-( cítim sa akoby som ani nežila v reálnom svete, ale v akejsi bubline a tak si sama vytváram akýsi ochranný svet, v ktorom viem ovládať a mám pod kontrolou aspoň jediné - jedlo a svoju hmotnosť...

baby nebudete zdrave, ked budete schopne jest same zdrave veci a nezvracat. zdrave budete, ked budete schopne zjest aj nieco, co teraz nazyvate zakazanym, ale vlastne to je strasna chutna dobrota a budete si tuto dobrotu vychutnavat bez vycitiek.

byt dzrava neznamena, ze musite jest same "dobroty" a nehladiet na to, ci su pre vaste telo prospesnejsie, alebo menej. samozrejme, ze je len vyhodou, ked viete sledovat co do seba davate. ale kazdy extrem skodi a ked radsej nejete, alebo citite vycitky po kazdej nezdravej dobrote, to je stale chorobny cyklus.

silvi, tebe metabolizmus vobec este funguje? jes strasne malo. a to co zjes, by som ani nepovazovala za jedlo, ani za dietu. Chodievas k terapeutovi nejakému? Mala by si to s ním/ňou všetko rozobrat. Alebo liečenie. Avšak žiadny reverz a vydržat!

silvus28.... to vazne si nespokojna so svojimi 40 kilami ?? ty kokos,sak v tomto hice odpadnes preboha.ak mas naozaj 28 rokov,nechcem ani vidiet ako vypadas :-( boze ja umrem :DDD ja mam 172 cm a momentalne 57 kilov a chcela by som este aspon 5 kilov pribrat.pri depresiach som schudla na 46 kg.nevladala som vstat z postele,neustale bolenie hlavy,unava,busenie srdca ,ked som sla k lekarke a merala mi tlak,sa ma spytala, "a vy aj zijete este" ?? :-( hrozne spomienky na to a dufam,ze sa to uz nikdy nezopakuje :D teraz som spokojna,je leto a neni nic zvodnejsie a sa spacirovat v mini a krutit malym zadockom :P ... ale nie KOSTAMI !!!!!

a ospravedlnujem sa,ak to znelo ako utok,ale sama som bola bulimicka a viem, o kolko krajsi je zivot bez tej potvory!spusta usetrenych slz,penazi a bolesti!strasne fandim kockam ako smajliQa a spol.ktore pochopili,ze nechcu byt trosky cely zivot.z tohto pekla existuje cesta von,ale musis zacat verit tomu,co hovoria ini a nie tomu,co vidis v zrkadle!45kg je zalostne malo..teda ak mas viac ako 155cm..mas 28!nemozes mat vahu ako 17rocna baba...v tejto situacii ti nikto iny nepomoze,ale si urcite mila,krasna baba a nezasluzis si takymto sposobom prezit/premarnit zivot.viem,cim prechadzas a vzdy ked si od teba citam prispevok,je mi smutno.