Nehanbim sa za to co som dnes zjedla 2

sati, ďakujem za odpovede. jéj, ty si maminka? aj ja si ňou prajem byť. a veľmi. môžem otázku? keď si mala ppp, mala si menštruáciu? a moja ďalšia otázka. ako veľmi ti ppp zasiahla do života? totiž, mám pocit, že mne ho prevrátila úplne na ruby. mám strašný problém s nadväzovaním vzťahov, a tak mojou ďalšou nočnou morou je, že zostanem sama, lebo si jednoducho nebudem vedieť nájsť partnera. nikdy mi to extra nešlo, ale odkedy mám taaak vysoké sebavedomie ako mám, je mi problém vôbec ísť do spoločnosti, lebo v mojej hlave sa tvoria myšlienky len typu: si hnusná, tučná, kto by o teba stál, vážne sa chceš ísť niekam strápniť. a neviem ako ich z mojej hlavy dostať.

Moha,jedno ti poviem,máš pred sebou dlhú cestu.Nieje to otazka dni,týždňov,ani mesiacov,to viem podla seba.Príde to tak prirodzene,potichu a ty si uvedomíš,že si OK.Náhodou som sa ocitla na tomto fore,hladala som čosi o marodkach a socialke-ale som rada.Teraz už idem spať,lebo ráno ma moje najmladšie pravidelne budí,ale ešte sa sem zajtra vrátim.Pa dievčatá!:)

sati prepáč, ale na to nedokážem odpovedať. výšku v pohode, mám 160 cm, ale váhu ti presne nedokážem povedať. viem, že nie je primeraná ani výške, ani veku, a predsa sa mi zdá vysoká. nechápem to, ale je to proste tak. asi aj to mi často pomôže zjesť ten chlieb. poviem si, že veď vážim toľko a toľko a mala by som mať viac, tak si to môžem dať, ale aj tak mám strach a po jedle výčitky.

ja mám mix týchto chorôb. dokázala som sa držať, ale jedno pošmyknutie, jedno jedlo mimo režim a išla som ho vyzvracať. jedávala som zeleninu, ale stále viac som mala pocit, že mi v žalúdku vadí, tak som ju vždy vyvracala. spomenula som si, čo mi hovorili na liečení, že keď viem, čo je spúšťačom, tak sa tomu mám vyhnúť, tak som si povedala, že tú zeleninu musím vypustiť a musím sa pokúsiť naučiť jesť chlieb, veď je dobrý a zdravý a celozrnný a ja neviem čo všetko som si povedala ešte, aby som si dokázala upokojiť myšlienky. a trošku to ide, ale ten dnešný nočný hlad ma totálne vyviedol z miery.

timka aku maš výšku a váhu?

áno doodie, chcem sa snažiť a vyhrať nad tou chorobou. a čo sa týka tej smrti, tak z racionálneho hľadiska to vnímam, ale akoby to neprišlo do tej správnej časti mozgu, v ktorej by som to dokázala aplikovať na seba, lebo sa stále cítim v tom svojom tele strašne veľká, nechutná a to je práve ten múr, cez ktorý nepreniká strach z toho, že by ma to mohlo naozaj zabiť, ale vynorí sa myšlienka, ppp myšlienka, že veď sa necítim tak zle, tak to je určite od druhých len zveličovanie. váha, zrkadlo, oblečenie, to všetko ma akosi limituje v priberaní. ale chcem sa vyliečiť, mať normálny život, lebo toto nie je život. prežívam, viem to. len už fakt neviem ako z toho von.

Vieš čo,ja som prešla z anorexie do bulímie-velmi častý jav.Mala som pocit,že som v pohode a jedneho dna sa mi začali podlamovať kolena,do troch dní som si nemohla umyt zuby,lebo som nemohla uchopiť zubnu kefku,úúf po rokoch si to teraz pripomínam,keď o tom píšem-už som na to zabudla.Skončila som 2tyždne na neurologii a potom šup na psychiatrii...Ale herečka,ked ma tam dali akotak dokopy,začala som jest,tak prišli prehánadlá,neskor pre istotu ešte i vracanie-no hrúza!!!

cez týždeň mi pomáha práca. tá sa mi stala koníčkom až príliš. trávim v nej celé hodiny, ale baví ma to a mám ju rada (som účtovníčka)
viem, že sa trápi, mrzí ma to a preto sa chcem snažiť.
presne, akoby si mi hovorila z duše. tiež ma dokážu poriadne vynerváčiť, keď stále do mňa hustia a ja sa stále snažím všetkým vysvetliť, že som dospelá a že to musím zvládnuť sama, že nemôžu rozhodovať za mňa. jednu dobu sa mi sestra vyhrážala, že ma zbavia svojprávnosti, ale od toho našťastie po mojich nervových výbuchoch a vyhrážkach, že od nich utečiem, upustila. ja viem, že sa boja, ale niekedy sa to už fakt nedá počúvať. začala som jesť chlieb, no vyradila som zeleninu a sójové mäso a hneď nie, aby bolo pozitívne brané, že po rokoch odmietania chleba, lebo je tam kvások a ja neviem čo všetko, aby videli, že sa fakt snažím, tak mi len povedali, že veď fajn, je to výživnejšie, ale zase je to len o tom, že jedno som zaradila a iné vyradila.

Saty, vies co je najhorsie? ze niekedy je to tym babám zial jedno... (aspon sa tak tvária a hovoria) Ale verím, fakt verím, ze tam v najhlbsom vnútri im to jedno neni... A chcú bojovat a vyhrat..

A je vám jasné dievčatá,že možte zomrieť dúfam a dobabrete si tak telo,že vam už ani lekári nepomožu,zlyhajú teesné orgány a ste v prdeli a potom sa už budete chcieť krmiť hocičím,len vam to už nepomože a pri najlepšom skončíte na invalidnom a budete závidieť svojím deti a úsmevy na perách!!!!!