Nutkave prejedanie sa

samota je najhorsia...a este ked citis iba opovrhnutie...postupne som zacala vyhladavat samotu lebo uz som nemala chut vymyslat si vyhovorky, predstierat a tvarit sa ze som v pohode, lebo to tak vobec nie je...tak velmi by som potrebovala aby som mohla o vsetkom niekomu porozpravat, aby ma iba niekto objal a povedal mi ze to bude dobre...lebo sama tomu prestavam verit,cokolvek spravim, nic tym nezmenim, bude to iba horsie...ja by som potrebovala odist z domu, lebo ked som doma tak sa to iba vzdy zhorsi.s rodicmi mam hrozny vztah, alebo skor ziadny.a sestra to je kapitola sama o sebe...doma sa iba trapim.mozno ked odidem tak to bude novy zaciatok a bude lepsie, len tu musim este rok vydrzat...

ja svoj dovod poznam ....je to uz dost dlhy cas co ma trapi ppp...a psychiku mam asi narusenu dozivotne ......pocitujem samotu uvedomujem si ze okolo seba nemam ludi na ktorych zalezi mne a ktorym zalezi na mne ..uvedomila som si to az ked som v zime tohto roku zazila co pred tym nie ..nasla som si partiu kamaratov s ktorymi mi bolo ako nikdy predtym ..medzi nimi aj chalan ktoreho som mala velmi rada ....zrazu bolo vsetko lahsie , jednoduchsie, prestali ma trapit problemy ktoreboli predtym celym mojim svetom , jedo prestalo byt zmyslom , ale nic netrva vecne ,skoncilo sa to velmi skoroa s tym sa zacali znovu moje problemy teda prejedanie sposobene samotou , jem lebo nemam pre koho nejest to je dovod ......musim si najst asi priatela ....ale to sa lahko hovori a mozno ak znovu nastupim na intrak tak bude lepsie no uvidime

myslim ze takych ako sme my je vela len si nedokazu priznat ze su chore...ze to nie je iba normalne napchavanie, aj ja som si raz chcela vsugerovat ze som v poriadku, ale zistila som ze klamat samu seba nic nevyriesi. lebo je to stale v mojej hlave a ked sa to snazim potlacit tak viem ze ze nabuduce, pri jedinom malom zlyhani to bude este horsie, ze znovu spadnem na dno, a bude este tazsie sa z tade vyhrabat, a neviem ci budem mat na to dost sil... viem ze tym to neprekonam, vlastne si myslim ze uplne sa to prekonat ani neda...myslim ze jediny sposob ako to vyriesit je ponorit sa do seba a hladat priciny preco sa tak spravam, je to tazke a vacsinou ked tak vela rozmyslam tak znovu dostanem dalsi zachvat lebo to nedokazem vydrzat so svojimi myslienkami, sama so sebou, a ked jem tak na nic nemyslim, len potom ked mi je uz velmi zle tak si uvedomim ze som znovu zlyhala, zacarovany kruh..... ale ked pridem na to preco som taka aka som, az potom mozem s tym zacat bojovat. vsetko je to v mojej hlave a ja jedina to mozem z tade dostat prec a naucit sa normalne zit, aj ked uz ani neviem co to znamena...

Zelda, to ako keby som pisala ja:(((

PPP...uz neviem co mam robit....taha sa to uz taaak dlho,ale odkedy som si uvedomila ze som chora tak je to este horsie...uz sa nebojim ani o moju postavu ale o svoje zdravie..psychicke zdravie...ale cim viac sa snazim tym je to horsie, stale si opakujem ze je to tazke ale ja som silna a zvladnem to, kym opät nezlyham-par tyzdnov som v pohode uz mi je dobre a myslim si ze najhorsie je uz za mnou a pootom staci jeden kusok a zase som v tom a vzdy je to este horsie, ...a prave som to spravila znovu, je mi zle samej zo seba,neviem to vydrzat, hnusim sa sama sebe...prave som do seba napchala vsetko co som doma nasla- od osmej do polnoci som v intervaloch iba jedla...a znovu si poviem ze uz posledny krat-tak si musim vsetky tie dobre veci dopriat poriadne,lebo od zajtra uz znovu zacnem jest "zdravo". rano si pojdem zabehat, potom si este zacvicim, alebo sadnem na bike..pomezdi to jem pekne pravidelne a zdrave veci(vecsina mojho normalneho jedla je iba zelenina a ovocie, uz si ani nepametam kedy som jedla normalny obed co mama uvarila, ja si vzdy sama nieco kupim a urobim,nepouzivam ani sol ani cukor a nejem ani pecivo),ale cely den myslim iba na jedlo, co mam kedy zjest, kolko budem cvicit a tak.na vsetkom si citam presne zlozenie a kolko to ma kalorii..zase budem zo seba taka stasna ze som vydrzala jeden, dva dni, uz si myslim ze som to prekonala ale potom vecer uvidim doma nejake nezdrave jedlo,ktore by sa mi normalne inak hnusilo,a ja si poviem ze ked si dam iba kusok tak mi to neublizi..lenze kusok u mna neexistuje. ja nedokazem prestat-jem kym to vsetko nedojem, potom jem dalej lebo uz som aj tak zlyhala, nezalezi mi co do seba pcham a ako to kombinujem, raz som jedla aj uschnute tvrde rozky lebo sme nic ine nemali, je mi to jedno,jem kym mi nie je uplne zle,potom si lahnem a chcem iba zomriet...mala som aj obdobie ze som potom presedela hodinu s placom na zachode lebo som sa to snazila vyzvracat ale nikdy sa mi to nepodarilo.. a pri tom sa vsetci na mne smeju za to ze jem tak zdravo,uz som tym znama, neznasam ked do mna zacnu rypat za to preco s nimi nejem normalne jedlo, v skole ked si chrumkam mrkvu a po spoluziackach zazeram ked sa napchavaju bagetami a chipsami, hnusia sa mi..ale vecer ked vsetci spia zjem tolko ako oni za 3 dni...vsetky peniaze co si tazko zarabam minam na svoju zdravu stravu, alebo na super tabletky na chudnutie, dietne shaky, caje...ale uplne najhorsie na tom vsetkom je ze sa citim tak opustena.ja sama proti celemu tomuto zlemu svetu, taka malicka a uboha a nikto si nevsima ako hrozne trpim, ze to nedokazem vydrzat so svojimi myslienkami, tak strasne by som sa potrebovala niekomu s tym vsetkym zverit ale nikto nepochopi.. som uplne sama, a sama si za to mozem, lebo vzdy ked mam volny cas tak bud cvicim, alebo jem a vtedy chcem byt uplne sama v tomto vesmire...co hocikde pisu ze baby s ppp si jedlom riesia svoje problemy a trapenie je hlupost- jedlo mi sposobuje psychicke problemy a nie riesi ich.....

ja viem co to je prechadzam si tym no je to ako s fajcenim myslim ze to tu uz niekto pisal..staci pevna vola a ked ma uz niekto take stavy ze sa chce kvoli tomu zabit tak nech s tym nieco robi ....

Karbo, to je PPP. Vola sa zachvatovite prejedanie sa. To nie je o tom, ze by musela dostat rozum alebo co. Je to psychicka porucha. Ano, prejeda sa vela ludi. Ale narozdiel od "normalneho" prejedania sa, tato porucha sa vyznacuje nadmernym strachom z pribratia, obmedzovanie sa v jedle (jednostranny jedalnicek), ktore sa strieda s neodolatelnou tuzbou prejest sa (toto sa pravidelne opakuje), nutkave myslienky na jedlo, casta kontola vahy. Po prejedeni prichadzaju velke pocity viny, depresia, uzkost... Clovek sice chce schudnut, ale stale pribera a z toho ma depresie (nie smutok!!! DEPRESIE) a pokracuje to v dalsie obmedzovanie, hladovky, depresie, obmedzovanie, hladovky, depresie...a zacarovany kruh sa uzatvara.

no musim ist uz prec aspon som to dostala zo seba von skusim zacat znova a znova a stale dookola aj vam drzim palce musim ist bo sestra spi a krici na mna co tolko vypisujem

hmmm???daka kofa ....bulimiu mas iba ak zvracias alebo uzivas prehanadla ako si to aj napisala teda fish ju nema a ni ziadny iny druh ppp , vsak prejedanmie sa je u ludi normlalne robia to vsetci s tym rozdielom ze fish sa boji o to ze priberie ..to sa vola len prilisna kontrola nad sebou samou aj tym trpi kopa ludi lebo v dnesnom svete je to uz aj o tom ako vyzerame i ked nechapem ze ked ma fish 45 kil tak preco panikary..a za psychologom chodit nemusis ty len musis dostat rozum

ze neviem ?cudovala by si sa ...ale vsak co uz