Nutkave prejedanie sa

tak sa teda neprejedz ..to je prvy krocik k tomu ked mas volu nechat si v pamäati to ako sa citis terz a potom ked pride chvila spomenut na to ako ti je ked sa prejes ci ten jeden den alebo ta mala chvila kedy to an teba pride stoji za to aby si len tak zahodila to kolko si vydrzala a kolko sil ta to stalo....kludne sem pis pocity ..atd a ked budesmat slabu chvilku to pomoze

ahojte len tak ma napadlo napisat vam citala som tu vase odkazy v niektorich som sa uplne nasla uplne moje pocity co som zazivala ked som sa ojedala.neviem ci sa da prestat zo dna na den no ja dufam ze hej a ze to nijak nezakriknem teraz co pisem citim sa fakt ovela lepsie neje to dlhy cas co som sa naposledy ojedla ale chcem zacat od znova myslim ze by sa to dalo zaciatok noveho skoleskeho roka aspon sa zamestnam chcem zabudnut nato co bolo.no to hovorim dnes ja sa bojim toho ze pride dajaky zlom a zase sa budem citit tak strasne ako ked sa ojem proste to neznasam a potom sa nenavidim a som iba ja a moje myslienky aka som sporosta co som to znovu spravila dufam ze sa da prestat zo dna na den a uz sa neobratit spet a zacat od znova dufam ze sa mi to podari a uz budem zdrava tak sa citim teraz fakt som stastna prajem to kazdemu a nikomu neprajem tie chvile ked sa clovek oje naco som vtedy ja vsetko myslela.fakt uz to nikdy nechcem zazit a dufam ze ani nezazijem.

mnedy...nevies o com pises tak o tom radsej nepis...lebo toto niekomu kto trpi PPP velmi nepomoze, je dobre vediet ze sa da zit aj normalne. a rada by som to tak aj ja brala. ale to nie je take jednoduche ako to pises. ja uz ani neviem co je normalne, ako normalne jest, taha sa to tak dlho ze uz si to neviem ani predstavit

mnedy ...ty to ocividne nechapes nevies co je ppp......takze radsej ani nepis take kecy ako su ze sme krasne a ze nezalezi na postave ze staci sebavedomie.....to su vsetko mile recicky no je to v psychike a tu len tak neobabres ..to musi kazdy prekonat sam to uz akym sposobom a kedy je individualne.....u mna to tiez prislo tak necakane myslim ten krocik dalej a hovorim krocik lebo to bola sice mala zmena ano predsa aj za tu som vdacna ...ja neviem asi treba cakat kym to samo nejako prejde nieco sa stane co vas posunie dalej

jeziisko baby secky ste krasne ked sa usmejete a netrapte sa velmi nad postavami kazda baba je krasna ked ma urcite sebavedomie... a lepsie je papt normalne a dat si sladkost kazdy den aako vobec a púotom sa prezieraaat ja sa tjez a snazim sa to obmedzit a radsej papkat secko na co mam chut a menej napr.dneska som si dala rozok so salamou a so syrom a nanuk take nezdrave a co zivot ide dalej ved vy si myslite napr.moj frajer je chuducckyy a pritom papa len ked je hladny take vyzieranie ho ani nenapadne to my len baby hladame v jedla teda bez jedla kraasuu

a na temu chlapi... tak v lete som stretla uzasneho chlapa, ktory mi vyhovuje po vsetkych strankach, je presne taky ako som si vzdy predstavovala mojho vysnivaneho princa. stretla som ho prave ked sa mi uz trosku podarilo prekonat veeeelku krizu ktoru som mala cely jul. rozmyslam nad tym,ci mu dokazem klamat, neviem ci dokazem aj pred nim predstierat ze som v poriadku. a potom myslim ze nie som vobec pripravena na vztah, najprv si musim vyriesit svoje problemy,lebo by som mu to urcite nedokazala povedat.ja sa musim rozhodnut co chcem, dat si do poriadku svoj zivot, lebo v tomto stave nedokazem nikoho vpustit do mojho sukromia. bojujem sama proti sebe. myslim ze by to bolo k nemu nespravodlive keby som mu nieco slubovala lebo sama neviem co bude...ako mi bude o tyzden...teraz bol dva tyzdne v rakusku a ja som bola na dovolenke s rodinou, ked som sa vratila domov opat ma chytila kriza, uplne ma to psychicky znicilo- tyzden s rodinou. minuly tyzden bol vazne zly, mam uz uplne pokazene travenie, cely vikend som mala krce a nafuknute brucho a sedela sama doma a trapila sa.cokolvek zjem je mi z toho zle.ale ja aj tak jem dalej...toto ma zase dozenie k tomu ze budem zit iba na sucharoch. no ale spat k teme..teraz sa ten chalan vratil a ja neviem co mam robit, viem ze on mi stoji za to bojovat ale neviem ci budem mat dost sil..lebo co je dalsi problem on byva dost daleko a neviem ako sa budeme stretavat,a uprimne asi obaja citime ze nadialku to nebude fungovat, ale tak velmi sa chceme ze sa tvarime ze to nevieme...

kyblik_ som z krupiny(to je kus od zvolena)...

milá zelda,asi s 90 percent vecami ktore si napisala sa trapim aj ja,leze mi to totalne na mozog,citim ako by to nrbol ani plnohodnotny zivot a krutil sa len okolo jedla,chcem s tym prestat ale nedari sa mi to,stale spadnem do toho bahna.ja som ti len chela povedat ze uplne ta chapem a viem ze je to tazke a potrebujes sa niekomu zdoverit,ja to tak citim ale svojmu okoliu to nedokazem,rada by som pokecala

zelda, kazda jedna z nas potrebujeme niekoho komu sa mozme vyrozpravat pretoze toto stale dusit v sebe a je desny pocit...odkial si?

toto forum je na to aby sme si pomahali .takze ak sa potrebujes vykecat kludne mozes...ja tu pisem dost casto..myslim ze to ma nejaky vyznam ...s par ludmi som si tu zacala pisat ale ich to akoby casom prestalo bavit ale neriesim ...samota je najhorsi nepriatel ale casom si na nu tak zvyknes ze ti zacne prekazat spolocnost ....ak sme nahodou doma viaceri dajme tomu cez vikendy som neuveritelne nervozna a tak jem to je take uz trochu pomotane byt samotar a este trpiet nutkavym prejedanim sa ,to z cloveka kludne moze byt gula ....ja sa napr vyhybam spolocnosti hladam vyhovorky preco niekedy neist von vsak kludne si precitaj starsie moje prispevky ak chces o tom nieco vediet a mozeme porovnavat