Nutkave prejedanie sa

babulky, musime to nejako zvladnut..podporovat sa a kazdy den sa tu pochvalit,ze sme vydrzali..tak co, idete do toho? :)

zelda presne to isté prežívam, chcela by si si kus popísať? ja by som bola za...vymeniť emaily alebo nick

cawte holky... ja som minuly rok koli prejedaniu a naslednym depresiam stratila skoro vsetko na com mi zalezalo a co som mala.. po rokov hladovania a nicenia cvicenim som to uz nevydrzala a uplne sa zrutila..uz som to nevydrzala zacala som jest veci ktore som si roky odopierala a pritom mala taka tuzbu na ne, a stale myslela na to jedlo a na to ze to nebudem moct nikdy jest..a tak som to vsetko zacala jest, zo zaciatku mi byvalo hrozne zle zo vsetkeho, nevedela som co je to normalne jest,lebo mam taky zaludok ze vobec necitim sitost..a zacala som hrozne priberat...a mala hrozne depky zo seba a pomaly som prestavala chodit medzi ludi lebo som nemala viac silu pretvarovat sa ze som v pohode a nic sa nedeje, uz som sa nedokazala nasilu usmiat ako som to robila roky predtym... ani som si uz nemala co obliect, vsetko bolo male, bolo mi zle zo seba hnusila sa sama sebe.prisla som zo skoly domov a zacala hltat vsetko, bolo mi tak zle ze som do vecera prelezala v posteli v krcoch s placom...vikend som prelezala v posteli lebo som nemala silu sa postavit..ked som jedla tak sa mi triasli ruky..prestala som trenovat karate co bolo moj zivot a sklamala hrozne vela ludi...casom to bolo horsie a horsie, psychicky na dne, nevedela som to vydrzat sama so sebou, moje myslienky ma uplne zabijali.dostala som sa do stavu ze nechcem zit taka tucna a takto, bolo to strasne, mala som take myslienky ze radej nebudem jest a je mi jedno ze ma to uplne znici ako zit takto lebo to nevydrzim, takto sa zit neda...tak ci tak sa budem vzdy trapit ale nejedenim aspon budem spokojna sama so sebou... potom som v lete odisla do anglicka a to boli najkrajsie mesiace mojho zivota, po velmi velmi dlhom obdobi som bola stastna, ani som neverila ze take nieco sa da :)nasla som si tam priatela co ma lubi a citila som sa uzasne. ale v septembri som sa vratila a nastupila do prveho rocnika na vyske a vsetko sa zacina odznova, som na hrozne tazkej skole a musim sa vela ucit ale ja sa nedokazem sustredit ale musim stale mysliet na jedlo..a jest!zase sa objavil ten hlas v mojej hlave ktory mi neda pokoj na sekundu. kupim si v nedelu jedlo na tyzden a zjem ho v pondelok, navyse nestiham chodit na obedy takze zijem na sladkostiach a bagetach z bufetu, nestiham chodit cvicit vobec...vsetky peniaze minam na jedlo. a bojim sa ze sa to vsetko zopakuje a dostanem sa este do horsieho stavu ako minule..a neviem ci mi to trapenie tu stoji za to lebo neviem ci toto chcem robit, je to dobra skola ale nebavi ma to ale problem je ze neviem co by som chcela robit.. po rokoch nicenia sama seba a jediny zmysel zivota bolo schudnut, a cvicit a potom sa mi to cele zrutilo tak ani neviem co mam rada a co ma bavi.. lebo vsetko co si pametam ze som robila tak som robila iba koli tomu aby som schudla, potom som o vsetko prisla a nezostalo mi nic. neviem kto som a ani co chcem som uplne prazdna vo vnutri lebo jediny zmysel mojho zivot bolo vzdy jedlo.

drobeeec: no niekedy az kazdy den, ale ono su to skor take suvisle obdobia, napr minuly rok bol super! chodila som von, jedla som relativne normalne a ani neviem ako som schudla 5 kil a to som davala cipsy, sladke...vsetko co mi chutilo ale tak vamci tej chuti- ne ze doseba vzachvate nahadzem co vidim. no a to az teraz ja zacla skola sa to nejak posralo a aj dnes som mala ist do mesta s kam. ale nejdem lebo som tucna a nechutna:(

ja tiez prezerem vacsinu svojich penazi a to je dost hanba :( inak dost je to podobne umna :) vacsinou ked som na ceste niekam a znazim sa trochu skulturnit predtym a zistim ze horsie to uz asi nemoze byt racej sa nato vy.. a ostanem doma vyzrat chladnicku. chudaci rodina potom hladuje. ale teraz som cvicila tak mi to dodalo trochu nadeje a rozhodla som sa dnes uz nezrat! uz aj tak neni co moc:( snad mi to vydrzi :((

ammanda:ako keby sii mi z duse hovorila:Dja sm tolko krat uz nebola v skole kvoli prejedaniu napr.sla som do skoly v zrkadle sm uvidela svoj tucny ksicht a hned som mala depku zamierila som do najblizeisho obchodu a nechala som tam dakych 5€len za sladkosti:(proste strasne,raz som sa tak napraskaala,zesom sa skoor pogrcala vlastne nie raz ale strasne vela krat sa mi toto stalo,ze som dostala chut len jest a jest:(z nudy som to robila a potom som si zbytocne namyslala,ze ma nikto nema rad a tym to vsetko zacalo kedze sa mi podarilo jeden krat za tyzden pribrat 5kg som sa hanbila vychdzat von bola som stale doma ard.nekonecny kolotoc,preto sa treba tomu postavit zoci voci a povedat si ze nie ved len nam to potom robi problemy stoji to za to?asi nie preto radsje za den zjest jeden keksik alebo kazdy druhy den ako potom dostat takyto zachvat

no presne ten spoločenský život...začínam sa od ludí izolovať čo ma trápi a nepridáva mi na dobrej nálade, ja som dnes už tiež toho pojedla ajajaaaj, k tomu také upršané počasie...a ako často mávaš také blbé dni?

jej pozeram ze mas 21 :) ja mam 22 a teda myslela som si ze v tomto veku to uz budem mat davno za sebou :) mylsim ze o to zdravie sa nemusis bat. travenie sa da rychlo dokopy a pokial nemas morbidnu obezitu tak by ta to nemalo nejak ohrozovat - tak max zvyseny cholesterol, co uz aj mne namerali :( mna skor trapi ze moj spolocensky zivot zas klesne na bod nula a zas sa vratim tam kde som bola

to som rada ze sem este dakto pise :)
ja som sa takto "stravovala" slusnu dobu, hajhorise to bolo na strednej ked som ani nesla parkrat doskoly a doma jedla co sa dalo :( zle mi bolo kazdy den. Vsade sa hovorilo iba o anorexii a bulimii a ja by som dala vsetko zato keby som ich mohla mat..potom sa to nejak zlepsilo same ani neviem jak, proste lepsia nalada a to clovek hned nepotrebuje tolko jest ale teraz ide dobra nalada nejak dokelu a ja uz som toho zjedla na cely vikend :( zas budem trcat doma a jest

ahoj ammanda vela krát som to chcela riešiť už so psychologom ale nejak sa k tomu neviem odvážiť, strašne sa za seba hanbím...momentálne som aj ja po úplnom prejedení, ja to jedlo neviem vyzvracať a tak strašne trpím bolesťami, už sa o svoje zdravie aj bojím...momentálne prežívam najhoršie obdobie čo sa tohto týka, dni ked sa takto prejedám sú čoraz častejšie :-(