Schizofrenia

Melinôčka tam trochu nižšie maš adresy na tieto choroby,počítaj.

Ewička určite alkohol nemôže,no ked ho nemôžeš skontrolovat,kvôli práci je to už len na nom.Ja ti prajem len pevné nervy a vela trpezlivosti.

co je vlastne ta schyzofrenia !

dakujem ti pupalka za radu...
chatu sme prezili v zdravi =))) obaja..berie lieky SEROQUEL rano pol a vecer celu..vzdy sa mu chce po nej buvat..zda sa byt normalny a nie je agresivny chvalabohu snazim sa mu pomahat a robit pre neho len a len to najlepsie..ale horsie na tom je ze ja som cele dni od 8:00 hod do 18:00 hod zavreta v robote a on ked sa doma nudi a nema co robit zajde si za starymi znamymi jeho kamaratmi a vcera bol s nimi a dosiel a citila som z neho smrad a nakoiec sa priznal ze mal borovicku ale ze sak iba jednu a ze viac sa to uz nikdy nestane a zdalo sa mi zasa ze sa to zacne zasa tocit dookola jeho sluby sluby sluby ktore vzdy porusil...nechcem mu nic zakazovat aby nebolo na mna zle ale alkohol nemoze vsak??? on povedal ze doktorka mu povedala ze nealkoholicke pivo moze ale mne sa zda ze ani to by nemal a nie este borovicku...velmi ma to zarazilo..
bojim sa toho ze zacne byt zasa taky ako kedysi a na to ja uz silu asi nebudem mat...

zatial som teoretik v oblasti zdravotníctva,ale v rámci študia som bola na praxi na psychiatrii a mám aj kamarata s touto dg.teraz má 29 a na liečení bol 2x-1x ked to zistili a potom po 2 rokoch ked mal relaps-spustila to záťaž.1x tam bol 3 mesiace, 2x 4 mesiace - bolo to dosť vážne, aj ked to na prvý pohlad tak nevyzeralo.obe liečby začali elektrošokmi-tie na začiatku velmi pomohli.potom to boli lieky a psychoterapia.má vysoku školu a aj po dvoch relapsoch robí prácu, ktorú robil.vedia o tom len najbližší príbuzní, najlepší kamaráti, lekári a spolupacienti, kolegovia.ja som z okruhu tých, čo o tom vedia.napriek tomu, že to vedia, je pre nich stále tým rovnakým kamarátom, kolegom...a novým ludom nie je povinný to hovoríť,lebo by tomu buť nerozumeli(predsudky), a ak im to nepovie, tak to ťažko zistia.po druhom relapse povedali pribuzným, že je tam malý deficit, a ak sa to bude objavovať, tak sa to može zhoršovať. je to asi rok, čo je doma a ak aj po prepustení to nebolo ono, keby bol na tom ako teraz, bolo by to super, lebo je na tom tak, ako pred chorobou. aspon podla mna.lieky užíva pravidelne.samozrejme, su tam obmedzenia- ziaden alkohol, ale popravde, občas si dá jedno pivko.len zatial nemá priatelku a velmi mu želam aby si našiel.zasluži si to.pozná sa s babou, s ktorou sa zoznámil na liečení (s rovnakou dg.), a aj ked ked si rozumejú, zhodli sa na tom, že by to nebolo rozumné,lebo riziko,že by to zdedili deti, je o to väčšia.aj ked by to bud mohli risknuť, alebo si adoptovať.
čo sa týka dg. vašej dcery je to najlepšie opýtať sa jej psychiatria (nie samoštudium odbornejliteratury-to len ako doplnok, a ak knihy, tak niečo také ako napr:ako žiť so schizofréniou?), lebo existuje viacej druhov.momentálne je ale veda tak pokročilá, že človek s touto dg. može plnohodnotne fungovať v reálnom živote.treba ale navštevovať psychiatria, prípadne aj psychologa (ak mate nejaké ťažkosti alebo potrebujete radu, toho možete navštíviť aj vy) a dodržiavať liečbu.Pribuzní pri poučení dostanu leták PRELAPS, kde su vypísané príznaky-tak si zaskrtnite aké boli u vasej dcery a ak by sa niekedy opat vyskytli, ihned kontaktujte lekára.Len hlupáci s hlupymi predsudkami budú si z vás uťahovať alebo vás mať za bláznov, ked sa dozvedia, že ste navštívili psychologa.kto má choré srdce ide ku kardiologovi a kto dušu ide k týmto dvom.Sch-to je v podstate chemia.je pravda, že zle kompenzovaná a časté relapsy (ale nie zas kazdy)sposobuju deficity - citová otupenosť, nezáujem, znížena odolnosť voči stresu...Pre rodinu a okolie, čo o tom vedia je doležité, aby sa k nej nesprávali ako k chorej, nerobili všetko za nu, dali jej dýchať, nekontrolovali.možu sa o nu bať-ale nenápadne.a je najlepšie udržať v práci čo najdlhšie-primeranej stavu,nevyhýbať sa priatelom, neuzatvárať sa, žiť...Ak by ste chceli niečo vedieť možete sa spýtať, ale neviem kedy prídem znova.Vela šťastia-v každej rodine je niečo, čo bolí, ale netreba sa vzdávať, ale bojovať.Kašlite na tých, čo to nevedia pochopiť!!!

Možno môj predchádzajúci príspevok vyznel pesimisticky, ale občas sa tak cítim. Samozrejme, že si schizofrenik môže nájsť dobrú prácu, ak tomu nezabránia predsudky zo strany šéfa alebo kolegov. Môže si aj založiť aj rodinu, ak jeho partner je oboznámený s jeho chorobou a jej prípadnými dôsledkami, napr. možnosti relapsu choroby a veľká pravdepodobnosť dedičnosti u detí, tým väčšia, čím viac sa dieťa bude podobať na postihnutého rodiča. Ale dôkazom toho, že sa to môže stať je aj moja suseda, ktorá sa vydala napriek svojej diagnóze (jej otec bol tiež schizofrenik), má dieťa a veľmi chápavého manžela. Občas si musí ísť "oddýchnuť" na psychiatriu a vtedy za ňu povinnosti preberá manžel, ktorému pomáhajú aj ostatní príbuzní.O predsudkoch a ich neblahých dôsledkoch na pacienta a jeho príbuzných sa dozviete na stránke www.stopstigmapsychiatrie.cz

Pre ewičku a keneta:
Nie je jednoduché žiť s schizofrenikom, aj keď je povedzme z najhošieho vonku. Musí dlhodobo brať lieky, jeho osobnosť je natrvalo zmenená a musíme si priznať, že bol a aj ostane iný, ako ostatní ľudia.
Pre ewičku, ak chceš zostať so svojím priateľom, musíš ho veľmi ľúbiť, ale musíš si byť vedomá rizika a zodpovednosti, ktorú na seba vemeš, ak s ním zostaneš. Je to choroba na celý život, aj keď môže mať obdobia remisie, či už dlhodobé alebo krátkodobé. Je tu riziko dedičnosti choroby u Vašich prípadných potomkov.
To isté platí aj pre keneta, hoci neviem akú má diagnózu a problémy, viem jedno, že to s priateľkou nebude mať jednoduché, keďže má problémy sám so sebou, ťažko zvládne ešte aj jej problémy bez toho, aby jej alebo sebe ublížil.
Ja osobne, aj keď je moja dcéra teraz v remisii, som sa musela vyrovnať, resp. sa ešte stále vyrovnávam s istými vecami ako napr.
- že nikdy nedokončí vysokú školu
- že si možno nenájde dobrú prácu
- že sa možno nikdy nevydá
- že ma možno neobdarí vnúčatami
- že mi možno ostane celý život na krku
a verte mi, že to pre rodiča nie je bohvieaká perspektíva. Našla som veľmi dobrý portál o psychózach a ich liečbe a vrele Vám ho odporúčam, možno tam nájdete odpovede na svoje otázky
www.psychozy.info

ahoj,chcem prispiet do tejto temy aj ked do inych ako do svojej prispievam naozaj len vynimocne...Mam vztah s dievcatom. Bolo mi jasne ze je trochu ina, ale celkom som s nou bol stastny, az sa to premietlo do prapodivneho zvazku kedy pocitujem nieco ako psychicku zavislost na nej. Mam ju rad a zaroven ju nenavidim. Az len nedavno som nasiel papier s diagnozou ktorou trpi: paranoidna schizofrenia na baze infantilnej osobnosti. No neviem...vy sa v tom vyznate lepsie...je mozne aby ma lubila len v jednej osobe?...ten kto pozna moju "temu" na fore, ten vie, ze ja trpim tiez niecim strasnym a zatial neviem vsak cim...viem len ze schizofreniu nemam. Je mozne aby dvaja ludia spolu zili a zaroven boli obaja psychicky vaznejsie alebo menej vazne chori...? Ja to uz musim z tej mojej doktorky konecne dostat ze co mi je! Ja ju raz mam rad,ale ked reaguje podivne, mam pocit ju instintkivne fyzicky napadnut a aj som to v mensej miere spravil...zatial sa viem ovladat (mozno aj preto ze beriem lieky). vie mi niekto poradit...pomoct?

pupalka teším sa tebou aj s tvojou dcérou.Materinská láska zdolá všetko.

ewička a nerozmýšlala si zájst za psychiatrom,ktorý by ti poradil ako s priatelovou chorobou nakladat,vysvetlil všetko čo to obnáša,lebo ked poznáš o čom to je lahšie to zvládneš.