neznama: naozaj Ti nechcem zle, nepoznam Ta, neublizila si mi nijak, nemam dovod... a ver, ze na zemi nenajdes vacsieho fanusika cistej, ferovej a rovnocennej lasky ako mna. ale: spominas si, aka si bola stastna, ked si stretla a bola zamilovana do manzela? lisi sa ten pocit niecim od toho terajsieho? bohuzial, casto zabudame. a nemyslim, ze sa manzel odcudzil od teba. odcudzili ste sa od seba navzajom, niekde sa to pokazilo, jeden moment, jedna situacia, ktoru ste si nevyriesili, nevysvetlili a odvtedy sa to zacalo kopit, ist dole vodou. vztah je vzdy o dvoch-umenie pocuvat a rozpravat zaroven. nemoralizujem, sama v tom robim casto chyby, viem, ake je to tazke. niekedy pre partnera nevidis seba a niekedy pre seba nevidis partnera. nevravim, ze sa mas dat s manzelom dohromady, ked to tak necitis, mozno to uz fakt dospelo do bodu, ze to nejde. ale vinu nenesie sam. moj nazor.
uvedom si, ze vztahy, aj zivot su vzdy o tom istom. len herci a zvyky sa menia. jeho podstata vsak nie. moja babicka vzdy vraviela: za velkym stastim nasleduje este vacsie utrpenie. skus sa zamysliet, ci mala pravdu a ci sa do toho isteho nerutis znova. naozaj Ti prajem vela stastia. myslim, ze rozhodnuta uz si, od nas potrebujes len oddobrenie. ale to Ti nikto neda okrem Teba. Od svojej dcery - najdolezitejsieho cloveka v Tvojom zivote - ho uz mas.
zamyslela som sa, co by som asi na Tvojom mieste robila ja. ak uz by to bolo tak na hrane, ako u Teba, asi by som v prvom rade v tom najlepsom umysleurobila skrt s manzelom. cisty rez. a potom by som do tohto vztahu urcite nedavala tak vela, ako si myslim, ze chces dat. stretavaj sa, uzi si to. ale ustraz hranicu, aby si neplakala privelmi. chran seba, nikto iny to za Teba nespravi. ale rob to s laskou, voci sebe, aj inym.
