neznama: si si ista, ze mu tato iniciativa vydrzi aj ked budete spolu rok - dva? ze sa neprestane snazit akonahle Ta bude mat doma istu? ze neobrati tuto svoju pozornost a snahu inam? a ak ano, si na to pripravena, zit aj bez neho, sama?
nehnevaj sa, v ziadnom pripade ta nechcem odradzat, alebo napadat, je to Tvoj zivot, rozhodujes sa sama za seba. Mas stastie v tom, ze dceru mas uz samostatnu a veci vyjasnene. To mas obrovske plus.
Vsetko toto sa Ta pytam zo skusenosti. Nie som sice Tvoja vekova kategoria, ani som nepresla nicim podobnym ako Ty, neferove vztahy - to nie je moja parketa. Ale doverne poznam tie krasne zaciatky, kedy sa chlap snazi o dusu, prejavu city, pozornost, lasku. No poznam aj to, ze akonahle si doma, uz je to fuk, netreba. Nic moc, co Ti poviem.
Nebude sa Ti pacit, co Ti poviem, ale popytala som sa na Tvoj pripad zopar kamaratov, ako by to videli. Skoro vsetci sa zhodli v tom, ze Tvoj priatel ma akysi mamickovsky komplex+k tomu pripocitaj dost velku davku vypocitavosti z jeho strany. Zaucis ho fyzicky, budes sa o neho starat, budes mu robit co mu na ociach uvidis len z vdacnosti, ze si Ta vsimol. On cim dalej tym viac zacne zit svoj "mladicky" zivot, hlavne, ked Ty budes tahat tento vztah. A skor ci neskor s upevnenym sebavedomim a skusenostami zisti, ze on chce viac. Nechcem Ta strasit, ale myslim, ze mas aj oci aj dost rozumu na to, aby si vedela, ze z takychto vztahov vydrzi tak 1 zo 100.
On nestrati nic, Tebe vsak ostanu oci pre plac. Ak si si vsak tohto vsetkeho vedoma a napriek tomu si sa rozhodla skusit to, nuz, tak neostava nic ine, len drzat Ti palce a popriat vela stastia.:)