Rozmyslala som nad tym vsetkym co ste pisali uz aspon 100krat. S manzelom sa rozvediem aj tak, to je len otazka casu, nad tym som premyslala este ked som dotycneho 19 rocneho ani nepoznala.
A dotycny 19 rocny, myslim,ze ma tiez miluje. Dufam,ze nielen tak bezhlavo, ale kazdopadne ma miluje. Dokazuje mi to kazdy den. Studuje aj brigaduje naraz, chce byt nezavisly, nechce aby som za nas platila v restauracii, vzdy to urobi sam automaticky. Vzdy si nejak ziska moju pozornost,pride s kvietkom,alebo s malou cokoladkou,len aby ma potesil. Chce aby som zazila take veci, ktore som doteraz nemala moznost poznat. Casto chodime na vylety,do prirody a velmi sa mi to paci. Paci sa mi ta jeho iniciativa. Lichoti mi ako sa o mna stara. Viem,ze to asi znie blbo,ale chybaju mi take veci.
A co sa tyka mojich deti,tak mam len jedno. Dceru v jeho veku a to je uz davno vybavene. a taktiez to bolo z jeho iniciativy,ja som sa strasne bala. Sadli sme si spolu vsetci traja a vydiskutovali sme si to. Dcera to tusila uz dlhsiu dobu a nema s tym ziaden problem. Tiez chce aby som sa rozviedla. A ze co si budem robit potom,to je uz na mne, ze ona s tym nema problem. Zachovala sa velmi velmi pekne a to mi dodalo odvahu. V podstate mi zalezi z okolia len na nej a ona mi povedala,ze ak budem stastna ja,tak bude aj ona. Takze to je moja love story. Pravdepodobne skoci hned ako sa o tom dozvie okolie,ale myslim,ze to aspon vyskusam, len sa na to potrebujem psychicky pripravit.