Mam pomaly 40 on 19

tiez mam dceru, ale nastastie s tym nema
absolutne ziadny problem.Vy co tu tolko riesite? Aj tak si spravi po svojom a ako to citi ona.A ja jej to prajem z celeho srdca.Nech je aspon tak stastna ako ja.Takych parov je velmi vela.Aspon v mojom okoli.Nebudem predsa teraz riesit co bude o xx rokov.Nakoniec nemusim tu byt uz zajtra.vela stastia, neznama71.

whee: Keby som mala fungujucu rodinu predpokladam,ze nic take by sa nestalo. Nechcem to zvalovat na manzela,to urcite nie, len sme sa proste jeden druhemu odcudzili. Vpodstate sme traja v domacnosti a kazdy si zije svoj zivot. S manzelom dokonca ani nespime v jednej izbe,sme si ako cudzi. Pomaly sa ani nerozpravame,len to najnutnejsie. Nevravim ze sa nenavidime alebo nieco take,proste vsetko ok, len sme sa jeden druhemu odcudzili. Dcera ta tiez uz ma 19, ma priatela,skolu,kamaratky, uz ma tak nepotrebuje. Len ja sa vzdy citim taka sama. A jasne,manzela cim skor chcem vyriesit,len neviem ci mam skor prijst s rozvodom alebo s tym,ze mam noveho "priatela"

Tiež si osobne myslím,že to budúcnsoť nemá,ale neodsudzujem to.Je ot na tebe,ale z triezveho hľadisa to nemá absolútne žiadnu šancu.A ak b yaj áno,potom by osm to rada videla aj sfilmované,pretože takéto osudy som naozaj zatiaľ videla iba v telke.Nemala by si to naozja ešte vravieť manželovi a radšej počkať,či to,čo teraz prežívaš je skutočná láska.Pretože sa mi vidí komické,ako môže mladé ucho ako on byť zamilovaný do zrelej ženy.Nie sme si vekom rovné,ale mylsím,že na rozdiel od teba,mám tie ružové okuliare zložené.Lebo ak s tým vyrukuješ,vtedy tie problémy ešte len začnú..

Anita11: Keby som mala zo vsetkeho obavy,tak sa asi nikam nepohnem.A neviem v akom zmysle myslis starat,ale ja to myslim tak,ze mi bude prejavovat svoju priazen, ze sa o mna bude zaujimat,proste ot co robi aj teraz. A co sa tyka tych dviecat co si pisala,ze im zroskotali priatelstva,tak asi neboli velmi pevne. Este ze je to na koho zvalit.

btw, písala som aj ako whee_ee, len teraz nie som prihlásená..

vieš, láska je zvláštna vec a myslím, že sa skôr či neskôr každý sklame a keď sa s manželom chceš rozviesť tak či tak, tak to urob a skús.. najprv som myslela, že chceš zahodiť fungujúcu rodinu do luftu pre nejaké poblúznenie.. avšak si to vysvetlila... a ťažko do toho človek bude rýpať, keď to nezažil.. a na druhej strane, každý má toľko rokov, na koľko sa cíti... btw, sú tam z jeho strany riziká... určite... všetky tie, čo tu boli spomenuté... s tým súhlasím.. ale risk je zisk.. a aspoň budeš mať na čo spomínať, keď už :D ... možno ťa zraní, možno nie, možno to časom omrzí teba a zraníš ho ty, nikto nevie, ako ho osud a život prekvapia.. je to možno trochu nerozumné, to áno, ale keby boli ľudia schopní myslieť srdcom a zároveň hlavou, asi by to bola nuda:D ... láska s rozumom veľa krát nejde dokopy.. a ak si si istá v tom, čo chceš urobiť a si si aspoň teraz istá v ňom, tak to skús...

ale manžela rieš tým pádom čo najskôr, keď s ním nechceš byť tak či tak.

Nemáš obavy, že sa história zopakuje, keď budete spolu, že stratí tvoj partner záujem, ako ten prvý. Veď vtedy ste boli obaja mladí a tiež si bola, ako píšeš, bezhlavo zaľúbená. Teraz je tam ešte aj nevýhoda veku.
Tiež si myslím, že je, bez urážky,naivné si myslieť, že sa 19 ročný chalan bude o teba starať, ako to čakáš od neho.
Len, aby si sa nakoniec o neho nestarala ty, ako o syna.
V koži tvojej dcéry by som nechcela byť, neviem, či si zaslúži obdiv, alebo poľutovanie. Mám známu, ktorá má dve dospelé dcéry a tiež sa v nej ohlásila "druhá mladosť" a našla si oveľa mladšieho priateľa. Jej dievčatá veľmi trpia, hoci sú dospelé. Obom dokonca stroskotali ich priateštvá s partnermi. Otec to pripisuje tomu, že sa chlapci obávajú budúcnosti: Aká matka - taká Katka....

ania: Dakujem velmi pekne,taky pekny prispevok som uz velmi dlho necitala.

whee: Tiez dakujem.

veronika99: Povzbudilo ma co si napisala,ze ste uz spolu 4 roky a klape vam to. Prajem vam nech vam to vydrzi este velmi dlho a prajem to aj sebe.

po poslednom tvojom príspevku len toľko :

"Chceš byť šťastný? Tak buď!"
Tolstoj

neznama71,ja vam drzim palce.ja mam mladsieho o 16rokov a sme spolu uz 4 roky a je to super.A co? Nazory inych ma nezaujimaju a okolie si uz zvyklo a berie to uplne normalne.A teraz som zvedava, co tu zacnu vypisovat.Ale mne to je suma fuk.

Láska nekladie podmienky...láska nepozná dôvody...láska nekladie ani otázky ...dáva odpovede...Svojho manžela už dlho nemiluješ, vlastne si istým spôsobom bola vo svojom vnútri mŕtva a to že teraz prežívaš lásku je tvojim svetielkom v duši.Láska ženy, pokiaľ je skutočná a bezpodmienečná dokáže tvoriť zázraky.Ten zázrak je pre teba dôležitý ...oveľa viac, ako premýšľanie nad tým, koľko on bude mať rokov a po čom bude túžiť, keď ty budeš mať dajme tomu 60.Choď za svojim snom....vieš, čo chceš a určite vieš veľmi dobre i to, že láska, ak je skutočná, nesie so sebou i bolesť a utrpenie....ale stále je to lepšie, ako prežívať prázdnotu v duši. Tvoja dcéra je už dospelá....darovala si jej veľa lásky, dala si jej do života nielen korene, ale aj krídla. Začne žiť svoj vlastný život a nemá ako dospelá žiadne právo manipulovať s tvojím životom. Píšeš, že ťa pochopila, verím, že úprimne túži po tom, aby jej mama bola v živote šťastná. Vieš, možno toho muža urobíš šťastným len na niekoľko rokov...ale i to je veľa...a okolie i príbuzní majú určite dosť svojich starostí, než aby sa vážne zaoberali tvojim a jeho životom alebo dokonca vašou budúcnosťou. Želám ti veľa šťastia, odvahy a pokoja v duši.Poznám veľa vekovo primeraných a krásnych i inteligentných ľudí, ktorí vytvorili pár, ale len málo z nich vytvorilo i harmonické súžitie. Takže vek je v podstate nerozhodujúci. Rozhodujúce je len to, čo tí dvaja skutočne chcú.Teraz, v tejto chvíli. Veď vlastne nikdy nevieme, či slnko uvidíme vychádzať i zajtra a žiť sa oplatí pre každú prítomnú chvíľu. Prajem vám veľa pekného po všetky dni, ktoré budete spolu.