Bulímia,anorexia

Ahoj chrobacik!
Neboj sa! Nad kazdou chorobou sa da zvitazit!Musis sa vela snazit a mysliet radsej vzdy na nieco ine, napriklad vzdy ked mas velku chut na jedlo, skus si spomenut napriklad na to, ako chudence ubohe deti v Afrike hladuju a ty tu mas tolko jedla, ze by si ho mohla rozdavat alebo proste nieco ine, co ta naozaj aspon trosku ovplyvni a poznaci vnutorne.Mozno si myslis, ze sa mi to lahko hovori alebo ze to aj tak vobec nebude fungovat, ale podla mna by sa to mohlo dat prekonat takto myslienkami. Lenze k tomu je este potrebna velka viera. Viera v seba sameho, ale aj v Boha. Neviem ci si veriaca alebo nie, ale podla mna by ti to iba pomohlo, keby si bola. Budem na teba mysliet a drzat ti palce! A pridam za teba aj jednu modlitbu

Ahoj Miška!Ja som si tým tiež prešla,takže viem, o čom je reč.Ešte teraz sa mi na tie HROZNE chvile ťažko vspomína.Predminulé leto som sa rozhodla nejesť- neoplatolo sa-vôbec som nevychadzala do spoločnosti, len do školy(aj to s ťažkosťami).Stratila som všetko, dôveru všetkých. Ty môžeš byť šťastná, že pri tebe niekto stojí-uvedom si že máš prečo sa z toho dostať- rodina, priateľ. Ja som skončila na 3 mesiace v nemocnici, vyrobila som si celiakiu( doživotnú dietu)- a teraz keby som tak strašne chcela jesť to, čo by som chcela, tak nemôžem...Prečo si ubliťovať?- pre to ,aby si o mne pomysleli aka som strašne štíhla?- a čo tí druhí(cudzí ľudia) robia pre teba, učite sa netrápia hladom. Vyhladaj psychológa!Keby som ho vtedy nevyhladala včas ja, tak tu nie som. A jedno plus je , že si uvedomuješ, že si chorá.Dúfam v to najlepšie:)

Ahojky Zuzka: ja si Stanka ani nezaslúžim...A myslím to vážne. Len mu ubližujem. Každý deň premýšľam, prečo je stále pri mne, prečo neodíde, keď vidí, čo robím, čo stváram, že nejdem von, lebo som pila, alebo jedla, a mne sa zväčšilo brucho, že sa cítim tučná ako slon, že je na mne každé deko naviac vidieť...mne už z tejto choroby šibe...Ak sa nevyliečim, tak chcem radšej zomrieť, lebo toto nie je život. Ja to jedlo nezvládam. Nezvládam sa najesť bez strachu, plaču...Bože, ak ma teraz počuješ, a vieš, že sa z tohto začarovaného kruhu nikdy nedostanem, prosím Ťa, chcem zomrieť...prosím...

kacene
je to velmi tazke nezacat sa prejedat,ked na to zacnem mysliet a potom zacnem jest uz sa nezastavim.Nenavidim tuto chorobu a velmi velmi sa bojim, ze nebudem moct mat dedi.Chcem s tym naozaj prestat,no nemam dostatok podpory a vole.

Ludia, nedajte sa a bojujte nad touto chorobou!!!Vsetko sa da zvladnut, len sa netreba vzdavat.Viem, ze je to tazke, ale fakt sa nevzdavajte.Majte sa aspon trochu radi,ved kazdy z nas je niecim vynimocny.Tak sa teda nepoddavajte ziadnym psychickym narokom a snazte sa vzdy mysliet pozitivne aj v tych najtazsich a najtemnejsich obdobiach zivota.

Ahojte, mam uz 5 rokov bulimiu a neviem, co dalej.Prezieram sa a potom zvraciam az raz tyzdenne, uz 5 rokov!Najdlhsie som to vydrzala 3 tyzdne a potom zase hup, je to ako zacarovany kruh z ktoreho sa neviem dostat von.Sposobuje mi to vazne zdravotne tazkosti,vobec nemam menstruaciu,v podstate uz 3 roky a vsetko ma to tam dole boli.V podstate by som mala byt stastny clovek,co aj som az na tuto zakernu chorobu.Prosim vas, vy ktory trpite touto chorobou,ozvite sa.Bola som aj u lekarky,lenze jedna ma vysmiala,ze preco to robim a druha na mna nemala cas,lebo v cakarni bolo plno pacientov.Chcela by som mat uz vlastne deti ale viem, ze najprv sa musim vyliecit,no je to take tazke.

dievcatko .... super dobre si urobilo !!!!!

dnes som sa vykaslala na cely modeling...teraz stale placem..ale snad bude na mna aspon dakto hrdy...;)

Miška
Ahoj Miška! Je mi cťou ťa spoznať, vela som o tebe počula :) Občas sme si tu prehodili pár vetičiek so Standom a musím ti povedať, že ten chlapec ťa má nesmierne rád a snaží sa ti zo všetkých síl pomôcť, tak nedovol, aby vám váš vzťah pokazila zákerná choroba a nechaj ho, nech ti pomôže. Ja bohužial nemám to šťastie, že by som mala po boku milovanú osobu, ktorá by mi zniesla modré z neba, o to sa z toho dostáva ťažšie.
Držím vám palce a prajem vela krásnych spoločných chvíl, papa...

Standa
Aj som už začala, ale už chcem aj skončiť. Vyskytli sa situácie, kôli ktorým chcem zas nejesť a najradšej by som už zmizla z tohto sveta :(
To som netušila, že aj ty si si prešiel niečím takým. Ešte nikdy som nepočula, že by sa chalaň potýkal s anorexiou. Väčšinou to je ženská záležitosť. Ale je super, že si to zvládol :) A dúfam, že to tak pomôžeš zvládnuť aj Miške. Zatial vela šťastia...