Bulímia,anorexia

w
noo nejako oficiálne som diagnózu nemal, ale ja mám mamku vrchnú sestru, tak ona mi diagnostikovala anorexiu ale aj tak som ju nepočúval... šak poznáš jedným uchom von a jedným dnu

standa 931: jej, som rada, ze si odpisal. bola ti aj diagnostikovana anorexia nejako, aspon ambulantne?

beloved: nemozes stale vsetku tarchu nechavat len na sebe. je to clovek, ktory patri do tvojho zivota a mal by aj vsetko o nom vediet. je jasne, ze je to prenho tazke, ale nech sa pozrie na to, ake je to tazke pre teba. tato choroba sa netyka len teba, aj keby sa to tak mohlo zdat, je to vecou viacerych faktorov. keby nebolo tych, urcite do nicoho takeho nespadnes. napriklad mne sa stalo, ze teraz, ked uz je to vsetko uplne za mnou a s vela ludmi som si pohovorila /konecne, dovtedy som si myslela, ze by som im len ublizila tym/, som pochopila, ze vela veciam by som mohla predist, keby som s nimi hovorila uz skor. nemozes sa trapit so vsetkym len sama, urcite je vela takych ludi, ktorym na tebe zalezi a nevedia co je s tebou. skus sa poobhliadnut vo svojom okoli a uvidis...hlavne to nenechavaj na seba samu. vela ludi by ti,urcite,velmi radi pomohli. neobvinuj sa zo vsetkeho okolo seba.

beloved
ju to trápi. raz je taká že chce sa vyliečit, 2 hodiny na to že nie. mám podozrenie ešte na nieco ale to nemožem písat. musím najskor zistit. snad chápeš. ked ju to trápi to nepomože. ona sa musí snažit.

w
to je zaujímavý nápad :o) držím Ti palce. dúfam že sa ti to podarí :)hmm tak spisuješ? hihi noo u mňa to nebolo zo dňa na deň jako hovoria niektorí. ja som si to uvedomoval troška dlhšie. ked som si bol kúpit nejaké tabletky... už neviem názov, aby mi "dali preč chuť na sladké" a povedal som to lekárničke tak sa zasmiala. tak som si povedal "čo keby".. potom som spravil jeden krok a to že som zahodil telefón do kúta a prestal som chodit na internet a začal som chodit do spoločnosti. Tam som od kamošov stale počul že som chudý a tak... prostr mi to vsugerovali a začal som jesť stále viac.... teraz si to plne uvedomujem.. a jem už normálne. proste som vyliečený úplne. ;-)

pre misku:
ahoj miska. si pisala, ze ludia, ktori trpia kratko nech vyhladaju pomoc..vies, nie je urcujuce ako dlho trva existencia anorexie alebo bulimie v danom cloveku, ale je urcujuce ako tuho je clovek na nu naviazany a aku velku istotu mu dava..velke mnozstvo vyliecenych ludi je, prave, z tych, ktrori trpeli velmi dlho. ked clovek citi v sebe motivaciu dokaze vsetko, len treba si najst take "citlive miesto svojej negativnej mysle" a ist na nu tvrdo a nevzdavat to. so spravnymi ludmi okolo seba sa to da, len musis chciet odhodit to, co teba tvori, co tvori tvoju osobnost...ty tu spravnu osobu mas, standa931 sem stale pise, vystriha a dava rady ludom, ktori sa mozno dostavaju do rovnakych problemov a rovnako aj tebe chce z celej sily pomoct, no musis mu to dovolit. ver mi, podari sa vam to.

dievcatko, nestoji ti to zato. vezmi si to tak, modelingova kariera raz aj tak pominie, a co ak prave kvoli takejto pominutelnej veci pominie aj tvoj zivot? vies, co vsetko mozes stratit? je to zahravanie s ohnom. vobec v zivote nezalezi na mierach, dolezite je co, a ako citis. a co sa tyka modeliek..panovala medzi nimi odjakziva taka, kvazi, sutazivost a kazda jedna, aj keby si bola ten "ideal", ktory je vymysleny pre modelkovske prostredie, urcite by ti nepovedali, ze si on. uz len s principu. stretla som sa s tym skoro kazdy krat v tomto prostredi, takze si nemyslim, ze by si mala dalej chudnut. skus sa vcitit do svojho vnutra a zisti po com naozaj tuzis, hm:)? ak sa dostanes do toho najhlbsieho miestecka v srdiecku, urcite zistis, ze by si za ten modeling vymenila aj napriklad jeden den bez starosti, bez vycitiek a bez akehokolvek problemu..nie:)?

standa 931:
ahoj, prepac, ze ta, mozno, otravujem ale hrozne by ma zaujimalo ako si sa dostal z anorexie. ak nemas chut o tom hovorit, tak v klude nepis, ale ak by nahodou...:) mna to zaujima z toho dovodu, ze by som chcela vediet ake vsetky prostriedky, okrem tych mojich u seba overenych, na tejto tazkej ceste pomahaju. vies, tiez som asi 4-5 rokov lietala v anorexii, ale dokazala som to a velmi by som vsetky moje poznatky a poznatky dalsich ludi chcela pouzit na to, aby som vedela ake mozne cesty existuju. mojim najvacsim snom a zivotnym cielom je, po pretrpeni tohto sialenstva, to vyuzit a zalozit nejake sanatorium, kde by som pomahala prave ludom trpiacim takymito poruchami.viem, ze mozno to vyzera velmi idylicky, ale uz dlho sa intenzivne zaoberam studiami a pocuvam ludi, zapisujem vsetky informacie a chcem to uskutocnit. ak by si teda mal chut trosku so mnou popisat o tejto veci, bola by som ti vdacna..hm:)?

pre pparis: verim tomu, ze pre ludi, ktori sa realne s touto chorobou nestretli, tak to musi byt obrovska hadanka. vies, to ani tak nejde o to nejedenie/to je len vonkajsi priznak tejto choroby/ v skutocnosti ide o zlu psychicku chorobu. je to vsetko hlava, ktora rozhoduje o vsetkom, no len v nej akoby "sidlili" dve duse- jedna zla, ktora ta nuti robit uplne iracionalne veci aby si sa znechutila sebe a hlavne druhym ludom, a druha realna-tvoja pozitivna sila, ktora vie, co je normalne a chce sa z toho dostat. a ak ma negativna mysel tvojej hlavy nadvladu nad tou tvojou pozitivnou, mozes si akokolvek pomyslat na hladujucich, budes stale nejest a robit tie najnenormalnejsie veci aj nadalej. a este chcem pripomenut, ze anorexia nie je len o tom, ze clovek neprijma potravu, skor ide o to tyranstvo v jeho hlave a o neopodstatnene kusky, ktore dokaze povyvadzat v domienke, ze si nikoho a nic dobre nezasluzi..je to samovrazda...

pre beloved: ako pises, ze nemozes bez toho cloveka zit, myslis, ze ozaj je to tak? nezivi len v tebe tu jedinu istotu? nie je to jediny clovek, ktoreho vies a dokazes znasat? skus sa zamysliet nad tymito otazkami, mozno ti k niecomu dopomozu. je velmi tazke opravovat v sebe negativizmus, ktory voci sebe citis, ked ta niekto stale navracia spat...uz si sa s nim o tom rozpravala, ze ti to ublizuje?