Ajojte všetci. Áno, som to ja, Stankova priateľka. Miláčik, chcem sa Ti poďakovať za podporu, za pomoc, za všetko, čo pre mňa robíš. Mám Ťa veľmi rada. Prepáč mi prosím moje správanie, nie vždy mi je najlepšie. A ak mám trošičku usmerniť výšku a váhu, tak teraz je to 170/50. Pred 2 dňami som sa vrátila z nemocnice. Je mi to ľúto, veľmi ma to mrzí, ale nič sa nezlepšilo, snáď ešte zhoršilo, ale to sem písať nechcem, nechcem Ti zlatko ublížiť. Jedlo stále beriem ako nepriateľa, mám stále výčitky po jedle, depky atď. Veď to určite poznáte. Mňa táto choroba trápi už 7rokov. Kopu vecí som kvôli tejto hnusobe stratila. Kopu vecí, na ktorých mi v živote veľmi záležalo. V mojom živote už nie je života...Občas si želám zomrieť, lebo už nevládzem ďalej takto žiť. Neviem vystúpiť z tohto kolotoču:-( Ležím na zemi, neviem sa postaviť ani na kolená...
Dievčatá, ak je tu niektorá, ktorá touto chorobou ešte tak dlho netrpí, vyhladajte okamžite odborníka, nenechajte to zájsť tak ďaleko ako ja:-( Toto nie je život:-(
Držím vám všetkým palečky, aby ste sa z toho čo najskôr vyhrabali, pretože v živote sú dôležitejšie veci, než je postava a rátanie zjedených kalórii....