Bulímia,anorexia

zuzka

dakujem :o) napíšem Ti

niektora

ahoj. či trpíš anorexiou ti musí povedat lekár. ale podla všetkého asi áno. dievča máš ešte normálnu váhu.. na tvoju výšku je normálne váha do 52,2 kg. skús prosím ťa vyhladat pomoc psychológa, zakial si to ešte uvedomuješ a si ešte normálna. on ta už niekam odporučí. prosím ťa nepokračuj v tom, lebo sa budeš do toho zamotávať čím dalej tým viac až nebudeš z toho vedieť vyjsť. ... vyhladaj pomoc .. držím palce

stale sa citim tucna mozno aj som..vysku mam 168 a vahu 54 stale sa snazim chudnut a obcas rozmyslam aj o zvracani..kupila som si aj lieky na chudnutie...nic nezabera... co si myslite mam anorexiu ???

ahoj svojpomocna! chcela by som ti len prejavit svoj obdiv, ze sa ti podarilo skoncit s bulimiou. mala si stastie, ze nahoda chcela aby si sa zranila. vela dievcat take stastie nema, aby si uvedomili, ako si ublizuju. nech ti to vydrzi! ja mam s tym len slabu skusenost, tak ak chces CITAJ:
ja osobne som to skusala len raz, aj ked mi to napadlo viackrat. vyzeralo to tak jednoducho: spapat a vyzvracat. bez zmeny vahy, ba mozno aj s nejakym ubytkom. nevyzeram zle. mam vysportovanu chlapcensku postavu, ale bolo mi to malo. tak som sa raz odhodlala. skoncila som na zachode nad misou. z krku mi isla krv, ked som sa snazila podrazdit si hrdlo prstami, mala som v sebe asi 2 litre teplej slanej vody (vraj z toho napina- mna ani ne), bolo mi priserne zle a aj tak zo mna vyslo len trochu zaludocnej kyseliny. cely den trvalo kym som sa z toho ako tak spamatala, hlavne po fyzickej stranke ( sol vo mne zadrziavala vodu takze to nebolo lahke). ale tento zazitok ma poucil, ze by som sa nemala zahravat s vlastnym telom a zdravim. a ze ludia, ktori sa pozastavuju nad mojou vahou mi nestoja za to, aby som sa nad nimi pozastavovala ja.
maj sa pekne ozemslahnuta a drz sa :)

Standa
Ahoj, v pohode, rada ti ho poskytnem, takže zuzkamit@post.sk
Tak zatial papa...

ahoj neznama!bola by som rada keby si sa so mnou skontaktovala cez e-mail napis mi na moju adresu mam nejake skusenosti netykaju sa mna ale mojho blizkeho okolia nechce vsak takto verejne dakujem ahoj

Chcela by som reagovat na tuto temu, hlavne pridat osobnu skusenost, ktora zacala davno, trvala dlho a skoncila necakane....a velmi rychlo...citajte :

Ked som mala 19, videla som jeden film, prvykrat som sa vtedy stretla s bulimiou, ukazovali, ako sa ista modelka prejeda a priberanie na vahe riesi vracanim....skusila som, fungovalo, pomahalo, nikdy som nemala nadvahu, prave naopak, bola som uplne normalna, ale pacilo sa mi zjest vsetko, vychutnat si dobroty tohto sveta :) a nepribrat...moj zivot sa vsak zacal tocit iba okolo toho...jest a vracat...takmer na nic ine som nemyslela cele dni, mala som vztah, do dnesneho dna to ten chlapec nevie, ostali sme kamarati a vlastne to nevie nikto z mojho okolia, iba kamaratka, ktora zacinala s tymto so mnou. Nenavidela som svoju povahu, bola som nervozna, upokojila som sa iba tesne po vracani, ked som si vravela ake super je citit sa prazdna...trvalo to dlhych 7 rokov....nemohla som normalne fungovat, spontanne reagovat na navrhy vyletov, akcii po skole, ci praci..pretohze jedlo mi zaberalo vsetok cas...az naraz, tento rok, pri sporte sa mi zlomilo zapastie i klucna kost, naraz, bolo to tazkym narazom, viem, ze to bolo na pricine, ja som si vsak uvedomila ake dolezite je zdravie a ze chybajuci vapnik v mojom tele nerobi dobre kostiam....sadra na ruke miznemoznila vracaie....6 tyzdnov som mala pauzu a zvykla som si na rezim, normalny, ranajky, obed, vecera...bez problemov, neostavalo mi nic ine. Desila som sa toho, co bude ked mi daju sadru dole a nebolo nic...nepokracovalo to....ano, odvtedy uz presiel nejaky a netvrdim ze ma to nelakalo a ze som nedostala chut na prehresok, jednoducho som zhresila...teraz sa mi to stalo naposledy pred 3 tyzdnami, ale iba raz, tak ma bolelo cele vnutro, ze som nemala chut to uz viac opakovat..neviem ci si moje telo odvyklo od zleho navyku, ale ak ano, tak som SKORO zvitazila, nie?? Vobec sa uz netrapim jedlom, jem normalne a som stastna, fungujem a to ci mi trochu trci brusko je mi v podstate jedno, lebo viem, ze si nenicim zdravie a teraz ked milujem svojho priatela a chcem pre neho zit nechcem sa dozvediet prave po jeho boku ze ZOMRIEM preto, lebo sa sama nicim..nechcem to...chcem fungovat takto a dari sa mi.... je to uz polroka a mozem povedat, ze som sa z toho dostala uplne uplne sama....skeptici povedia..nedostala..ale ja citim ze dostala...mam ine hodnoty a ine radosti v zivote ...toto je moj pribeh...poucte sa a verte vo svoju silu...ja som prilis hrda na to, aby som to pred niekym priznala, osud to sam zariadil tak, ze som zlomeninou dostala lekciu...a tak to malo byt a ja som za to vdacna... Drzte sa a napiste k mojmu prispevku komentar ak Vas cosi zaujalo....

chrobáčik
ahoj nemám moc velké skúsenosti s touto chorobou tak prepáč ked poviem nejakú blbosť ale nedá sa to tak, že si skúsiš určiť ešte predtým ako začneš jesť alebo tak celkovo, jakú porciu zješ,napr jeden tanier potom zavreš ladničku, zješ to a donútiš sa íst si lahnút?

zuzka

dáš mi prosím ťa mail? ked nechceš tak nemusíš... len sa pýtam ďakujem. :)

Miška
Viem úplne presne ako sa cítiš, radšej trčím doma, alebo sa navlečiem do nejakých teplákov, len aby ma ostatní nevideli. A tiež mám chvíle kedy by som tu už radšej nebola, lebo toto nie je život, stále hladovať a báť sa každého gramu navyše. A ja pri sebe nemám nevyše nikoho kto by túto chorobu pochopil, čo by bolo pre mňa velkou motiváciou. Rodina ma nešetrí neprimeranými poznámkami, čo mi vôbec neprospieva a tiež na mňa nedohliadajú, čo sa týka jedla, pretože to ja potrebujem, aby na mňa niekto pritlačil a nikto taký nie je, kto by jedával so mnou. Vtedy mi viac chutí a nerozmýšlam o tom až tak vela. A tiež by som potom videla, že im na mne asi velmi záleži, keď držia nado mnou dozor a chcú aby som bola zdravá. Lenže to sa nedeje :( Tak si prosím neodožeň Stanka, dá sa toho zbaviť s pomocou niekoho blízkeho a nenahováraj si prosím, že si ho nezaslúžiš, veď človeku je od prírody dané aby miloval druhú osobu a v tých najťažších chvílach mu pomáhal. A myslím si, že ho to vôbec neotravuje a je velmi rád keď ti môže trošku pomôcť. Vieš aký bol rád, keď ti doniesol do nemocnice gumových mackov a ty si ich zjedla? No nesmierne, tak nevymýšlaj s tým, že ho tým zaťažuješ, on je rozhodnutý bojovať s tebou, len je teraz na tebe, či ty budeš bojovať s ním. Držím vám palčeky a vela pevnej vôle :o)