beloved
Ahoj! Ešte som nebola na tej terapii, idem k doktorke až 25. 1. a tam sa dohodneme, lebo teraz menila zamestnávateľa, tak preto to tak dlhšie trvá. Keď u nej budem určite sa jej spýtam na teba.
To je mi ľúto, že sa cítiš tak zle, veľmi dobre ten pocit poznám. Na mňa zas kašlú, ich efória pomôcť mi a strážiť ma im vydrží vždy týždeň a koniec a ja sa potom trápim kôli tomu, že si myslím že im na mne nezáleží, síce na druhej strane mi to vyhovuje. Ale v poslednom období mi je to už jedno, predstavujem si ako sa raz odsťahujem, budem mať vlastný život, vlastnú rodinu a na problém s jedlom zabudnem. Možno to znie naivne, ale ja verím, že to takto všetko raz skončí.
No a s mojím terajším papaním ako to je? Vieš čo, jem síce málo, ale ani nejak nad tým nerozmýšlam, teraz mám hlavu plnú iných vecí, jednoducho niečo zjem a je to tam a nerozmýšlam o tom. Tak sa zatial drž, prajem ti vela síl, aby si tie zlé myšlienky potlačila, papa :o)