Zuzka
Som rada,že sa ti dari.Ja by som sa ťa chcela spitať,že čo ti pomohlo,že ti je lepšie.Lebo ja som na tom opačne.Mam pocit,že nikomu na mne nezaleži,dakedy mam take pociti,že každy na mna kto ma pozna aj blizky,priatela zabudol,že ma nemaju v hlave.Neviem či pochopiš,že čo teraz napišem,ale ja sa bojim,že sa ,,stratim,,stochto sveta,lebo keždy na mna kašle.Vieš ja mavam agarofobiu a toto ma stym suvis,že chudnem.Spočiatku to ani psychologička nechapala,že ako môže mať toto stym súvis,ale ked som jej všetko vysvetlila tak to pochopila.Agarofobia mi dakedy spôsobuje problem vísť von hlavne v zime večer vo velkych tichich tmavych miestach,citim sa vtedy stratena,mam vtedy hrozne neznesitelne pociti.Ked svieti slnko a počujem okolo seba život tak mi je vtedy lepšie.
Rodičia odkedy si všimli,že som schudla tak si snimi nerozumiem.Mama so mnou nekomunikuje len malo,okolo oca chodim zahalena,aby nevidel moju postavu,lebo ako nahle si ju všimne tak na mna vrieska.Mam totalne pokazeny vzťah s rodičmi.
Dneska som o trochu viacej jedla i ked neviem ako to bude zajtra.Od štvrtka sa citim horšie niečo sa vtedy stalo a včera som mala chuť na samovraždu.Neviem si dať nič do žalúdka aj ked chcem,ta bolesť je silnejšia.Mam pocit akoby ma ťahal niejaky vír na smrtelne miesto.Niečo ma ťaha postupne pomali zomrieť.Skusim si dať teraz nejaku polievku.Prosim ťa pomôž mi,lebo ja padam.