Ahojte,
práve som sa vrátila z wc-ka. Naposledy-včera- keď som "TO" urobila, povedala som si že už nikdy viac!...Už asi 1000-cí krát...
Preklínam deň, keď som to spravila prvý krát. Neviem si už predstaviť aké to je žiť bez neustálych myšlienok na jedlo a na to čo s ním po jedení "musím" urobiť. A vlastne, mnohé z vás ste si asi podobným prešli,alebo ešte prechádzate...
Mám 22 rokov. Bulímia ma trápi už dobré tri roky. Prepadla som jej počas toho ako som mala anorexiu, ktorá sa mi začala v mojich 19 rokoch. Prestala som skoro úplne jesť, aj keď to bolo pre mňa utrpenie,pretože jedlo milujem... ale neznášala som sa, svoj celkový vzhľad(čo sa doteraz nezmenilo:(...práve naopak, čím ďalej, tým viac, sa samej sebe hnusím). Vtedy som na výšku 167 cm mala 52 kíl a to sa mi zdalo priveľa. A tak som to dotiahla na 46. Verte či nie, bolo to jediné obdobie v mojom živote, kedy som sa cítila celkom "pekne" a príťažlivo...avšak, potom som začala brať antikoncepciu kvôli menštruácii, ktorú som nemala viac ako rok a pribrala som na pôvodných 52 kg. Kvôli priberaniu, ktoré neprestávalo, sa u mna postupne vyvinula depresia, až som začala navštevovať psychiatra. Predpísal mi lieky-antidepresíva, z ktorých som pribrala ďalších 8 kíl...Od vtedy je tomu rok a ja mám stále váhu okolo 60-63 kíl, hnusnú bulímiu a hnus zo seba.. Nenávidím sa ako nikdy predtým :( Nikto z blízkych o mojom probléme nevie a ja neviem ako ďalej. Preto som sa odvážila aspoň k tomuto, že sa zdôverím s Vami. Viem, že chcem byť zdravá,nechcem sa už neustále len prežieraŤ, ale moja vôľa je slabá. A chcela by som sa mať konečne rada, aby som mohla viesť plnohodnotný život... Ak by ste mi vedeli poradiť dievčatá, ktoré ste sa z toho dostali, bola by som Vám úprimne vďačná. Takisto ako sa poteším aj slovám Vás kočky, ktoré tým prechádzate teraz...Ďakujem...
--------------
Poradňa - Poruchy príjmu potravy - www.zdravie.sk
Už naozaj nevládzem
Pytam sa, nemas za co! Zvladnes to, viem ze pride den kedy to tvojej hlavke "dopne"..ako tomu verim aj v mojom pripade...s bozou pomocou ;)
A Wasabi :-*
Si moj vzor! :)
marushik ďakujem. ja už to mám zdarne za sebou. plných 6 rokov som sa nepozerala na dno záchodovej misy. aj ja vám želám, aby to nebolo len tých 6 rokov...
Pytam sa, nemas za co! Zvladnes to, viem ze pride den kedy to tvojej hlavke "dopne"..ako tomu verim aj v mojom pripade...s bozou pomocou ;)
A Wasabi :-*
Si moj vzor! :)
marushik dakujem !! ano som veriaca aj ja a o to viac ma to mrzi ked si uvedomujem ze co robim :(
a ano uvedomujem si ze som chora a dost ale tie sproste myslienky su na porazenie!
och dakujem baby tak do boja!!
Pytam sa,
:(...ja len tak kratko, mala by si navstivit urcite odbornu pomoc, pretoze tam nie je ine vychodisko, ako zmenit pohlad na seba, zrealnit ho. A neber to tak, ze vsetci ti chcu len zle, vsetci chu aby si pribrala a ze ides na liecenie aby ta vypasli ako neviem co...Neobracaj si to v tej svojej chorej hlavke proti sebe a proti ich nazorom, ze ti chcu zle...zober to tak, ako to je a teda, ze vsetci chcu aby si bola zdrava, chcu aby si zila pretoze im ZA TO STOJIS! Musis si priznat ze si chora, lebo to urcite si. A je to psychicky choroba, pri ktorej sa straca v prvom rade sudnost. Tym padom treba dat na radu ostatnych, ktori chori nie su a sudnost maju v poriadku (tym ta nechcem nijako urazit!!!)TREBA to riesit moja...aby si bola zdrava a spokojna so sebou. Aby si mala zivot stastny a zmysluplny.
Neviem, ci si-ste veriace, ale ja som...hodim za nas dnes modlitbicku...
Este raz, dobru nocku, babky.
Marushik...
ježiiis...zlatunka...az mi slzicka vybehla.....
tak si to krasne napisala...vidno ze to v hlavicke vsetko chapes...uz len aby si sa s tym stotoznila...naozaj sa to da...
ja som si v prvom rade povedala..nebudem sa vazit...a nebudem na seba hladiet do zrkadla...no lebo clovek s PPP tam vzdy nieco najde...
a potom ze budem jest pravidelne...pomalicky...atd....
..a sranda...ked mi uz islo hlavne o zdravie...a prestat s tou mrchou...vobec mi nezalezalo...kolko mam kil...tie kila isli dole...ked som hladovala...nesli...ked som vracala..isli skor hore..ked jem
pravidelne...ide to dole...holky...to je jedina spravna cesta....pochopite to???
LULU..
velmi ti dakujem za tvoje riadky....veeeelmi potesili..su to len 3 riadky...ale dodali neskutocne vela sily...mooc dakujem....nie som este za "vodou"..tiez stale potrebujem podporu...to mi pomaha a zenie vpred...
OK Zuzi,
tak zajtra. Idem do toho. Je to asi prisilne takto si to povedat, ale povedat si to je asi prvy krocik :)...chcem - chceme sa vyliecit a preto to treba risknut...aj za cenu zlyhania! Hoci mozno zlyhame uz zajtra, sme ludia a kazdy clovek zlyhava..a ked zlyhame, nevadi,budeme pokracovat, nebudeme sa vzdavat, aj ked to bude mozno vyzerat s nami vseliako zle.
A inac, moja, super ze mas "objekt"-kolegu :) myslim ze ked ON je normalny chlap, tak sa mu pacia zeny- ZENY, teda, nie vychrtlinky ;) teda ked sa napapas, spravis len a len dobre :) Aj ja spravim dobre ked sa najem, lebo nebudem aspon nervozna z toho ze som stale hladna lebo nejem, nejem a potom sa prezeriem..no...A pokusim sa neprirovnavat sa k velrybam, slonom a podobnym zvieratkam :) Alebo ked uz, tak si poviem ze aka som krasna..ako laň :D..hmm
Vela stastia, Zuzi!
A dobru noc vsetkym, babky ;)
ano viem ze "to je krajsie" a "ziadne kruhy pod ocami" "ziadne voadnute lica" "ziadne vypadane vlasy a vyschnuta pokozka" ale ked mne sa to tak paci, cim horsie tym lepsie, cim vecia devastacia na mojom tele tym som spokojnejsia :( chore...a ked mi niekto povie ze vyzeram lepsie tak mam pocit ze dik, uz rovno mohol povedat ze ako sm pribrala :(
neviem ako to prepnut, baby mam pocit ze to nikdy neskonci, ja s tymto tukom neviem zit, spat, radovat sa :(
Marushik, Ty sa hlavne nenazyvaj velkou, velrybou a inymi ... Je ti to jasne ? :)
pytam sa,
presne tak ! ja ked som trochu pribrala, ludia mi hned zacali vraviet, ze vyzeram lepsie :) Ze mam farbu, ze uz nemam kruhy pod ocami ... A veru, aj ked porovnam tie fotky, ten prepadnuty ksicht je otrasny. Clovek vyzera zdravsie, ked je trosku plnsi.
Marushik,
dam vediet, ci sa mi dari nemysliet na jedlo. Aj ked, uz teraz premyslam nad tym, ze nad tym nebudem mysliet. Nuz, bude to makacka. Ale Ty, moja, by si mala ist do toho tiez. Jasne ? Aspon to skus :)
No, snad nezabudnem, ze sa mam najest :) To sa mi poslednu dobu stava, lebo ked idem do prace, skor premyslam nad kolegom ako nad tym, ze si mam nieco aj vziat na jedlo ... Ze co si obleciem :) Haha
