Ahojte,
práve som sa vrátila z wc-ka. Naposledy-včera- keď som "TO" urobila, povedala som si že už nikdy viac!...Už asi 1000-cí krát...
Preklínam deň, keď som to spravila prvý krát. Neviem si už predstaviť aké to je žiť bez neustálych myšlienok na jedlo a na to čo s ním po jedení "musím" urobiť. A vlastne, mnohé z vás ste si asi podobným prešli,alebo ešte prechádzate...
Mám 22 rokov. Bulímia ma trápi už dobré tri roky. Prepadla som jej počas toho ako som mala anorexiu, ktorá sa mi začala v mojich 19 rokoch. Prestala som skoro úplne jesť, aj keď to bolo pre mňa utrpenie,pretože jedlo milujem... ale neznášala som sa, svoj celkový vzhľad(čo sa doteraz nezmenilo:(...práve naopak, čím ďalej, tým viac, sa samej sebe hnusím). Vtedy som na výšku 167 cm mala 52 kíl a to sa mi zdalo priveľa. A tak som to dotiahla na 46. Verte či nie, bolo to jediné obdobie v mojom živote, kedy som sa cítila celkom "pekne" a príťažlivo...avšak, potom som začala brať antikoncepciu kvôli menštruácii, ktorú som nemala viac ako rok a pribrala som na pôvodných 52 kg. Kvôli priberaniu, ktoré neprestávalo, sa u mna postupne vyvinula depresia, až som začala navštevovať psychiatra. Predpísal mi lieky-antidepresíva, z ktorých som pribrala ďalších 8 kíl...Od vtedy je tomu rok a ja mám stále váhu okolo 60-63 kíl, hnusnú bulímiu a hnus zo seba.. Nenávidím sa ako nikdy predtým :( Nikto z blízkych o mojom probléme nevie a ja neviem ako ďalej. Preto som sa odvážila aspoň k tomuto, že sa zdôverím s Vami. Viem, že chcem byť zdravá,nechcem sa už neustále len prežieraŤ, ale moja vôľa je slabá. A chcela by som sa mať konečne rada, aby som mohla viesť plnohodnotný život... Ak by ste mi vedeli poradiť dievčatá, ktoré ste sa z toho dostali, bola by som Vám úprimne vďačná. Takisto ako sa poteším aj slovám Vás kočky, ktoré tým prechádzate teraz...Ďakujem...
--------------
Poradňa - Poruchy príjmu potravy - www.zdravie.sk
Už naozaj nevládzem
Tak tak Zuzi, myslim ze si to vystihla :) Nenechat sa ovladat tymi myslienkami...
Ja nastastie vahu na intraku nemam, tak som sa tiez nevazila..mam skoro prazdnu chladnicku a tak som si bola kupit ranajky v bufete a kupila som si len to co zjem, ani kusok viac. A takisto som si pomalicky vychutnavala kazde susto, jedla som pomaly, skoro pol hodiny a stacilo mi to. Teraz si idem po sosovky do Ruzinova, co su tak 2-3 zabite hodky, teda si idem kupit nieco na desiatu, aby som nehladovala a potom sa na obed neprezrala atd atd...
A ozaj gratulujem, si sikulka!!! Len tak dalej... :)
A veru, pochutila som si :) Pomaly vychutnala. Teraz uz ratam, ucim sa a celkom to ide. Kriste, musim to predsa urobit a potom si budem moct uzivat leto.
Marushik, aky bol Tvoj 1. krok ??
Vahy schovat, nechytat brucho, nechytat kosti a neskusat, ci naaaahodou mi vcera netrcala viac, neobzerat sa stale v zrkadle, kazdom vyklade, nemat namiesto mozgu kaloricku kalkulacku !!! Co som este zabudla ?
Nigella :)
vdaka za prispevok, celkom dobry napad s tymi bakteriami, vyskusam. A veru, je to smutne, ako nas to vie ovladnut...sama tomu neviem pochopit ako sa to stalo, ako som dokazala padnut takto hlboko pod vplyv jedla :(... no, ale problem je na svete a treba ho riesit, ideme na to. A cenim si podporu kazdej s Vas, ktore ste si tym presli a chcete nam tymto sposobom pomoct :)
Zuzik,
super prvy krok! Drzim prsty, bud silna a prajem Ti dobru chut ;)
Vdaka :)
Aspon viem, ze kazdeho nakopne nieco ine, sto ludi, sto chuti ... Ale dolezite je len jedno. Clovek ma zrazu tolko casu na ine aktivity, o kt. sa ochudobnoval tolkymi hodinami stravenymi na hajzli a premyslanim na tym, co si nemozes dat.
Super, super, gratulujem Vam, ktore ste uz za vodou a drzim palce, aby to tak aj zostalo !!!
hrozne vám držím palce baby, prečítala som si celú diskusiu a je mi veľmi ľúto, že taká prízemná vec ako jedlo robí problémy toľkým babám.
ja sama som si tým tiež prešla, od anorexie, cez bulímiu, depresie..
mne pomohlo, keď som si predstavila, ako na mňa zo záchoda ide taký hrozný prúd baktérií..možno psycho, ale odvtedy som vracala menej. a ešte som si povedala, že záchod je len na tie dve bežné veci a že čo raz vložím do úst, to v nich aj zostane. a jasné, hlavne si treba nájsť aj nejaké záujmy, ja som si na nete vytvorila stranku s hocičím, záujamami, pesničkami, všeličo som tam písala, len aby mi ubehol čas a nemyslela som na jedlo. alebo som chodila sa len tak von prejsť, aj len na polhodinu, ale bola som strašne šťastná, že sa práve neprejedám. a našla som si aj koníčka - začala som fotiť! nesmierne ma to baví, je to veľmi vďačná činnosť, lebo som bola stále vonku a proste nie v špajzi alebo na WCku.
snáď som vám trošku pomohla, hrozne veľmi veľmi vám prajem, aby ste začali ŽIŤ!
A co ja viem, baby ... Najdite si aj Vy nejaky objekt :) To pomaha ! Budete sa chciet pacit a nie sa tyrat !!! Kolko pozvani na obed som odmietla len kvoli tomu, aby som nemusela jest ? Bozeeee, teraz to lutujem ...
Fuha, kolko prispevkov :) Takto na rano uzasna podpra ! Dakujem aj ja Vam, ktore uz ste OK a chodite sem, aby ste nas podporili, dali nam rady ako na to. To je naozaj na nezaplatenie popri tych radach "nadovsetko" od rodicov a znamych, ze : "ved uz ser na to, uz si hen jaka chuda, nazer sa a neries". Dakujem :)
pytam sa, musis zmenit od zakladov svoj pohlad na seba, na svoje telo. Ja som sa dnes rano nepostavila na vahu. Proste som ju obisla. A idem si dat ranajky. Urobia mi len dobre a bude sa mi lepsie ucit. Pytam sa, musis si uvedomit, ze vypadane vlasy, vyschnuta pokozka, polamane nechty, prepadnuty ksicht, nechutne cierne kruhy pod ocami... No kto by to chcel ? Mne dali tzv. "wake up call" fotky. Ked som videla fotky pred a teraz, no strach a hroza. Dovtedy som sa sama sebe tiez pacila taka ovadnuta , ale potom, ked som videla aka som bola pekna plnsia (nie tucna, ani tlsta, proste plnsia), vzpamatala som sa. Ved som spavala asi len 4-5 hodin denne kvoli depresiam, zachvatom placu ... Tie vyrevane oci, ved by si ma ziaden chlap ani len nevsimol. Takze ... Hlavu hore, zacni si to tam v hlave davat dokopy, papaj pekne a ziaden tuk sa Ti ukladat nebude.
ďakujem. tým, že sem chodím vám len chcem ukázať, že sa to dá... vyliečiť sa i vytrvať.
pravdepodobne by som to ani ja nikomu nepovedala, kedy som nenechala školu a rodičia by ma netlačili ísť pracovať do Čiech. a toho som sa strašne zľakla. ísť sama do cudzieho sveta...
:)))) dakujeem....snad ti to...aj ostatnym...pomoze zabojovat....
je hroznee..ked je v tom clovek sam..zazila som to...bo som nemala odvahu...ani cloveka..ktoremu by som sa zdoverila...celych 17 rokov..
a doteraz nemam...myslim osobne...ale nasla som toto tu....a to mi dalo vela sily...a velmi pomohlo...a moc sa snazim pomoct aj ostatnym...holky ja vas vsetky chapem...vase pocity...presla som si vsetkym...a chcem velmi...aby ste nasli v sebe to odhodlanie ako ja..drzkam prsteky....sladku nocku...
Tinka...
ak sem chodis...ozvi sa moja...prosim...
6 rokov! Lulu... ty si moj vzor č. 2 :)
