Ahojte,
práve som sa vrátila z wc-ka. Naposledy-včera- keď som "TO" urobila, povedala som si že už nikdy viac!...Už asi 1000-cí krát...
Preklínam deň, keď som to spravila prvý krát. Neviem si už predstaviť aké to je žiť bez neustálych myšlienok na jedlo a na to čo s ním po jedení "musím" urobiť. A vlastne, mnohé z vás ste si asi podobným prešli,alebo ešte prechádzate...
Mám 22 rokov. Bulímia ma trápi už dobré tri roky. Prepadla som jej počas toho ako som mala anorexiu, ktorá sa mi začala v mojich 19 rokoch. Prestala som skoro úplne jesť, aj keď to bolo pre mňa utrpenie,pretože jedlo milujem... ale neznášala som sa, svoj celkový vzhľad(čo sa doteraz nezmenilo:(...práve naopak, čím ďalej, tým viac, sa samej sebe hnusím). Vtedy som na výšku 167 cm mala 52 kíl a to sa mi zdalo priveľa. A tak som to dotiahla na 46. Verte či nie, bolo to jediné obdobie v mojom živote, kedy som sa cítila celkom "pekne" a príťažlivo...avšak, potom som začala brať antikoncepciu kvôli menštruácii, ktorú som nemala viac ako rok a pribrala som na pôvodných 52 kg. Kvôli priberaniu, ktoré neprestávalo, sa u mna postupne vyvinula depresia, až som začala navštevovať psychiatra. Predpísal mi lieky-antidepresíva, z ktorých som pribrala ďalších 8 kíl...Od vtedy je tomu rok a ja mám stále váhu okolo 60-63 kíl, hnusnú bulímiu a hnus zo seba.. Nenávidím sa ako nikdy predtým :( Nikto z blízkych o mojom probléme nevie a ja neviem ako ďalej. Preto som sa odvážila aspoň k tomuto, že sa zdôverím s Vami. Viem, že chcem byť zdravá,nechcem sa už neustále len prežieraŤ, ale moja vôľa je slabá. A chcela by som sa mať konečne rada, aby som mohla viesť plnohodnotný život... Ak by ste mi vedeli poradiť dievčatá, ktoré ste sa z toho dostali, bola by som Vám úprimne vďačná. Takisto ako sa poteším aj slovám Vás kočky, ktoré tým prechádzate teraz...Ďakujem...
--------------
Poradňa - Poruchy príjmu potravy - www.zdravie.sk
Už naozaj nevládzem
Pytam sa,
moja, nie je to lahka cesta, ale verim ze sa to nejak da spravit:-/...u mna je to tiez uplne najvacsi problem..a to mam urcite viac kil ako ty...ja som taka poriadna velka "samica" :D...ehm, smejem sa sice, ale je mi z toho do placu...
ono, ide len o to ze mi mame uplne v hlave nieco chore, co nesuvisi s realitou, musime zmenit hlavu, nase myslienky nase rozmyslanie...nie zmenit sa z vonku...
Viem, nijako som ti neporadila, ale chcela som tym povedat ze sa musime naucit mat radi, teda nie ze naucit, ja verim ze to nejako pride, proste ze k sebe zacneme pocitovat uctu a to bez suvislosti s tym ako vyzerame, ci budeme mat 50 alebo 100 kil..
dostaneme sa z toho len vtedy ked vaha, vyzor a priberanie, chudnutie sa dostane z prvej priecky nasich hodnot, inak to nepojde. Lebo, PPP je choroba, porucha nie tela ale mysle :(...to je o to horsie.
Hmmm, zvladneme to, zvladneme to! Aj ty Pytam sa, aj ty Zuzka, aj Lulu. Ved zivym prikladom nam moze byt tuto Wasabi :)
pytam sa, na to neexistuje jednoznačná odpoveď. mne pomohlo, keď som tých pár kíl nabrala. potom som zistila, že okolie ma vníma v pozitívnejšom mysle. už som podľa nich nebola vychudnutá na kosť. tak som začala pokúšať vnímať svoje telo ich očami. trvalo to, ale stotožnila som sa sním. len to chce pevnú vôľu.
Zuzka, dakujem za reakciu! Ani si nevies predstavit ako som Ti za nu vdacna..a tesim sa teba, s tvojim rozhodnutim, verim ze je razne a ze ozaj zajtra zacnes. Ja si idem umyt zuby a pozriet si nejaky filmik, aby som nemysela na jedlo...asi by som si mala pozriet nieco katastroficke aby som si aspon na chvilku opat uvedomila ze moj problem strachu z priberania a z jedla je len take male nic oproti niektorym naozaj vaznym problemom ktore musia ludia na celom svete riesit...:) A nechcem uz zvracat. Zajtra budem jest kazde 2-3 hodinky nieco aby som nemala pocit hrozitanskeho hladu a urcite si nekupim nic sladke...uvidim ci to splnim...hmm, dufam! Potom vas budem informovat, ako dopadnem, ci sa mi to uz podari alebo nie...
A Zuzi, aj ty zajtra napis, ze ako sa ti podarilo zacat "novy zivot" VELMI SILNO Ti drzim prsty ;) :*
holky, ako sa da prezit a hlavne prehltnut to priberanie? ja to nezvladam takto zit a to ma taha naspet uberat :(
Mate pravdu, idem sa snazit proste nad tym neuvazovat. Dam si to, co si bude telo pytat a nie len samu zeleninu a ovocie, pretoze takto sa nikam nedostanem. Furt budem v kruhu anorexie a bulimie. Marushik, nepozeraj sa na svoje telo s odporom. Jeden z prvych krokov je naucit sa svoje telo luuubit. Aj ten tuk, tie stehna, tu rit. Ved chlapom sa pacia velke rite :) Tym nechcem povedat, ze mas velku rit. Urcite nie, to si len Ty myslis ...
Wasabi, som strašne šťastná, že sa ti takto darí. i hrdá. svoju liečbu si vzala zo správneho konca, ktorého by si sa mala držať. verím, že to zvládneš! máš na to!
Hocico, len nie grcat !!! Lebo ked si povies, ze este naposledy a zajtra uz nie, to nikdy neskoncis. Ja som dnes jedla len ovsenu kasu s medom, lebo som si bola ista, ze ine by som asi v sebe neudrzala. Ale zajtra sa pokusim 5x jest, pomaly, pekne prezuvat, vychutnat si to. Babina mi navarila zeleninovu polievku a mam chladnicku plnu zdravych dobrot, kt. mojmu zaludku urobia dobre. Takze tak. Som sa rozhodla, ze idem jest, lebo ma to takto uz nebavi. Ide leto a nechcem vyzerat jak doslova vygrcana ... A chcem byt zdrava. Idem na tu krv, tak som zvedava. Bojim sa, ale spravila som razne rozhodnutie, ze sa idem dat dokopy.
Takze Marushik, jasne ze si urobila dobre. Nepremyslaj nad tym, mysli na to, ako Ti to chutilo a nie na to, ako to v zaludku asi vyzera a na to, ako sa Ti chleba uklada. Oukej ???
Zuzka,
ten citat...presne o tom to je, ...bohuzial keby som tak vedela nemysliet stale na to porazene jedlo, jedenie, sladkosti, prezieranie sa, moje tucne stehna, tucne brucho, velke prsia...
a Wasabi, velmi motivujuco na mna posobia tvoje nazory a dakujem ti za to, ze tu pises a podporujes nas. Pretoze ked vidim ze sa to da, ze sa z toho da dostat, ako sa to podarilo tebe, je to asi najdolezitejsi krok smerom k zdraviu a zivotu bez myslienok, neustalych myslienok na jedlo, na chudost a..bez bulimie.
Zuzi, ja som so školou sekla tesne pred bakalárom.
zuzi, je mi do plaču, keď čítam tvoje príspevky. v jednom sa totižto zhodujú. a tým je obrovský strach z priberania. vyliečiť sa z bulímie neznamená len začať pravidelne jesť a nezvracať, ale i to jedlo prijať ako svoju súčasť. nielen zdravú a naplánovanú stravu. život je plný prekvapení. aj tých, ktoré sa týkajú jedla.
pokiaľ sa baba s PPP nezbaví strachu z priberania, nezbaví sa ani PPP. a prečo? pretože tvoj strach z tučnoty ťa núti k vedomej či nevedomej manipulácii s jedlom. a to čo robíš ty, je vedomá skrytá diéta, ktorá tvoje kroky von vháňa naspäť dnu.
prepáč mi tieto slová, ale ťažko sa čítajú slová, ktoré boli kedysi mojim presvedčením.
Ahojte dievcata moje,
vidim ze ste sa tu rozpisali...Wasabi, ja s tebou uplne suhlasim vo vsetkom co si napisala, Zuzi, drzim ti prsty aby sa ti to podarilo, lebo wasabi ma pravdu v tom ze ten sposob ako to robis ty je vlaste stale choroba :(..akurat mas pevnejsiu volu...ale to jedlo ovlada cely tvoj den, cely zivot..tak ako je to u mna, len s tym rozdielom, ze ja to jedlo si vobec odopriet neviem a neviem sa najest normalne, tak akurat..ja to vzdy prezeniem a potom hned smer wc...ach jaj, ale teraz som zjedla dva obrovske krajce chleba s maslom a paradajkou o 9 vecer, a popri tom som si citala tuto vase nazory. A predstavte si, ja som to nechala v sebe, pekne v zaludku, aj ked mi to dalo velke veeelke premahanie sa...ale nesla som na wc. Bojujem, strasne bojujem, pretoze v hlave mi uz idu scenare ako sa mi to teraz vsetko uklada do tela a vytvaraju sa mi tukove zasoby a aaaaa, je to strasne, ale nejdem to vygrcat, proste nie. Vsak som spravila dobre? Potrebujem vediet ci ano ci nie :(...viem, o 9 by sa jest nemalo, ale bola som ozaj hladna a...
...chcem byt zdrava :(
