Ahojte,
práve som sa vrátila z wc-ka. Naposledy-včera- keď som "TO" urobila, povedala som si že už nikdy viac!...Už asi 1000-cí krát...
Preklínam deň, keď som to spravila prvý krát. Neviem si už predstaviť aké to je žiť bez neustálych myšlienok na jedlo a na to čo s ním po jedení "musím" urobiť. A vlastne, mnohé z vás ste si asi podobným prešli,alebo ešte prechádzate...
Mám 22 rokov. Bulímia ma trápi už dobré tri roky. Prepadla som jej počas toho ako som mala anorexiu, ktorá sa mi začala v mojich 19 rokoch. Prestala som skoro úplne jesť, aj keď to bolo pre mňa utrpenie,pretože jedlo milujem... ale neznášala som sa, svoj celkový vzhľad(čo sa doteraz nezmenilo:(...práve naopak, čím ďalej, tým viac, sa samej sebe hnusím). Vtedy som na výšku 167 cm mala 52 kíl a to sa mi zdalo priveľa. A tak som to dotiahla na 46. Verte či nie, bolo to jediné obdobie v mojom živote, kedy som sa cítila celkom "pekne" a príťažlivo...avšak, potom som začala brať antikoncepciu kvôli menštruácii, ktorú som nemala viac ako rok a pribrala som na pôvodných 52 kg. Kvôli priberaniu, ktoré neprestávalo, sa u mna postupne vyvinula depresia, až som začala navštevovať psychiatra. Predpísal mi lieky-antidepresíva, z ktorých som pribrala ďalších 8 kíl...Od vtedy je tomu rok a ja mám stále váhu okolo 60-63 kíl, hnusnú bulímiu a hnus zo seba.. Nenávidím sa ako nikdy predtým :( Nikto z blízkych o mojom probléme nevie a ja neviem ako ďalej. Preto som sa odvážila aspoň k tomuto, že sa zdôverím s Vami. Viem, že chcem byť zdravá,nechcem sa už neustále len prežieraŤ, ale moja vôľa je slabá. A chcela by som sa mať konečne rada, aby som mohla viesť plnohodnotný život... Ak by ste mi vedeli poradiť dievčatá, ktoré ste sa z toho dostali, bola by som Vám úprimne vďačná. Takisto ako sa poteším aj slovám Vás kočky, ktoré tým prechádzate teraz...Ďakujem...
--------------
Poradňa - Poruchy príjmu potravy - www.zdravie.sk
Už naozaj nevládzem
Ach dievcata mojeee :)
Som strasne rada ze sme sa tu takto stretli, o to viac ze som zalozila tuto temu O:)..aj ked viem ze to bol len taky popud, a vy ste to vlastne cele vytvorili! DAKUJEM!!!
Dakujem Vam vsetkym, ktore mi fandite, je to pre mna OBROVSKA pomoc...a dufam ze aj pre vas.
Osobitne sa nevyjadrim ku kazdej z vas, nehnevajte sa na mna :(, ale uz som taka unavena a tak mimo, ze by som uz asi pisala bludy..
A takto, dnesok.
asi do 6 vecera bolo vsetko super, darilo sa mi ako tak, drzala som sa, len potom som sla na tanecnu...a viete si predstavit ake chude dievcata tam su..ja, kedze mam nad 60 kil, som sa tam (nielen) dnes citila mimoriadne zle, uplne som sa zacala preklinat, cele svoje telo, svoje velke prsia, zadok, brucho..no proste, hned ako sme skoncili, mala som chut, taku strasne silnu chut plakat a zase ma prepadli myslienky na samovrazdu, ja by som ju vsak nespachala, az tak na tom zle nie som, ale jednoducho, chcela som "nebyt"...:(
pred hodinkou a pol som sa vratila na intrak, hladna... a mala som chut zosrotovat do seba vsetko jedlo ktore mam (nie z hladu, to vobec) ale zo zufalstva, a potom to ist vygrcat.. Vtedy som si vsak spomenula na vas, na cele toto tu forum, na vsetky tie povzbudive slova a rozhodla som sa pre kompromis, zjedla som vela cistej cinskej kapusty a asi 3 kysle uhorky.. tak som ukludnila hladny zaludok a zaroven som nesmerovala rovno na wc...viem, pre mnohe z vas by asi bolo aj to vela a mozno sa vam zda,ze to ani nie je kompromis, ze som sa vlastne dost najedla takto neskoro o 10 vecer, ale ja som aspon kusok rada, ze to cele skoncilo v zaludku a pojde to von akurat tak viete cim... :)
predsa len..zuzka, wasabi, dakujem vam!
Vsak to prekoname?
Wasabi,
samozrejme, že ťa chápem. ja sa ťa snažím len usmerniť tým správnym smerom a podporovať ťa.
a ešte. rada by som sa vrátila na VŠ. len zatiaľ neviem na ktorú. či sa vrátim do Trnavy, alebo začnem študovať psychológiu. pretože by som sa rada venovala dievčatám s PPP.
LULU..
ale ja sa bojim jest rychlejsie..bojim sa ze zjem potom vela..a zase ma to donuti zvracat...viem ze tie male porcie nie su spravne...ale ty si uz 6 rokov za....ja estelen ani nie 2 mes....po 17 rokoch zvracania..je to veelmi tazke....snazim sa aspon takto...je to len zaciatok moja....po case urcite zacnem pridavat...vsetko chce svoj cas...najdolezitejsie je ze si jedlo nevycitam...pochopis ma moja???
Wasabi chodím sem kvôli vám všetkým. chcem, aby ste aj vy boli za vodou. chcdem sa s vami podeliť o svoje skúsenosti.
Wasabi, to pomalé prežúvanie je trochu problém. snažíš tým oklamať svoj žalúdok, že zjedol dosť. toto je klasický trik anorektičiek. i spôsob, akým jedávaš obed, že si porcie dávaš na malý tanier, vyižívajú. vytváraš tak ilúziu dostatočnej porcie. a nenaučíš sa, aká veľká je správna porcia. čo každá z nás stratila svojimi výletmi na WC
skús si dať časový limit, dokedy musíš zjesť určité jedlá. pomáha to naučiť sa jesť normálnou rýchlosťou.
pytam sa..
holka moja..ja som tu silu nasla len v pismenkach tu..ale aj to pomohlo...ja by som vas tiez vyobjimala..z vdaky...hlavne LULU...ta stala pri mne v mojich zaciatkoch...
a pozri...skoro 2 mes. som nezvracala...zivot je teraz uplne o inom...ja sa tak tesiim...a tiez ked vidim ze sa aj vam dari...som vytesena :))))
jednoducho...ja nerada planujem...celkovo vsetko...a jedlo uz vobec nie...nemozem si predsa naplanovat ze zajtra budem na veceru to a to...co ked mi to zrovna nebude chutit???..ja si vzdy dam na co mam chut...a na obed kludne aj rezen...nechcem si jedlo planovat..a robit jedalnicek..no lebo mam pocit ze tak ma to jedlo zase len bude ovladat...neriesim kalorie..ani nic take...jem na co mam chut...a skuste to aj vy holky...
LULU,
si za vodou..si uz par rokov !cista!...je uzasne ze sem napriek tomu chodis..a podporujes nas..si zlata :)
baby ste uzasne!!!! marushik, wasabi, zuzka, dakujeeem! to je sila kolko podpory clovek najde v pismenkach...mam vas chut objat a prudko (teraz s tymto tukom objimam silnejsie :D:D ha ha...no velmi vtipna som) ale tak no :))
dobru noc holky prajem a tesim sa ze sme sa tu "stretli" :)
lulu,
moja...mne je tazko pisat jedalnicek..ked jem rozne...toto som napr.jedla vcera..ale inokedy si dam na veceru co bolo na obed..ak je to nieco co milujem :)..niekedy si dam aj chlebik..no proste na co mam chut..a niekedy mi ani vecer nechuti...
vzhladom na to ze idu kila dolu...aj ked pomaly...asi jem pomenej...ale asi to bude tym ze jem hrozne pomaly...dlho dlho zujem..niekedy ani tu detsku porciu nezjem celu co uz nevladzem...
ale zase...lepsie ako sa prezrat a potom paa paa..WC...to nechcem..preto sa bojim jest rychlo..a vlastne som si na to dlhe zuvanie tak zvykla...ze aj keby som chcela rychlo tak to asi neviem :DDD
