Už naozaj nevládzem

Príspevok v téme: Už naozaj nevládzem
marushik

Ahojte,
práve som sa vrátila z wc-ka. Naposledy-včera- keď som "TO" urobila, povedala som si že už nikdy viac!...Už asi 1000-cí krát...
Preklínam deň, keď som to spravila prvý krát. Neviem si už predstaviť aké to je žiť bez neustálych myšlienok na jedlo a na to čo s ním po jedení "musím" urobiť. A vlastne, mnohé z vás ste si asi podobným prešli,alebo ešte prechádzate...
Mám 22 rokov. Bulímia ma trápi už dobré tri roky. Prepadla som jej počas toho ako som mala anorexiu, ktorá sa mi začala v mojich 19 rokoch. Prestala som skoro úplne jesť, aj keď to bolo pre mňa utrpenie,pretože jedlo milujem... ale neznášala som sa, svoj celkový vzhľad(čo sa doteraz nezmenilo:(...práve naopak, čím ďalej, tým viac, sa samej sebe hnusím). Vtedy som na výšku 167 cm mala 52 kíl a to sa mi zdalo priveľa. A tak som to dotiahla na 46. Verte či nie, bolo to jediné obdobie v mojom živote, kedy som sa cítila celkom "pekne" a príťažlivo...avšak, potom som začala brať antikoncepciu kvôli menštruácii, ktorú som nemala viac ako rok a pribrala som na pôvodných 52 kg. Kvôli priberaniu, ktoré neprestávalo, sa u mna postupne vyvinula depresia, až som začala navštevovať psychiatra. Predpísal mi lieky-antidepresíva, z ktorých som pribrala ďalších 8 kíl...Od vtedy je tomu rok a ja mám stále váhu okolo 60-63 kíl, hnusnú bulímiu a hnus zo seba.. Nenávidím sa ako nikdy predtým :( Nikto z blízkych o mojom probléme nevie a ja neviem ako ďalej. Preto som sa odvážila aspoň k tomuto, že sa zdôverím s Vami. Viem, že chcem byť zdravá,nechcem sa už neustále len prežieraŤ, ale moja vôľa je slabá. A chcela by som sa mať konečne rada, aby som mohla viesť plnohodnotný život... Ak by ste mi vedeli poradiť dievčatá, ktoré ste sa z toho dostali, bola by som Vám úprimne vďačná. Takisto ako sa poteším aj slovám Vás kočky, ktoré tým prechádzate teraz...Ďakujem...
--------------
Poradňa - Poruchy príjmu potravy - www.zdravie.sk

zuzka1911

Slizik,

drzim Ti palce ! Daj vediet ako to ide, ok ? Vcerajsi den si nevsimaj, takych este bude asi viacej, ale dolezite je, ze dnes si zacala znovu bojovat :) Tak hlavu hore moja a myslim na Teba.

Ja som dnes jedla toto: Grep, paradajkova polievka, maliny a teraz som jedla ovsenu kasu s medom. Este si dam chlebik, lebo dojde kamoska a budeme mat spolu :) Je to ok ? Mam pocit, ze som si nemala davat tu kasu, no takuuuu chut som na nu mala. A chlebiku si dam malinko :) Radsej viacej zeleniny. Ale dnes sa riadim tym, na co mam chut :) Kaslem na to dneska ... A ved su to same zdrave veci, co mi sibe ?

Laxativum NIE !!! Presne tak, spomaly Ti to travenie, uplne poserie vsetko, co sa da. Ja som na tom NIKDY neficala ... To sa radsej vygrcam. Alebo nezerem !

slizik

Ahojte baby,
vcera bol uplne ale uplne zly den a vobec som ho nezvladla....vygrcala som uplne vsetko co som zjedla a jedla som toho vela vela.......dnes sa sice necitim o nic lepsie ale zatial sa drzim aj ranajky,aj obed som zatial udrzala...vcera som nezvladla silne emocie a bolo mi jedno co so mno bude....ale uplne....no ale dnes je uz druhy den tak zas bojujem....baby krasne to zvladate, kazda svojim sposobom....drzme sa a bojujme! ja musiiimmmm!!!"!!

yuka_

pytam sa, a ako jes teraz s vasimi doma? stale to tak robis ako pises? da sa to? mne by asi neverili.. tiez som to skusala... a cez tie vikendy jes teda s nimi? a ako vyzera ta "tvoja strava" kedze nejes teple? som osobna, ale ak sa ti da, prosim napis mi...kludne sa pytajte aj mna, ja nemam co tajit...

pytam sa

yuka_, ja chodim na skupinu a je to suepr :) teda uz v poslednej dobre trosku menej pravidelne, ale je to tam skvele...a nikto po nikom nezazera a ani nebude! a ani po tebe nie :) sme vsetky na jednej lodi a navzajom si krasne pomahame podporujeme sa...urcite pridi niekedy :)
ano, moj problem je vobec sa nieco donutit jest, iked "moju stravu" zvladam a uz z nej nechcem uberat ale je to stale malo :( a teple vobec nejedavam stale, z toho mam paniku :( a co doma? hrozne...niekolko rokov som s nimi nejedla obedy (spolu jeme len cez vikendy) ale vzdy som sa trapne vhyovorila ze som pozvana tam, potom tam oslava, potom hentam, potom ze nie som hladna, trapka som...tusia, vedia, trosku vedia, maju zakaz mi cokolvek hovorit do stravy lebo sa hned vytocim a nakricim takze su ticho :( a mne to je luto...takze je to tabu ale viem ze su smutni kvoli tomu
a preco chces zacat s prehanadlom? nieee nerob to, to ti len viac pokazi metabolizmus a zacne ti este pomalsie travit, nepokaz si to este viac nez to je :/

yuka_

ano, prehanadlo. mne takto chuti jest? mam sa zapierat a jest menej? alebo jest kolko mi chuti? lebo ked sa zapieram, potom sa prejem este viac

zuzka1911

co je fenolax ? nejake laxativum ? vies, ze niektore bulimicky nikdy nevracaju a pritom su bulimicky ? lebo pouzivaju prehanadla ? takze to mas jedno, svinstvo je to itak ! no, byvam sama a nevraciam stale. je to ale tazke, najst si nejaku inu cinnost. nebyt sama, nebyt doma. treba davku sebazaprenia a premahania sa.

zajtra, zajtra ... TREBA ZACAT HNED !

yuka_

keby som ja byvala sama, asi je so mnou koniec. staci, ze som par dni sama a vraciam aj X krat denne... prave som zjedla asi 6 parenych buchiet, vedome, presvedcene, len tak, lebo som mala chut, s makom a maslom. neviem preco, neplanujem vracat, je mi uz vsetko jedno. idem do lekarne po fenolax. od zajtra zacinam normalne jest dufam... je mi zo seba zle

zuzka1911

yuka,

ja byvam sama. Doma, v byte. A to je o to tazsie, lebo ma tam ani nikto nevidi ci idem alebo nejdem na wc.
Tiez som vracala uz barskde. Vonku, v lese, v shopping centre, skole a co ja viem kde. V izbe, do vane. Humus ...

yuka_

dakujem zuzi, takze ty byvas na intraku? vedia to o tebe spolubyvajuce alebo tak? alebo byvas doma? otazka na telo, viem, ale vracias iba doma? lebo ja som uz zasla do takeho stadia, ze sa prejem v nakupnom centre a vraciam tam, aby ma doma nevideli, aby som im neublizila..

zuzka1911

Ahoj, napisem Ti v skratke moj pribeh ...

Zacalo sa to v 8.rocniku na ZS. Nikdy som nebola vychrtlina, vzdy som bola baculka - nie tucna, baculka. Vzdy som bola sportovec, reprezentovala skolu vo vsetkom, vzdy vsade same jednotky. Doma som nic ine nepocuvala, len uc sa, uc sa, uc sa ... Bolo toho na mna priliz asi. Potom som videla film, kde baba mala anorexiu, potom bulimiu, ale dostala sa z toho. No americky happy end. Tak som si povedala, ze ved vyskusam aj ja. Tak som vyskusala. Zrazu sa to pre mna stala kazdodenna realita. Takto som to praktizovala kazdy den asi pol roka ? To uz si presne nepamatam. Az pokial ma mama nenacapala. Potom som prestala asi na 2 mesiace ... Potom znovu, ale nie kazdy den. Potom sme s rodicmi odisli do zahranicia, kde som bola uplne nespokojna, cely moj zivot bol o jedle, jedeni, nejedeni, cviceni, kedy som cvicila aj po nociach atd. Nemala som menzes ... Bola som tam dva roky, potom som sa vratila spat na Slovensko, rodicia su stale prec. Ked som sa vratila - to bolo pre mna najstastnejsie obdobie. To boli tie spominane 2 roky, kedy som na jedlo vobec nemyslela. Bola som so sebou uplne spokojna, stastna. Nad jedlom som proste nerozmyslala, o vracani ani nehovorim. Neviem, proste som bola dusevne uuuuplne najspokojnejsi clovek, takze tak. Potom kriza - VS. Najprv tak zlahka, nevracala som kazdy den, len tak preventivne, pocas skusok a tak. Ale nejako sa to zmohlo a tento 4. rocnik je najhorsi. Schudla som asi 10 kil za velmi kratke obdobie, lebo som nejedla vobec nic - no anorexia. Teraz sa snazim bojovat, uz to nejde tak same od seba ako vtedy. Ale posledne dni, vlastne posledny mesiac citim pokroky. Aj ked som sa bola parkrat vyvracat, citim sa lepsie, hlavne psychicky. Tiez som si zvazila svoje priority a moje zdravie, dostat sa z bulimie a anorexie je moje number 1 !!!

Bulimia je strasne obmedzujuca, to, ze Ti dava slobodu sa Ti len zda. Vnimas len jedlo a vsetok ostatny svet Ti unika. Je uzasne, ked si mozes jedlo vychutnat v spolocnosti druhych. Smiat sa, porozpravat sa. Uzasne ! Na nezaplatenie. Mne velmi pomaha to, ked nejem sama. Niekomu to mozno prekaza. Ked som bola na tom najhorsie, nedokazala som jest pred druhymi, lebo som mala pocit, ze vsetci na mna cumia a hovoria si, ze naco hentaka tlstoza (55kg!!!) zere. Ale je to blbost, PPP je psychicka choroba a treba zmenit najprv svoje myslenie a sposob akym sa pozeras na samu seba. Cize toto je najvacsia drina. Pozriet sa do zrkadla a hladat tie pekne veci. Nie tuk, nie nedostatky. Zvyraznit to, co je pekne ! Urobit si vlasy, namalovat sa. To pomaha mna. Spravit zo seba zenu. Pekne sa navonat atd. Sprijemnovat si kazdu chvilku :) A ked sa chlap na Teba usmeje, alebo Ti da kompliment, uzasne. Nikdy som neflirtovala a teraz zistujem, ake je to uzasne, super, sexi :) Postupne si sama sebe zvysujem sebavedomie, lebo to som mala ja na bode mrazu, dokonca u mna dost mrzlo :)

Ci stoji zato bojovat ? Kriste pane, to je bez debaty !!! Niet nad ten slobodny pocit, ze das si co chces, kedy chces, lebo ked si to telo pyta, asi to chce a potrebuje. A ked si to este aj vychutnas, uzasne. Presne ako pisu Oui, mne tiez pomaha, ked jem dobroty, ktore mu chutia. Vcera som sa doslova odmenila sushi, ktore som si vzdy zakazovala, odopierala a neviem ani preco. Vcera som si povedala, chcem ho, mam nan chut, v stredu som urobila skusku, dam si ho. Dala som si ho, vychutnavala som si to a bolo na mna radost pozerat - mi bolo povedane. Lebo vzdy som jedavala asi tym stylom, ze som to rozoberala, preberala, hento nechcem, tamto nechcem, vsetko ofrflala. Vcera mnaaaaaaaaaaaaaam. A poslednu dobu furt pri jedle hovorim mnam. Preco ? Lebo si to vychutnavam, jem to pekne pomaly. A nie s tym umyslom, ze ved to itak vygrcam.

Dufam, ze som dokazala aspon trochu vyjadrit svoje pocity. Ze sa to da citat, lebo zase som sa stratila. Idem si, pisem ako mi to ide hlavou. Mam tam toho strasne vela, co by som Vam tu baby napisala.