Ahojte,
práve som sa vrátila z wc-ka. Naposledy-včera- keď som "TO" urobila, povedala som si že už nikdy viac!...Už asi 1000-cí krát...
Preklínam deň, keď som to spravila prvý krát. Neviem si už predstaviť aké to je žiť bez neustálych myšlienok na jedlo a na to čo s ním po jedení "musím" urobiť. A vlastne, mnohé z vás ste si asi podobným prešli,alebo ešte prechádzate...
Mám 22 rokov. Bulímia ma trápi už dobré tri roky. Prepadla som jej počas toho ako som mala anorexiu, ktorá sa mi začala v mojich 19 rokoch. Prestala som skoro úplne jesť, aj keď to bolo pre mňa utrpenie,pretože jedlo milujem... ale neznášala som sa, svoj celkový vzhľad(čo sa doteraz nezmenilo:(...práve naopak, čím ďalej, tým viac, sa samej sebe hnusím). Vtedy som na výšku 167 cm mala 52 kíl a to sa mi zdalo priveľa. A tak som to dotiahla na 46. Verte či nie, bolo to jediné obdobie v mojom živote, kedy som sa cítila celkom "pekne" a príťažlivo...avšak, potom som začala brať antikoncepciu kvôli menštruácii, ktorú som nemala viac ako rok a pribrala som na pôvodných 52 kg. Kvôli priberaniu, ktoré neprestávalo, sa u mna postupne vyvinula depresia, až som začala navštevovať psychiatra. Predpísal mi lieky-antidepresíva, z ktorých som pribrala ďalších 8 kíl...Od vtedy je tomu rok a ja mám stále váhu okolo 60-63 kíl, hnusnú bulímiu a hnus zo seba.. Nenávidím sa ako nikdy predtým :( Nikto z blízkych o mojom probléme nevie a ja neviem ako ďalej. Preto som sa odvážila aspoň k tomuto, že sa zdôverím s Vami. Viem, že chcem byť zdravá,nechcem sa už neustále len prežieraŤ, ale moja vôľa je slabá. A chcela by som sa mať konečne rada, aby som mohla viesť plnohodnotný život... Ak by ste mi vedeli poradiť dievčatá, ktoré ste sa z toho dostali, bola by som Vám úprimne vďačná. Takisto ako sa poteším aj slovám Vás kočky, ktoré tým prechádzate teraz...Ďakujem...
--------------
Poradňa - Poruchy príjmu potravy - www.zdravie.sk
Už naozaj nevládzem
dakujem baby,
tak najskor sa chcem opytat, ktore z vas chodia na skupinku. bojim sa, ze tam vsetci na mna budu pozerat a odsudzovat ma., viem, blbost, ale aj tak...
zuzka, teba sa chcem opytat, pises ze si mala 2 roky pauzu. preco si sa k tomu vratila? alebo mozno nie preco, ale ako? co ta k tomu podujalo? ked sa pozries na tie 2 roky, stalo to za to?
pytam sa, ty mas skor problem jest vobec ako jest menej, vsak? som rada, ze si to nikdy "nedotiahla" k vracaniu... uz jes teplu stravu? ako to vnima tvoje okolie? neviem ci predstavit zit v normalnej spolocnosti a rodine a vyhybat sa teplym jedlam a tak... asi by mi to nedovolili... ako si na tom teraz?
k tej mojej strave, ja viem presne co by som mala. mohla by som pisat recepty na zdravu stravu a diety... mala som obdobie, ze som si pisala co budem jest, take "menu" dopredu... dlho mi to nevydrzalo, lebo som sa zas citila "zviazana", neslobodna, nemohla som mat co chcem kedy chcem. ako vravim, bulimia mi dava akusi slobodu, mat co chcem kedy chcem ako chcem. smiesne, ved na druhej strane ma uplne sputava a robi zo mna zavislu...
baby, vsetky - ako to vidia vase rodiny, vedia to u vas v praci, maju podozrenia? klamete ich aby ste sa vyhli odpovediam a obedom? ja som uz asi paranoidna, ale mam pocit ze zakazdym ked idem na WC po mne vsetci pozeraju, a ked sa vratim pozeraju mi na oci a ruky, aby zistili ci som to zas urobila...
a co si myslite o tomto: mam taku chut skusit par dni taky experiment, jest co chcem, kedy chcem ako chcem, nemyslim prezierat sa brutalne, ale dat si slobodu, s tym ze si dam zavazok nevracat... a nemyslim teraz zdravu stravu rano vlocky desiata jogurt obed masko a ryza, lahka vecera... myslim uplnu slobodu... je to risk?
a este zuzka, co tebe pomohlo vtedy 1.raz sa z toho dostat?
vela otazok, viem, ale skuste prosim, vdaka!!!
Oui,
toto je NIECO UZASNE :) Velmi sa tesim a STRASNE TI DAKUJEM ZA TENTO TVOJ PRISPEVOK. Viem, je to uuuzasneeee, presne viem, ako sa citis, ja sa citim takto uz od pondelka :) S vynimkou stredy. To odmenovanie sa jedlom, pekne sa obliect, pacit sa sama sebe, snazit sa neplanovat si jedlo :) Je to na nezaplatenie a stoji to zato !!!
Idem si Ta este precitat asi 100x :)
D A K U J E M
a ja uz zacinam papat veci, co mi fakt chutia, aj ked nie su zdrave a ultra light a bez vycitiek :)
huraa
viem, ze ma nepoznate, ale obcas sa tu stavim.
bulimia 5 rokov, kazdy jeden den, takemer bez vynechania. kazde jedno jedlo v mise.
co sa stravovania tyka, tak naj pomaha neplanovat dopredu vobec nic. proste ist k chladnicke az v case jedla, alebo ked zacinam pocitovat prvy maly hlad. vtedy vyberat, co v nej je, nie dopredu cely den rozmyslat, co budem kedy jest.
tak si davam fakt podla chuti, nie podla nejakych pravidiel.
zatial som nepribrala ani gram, praveze som trosicku schudla.
akurat, ze porcie si nedavam hovadske, inspirujem sa mojou mamou, ktora je cely zivot stihla a je fakt vsetko.
takze radsej polievku a ak som este hladna, pol hlavneho jedla, zvysok na veceru. ak nie som hladna hned po polievke, tak neskor tu polku, hlavne jedlo nikdy nejem naraz, ale to preto, ze fakt nie som uz hladna.
treba si odsledovat, kolko je treba zjest, aby ste fakt necitili ziaden hlad uz (aj ten najmensi je rizikovy) a zaroven neboli prepchate.
u mna napr. ranajky bud jedno nejake pecivo so zeleninou a natierkou, alebo jogurt a potom len pol toho peciva, alebo jogurt a ovocie a vlocky. proste nie zbytocne velka porcia.
radsej si dam nieco vydatnejsie, ako tonu salatu, lebo to je zasa iba o*ebavanie zaludka a zaplnanie ho velkym mnozstvom.
desiaty, bud ovocie, alebo kusok peciva s dakou natierkou a zeleninou.
medzi obedom a vecerou tiez aspon kus ovocia, alebo biely jogurt so zeleninou, alebo nieco. veceru kludne aj o 8 (vcera som mala pol steaku, par zemiakovych krokiet, skor pre chut a zeleninovu oblohu).
ak sa vratim neskoro domov a som este hladna, tak aspon par orechov dakych, alebo dve paradajky s jogrutom, pripadne zmiesane so semienkami (nech je tam kusok tuku, ten zasyti a zaroven vitaminy bez neho nevstrebeme).
takze pre mna plati hlavne vela neplanovat, aby som sa tym nezaoberala, jem dost ovocia a zeleniny, semienok a orechov, aby som mala pestru stravu plnu vitaminov a vlakniny, no tiez si pochutim a ked si mam vybrat medzi light verziou a tou menej light, ktoru mam vsak radsej, dam si tu, ktora mi ide viac na chut, ale nie zbytocne vela. podla hladu, no uz mam aj cca odhad, ake mnozstvo mi je tak akurat (neviem dat odhad takto, na taniery vidim). ale zaroven kludne zjest viac, ak som este hladna, alebo mam fakt velku chut, no nejest len preto, ze mam zravku. ked mam velku zravku, tak radsej jednu malu porciu dacoho, co mam fakt rada (kopcek az dva zmrzky, pol cokoladovej tycinky, alebo aj celu, jeden riadok coko, jeden jogurt, jeden ks mensieho kolaca)..
zaludok zbytocne nezaplnam vodou, radsej si dam dva deci pred jedlom, alebo s nim, ale nie viac, aby mi to tam neplavalo a nemalo zbytocne velky objem. po obede, ked som najedena si nedam velky napoj, alebo latte, radsej presso, alebo picollo. proste, vychutnavat si fakt, co ma clovek rad, radsej v mensom mnozstve, aby mi to nerobilo kadejake divne pohyby v bruchu, ako si dat vela niecoho menej chutneho, sice lahsieho.
ale vsetko postupne, asi 3 tyzdne som len v liecebnom procese, ale vidiet po rokoch, ze sa to da, ze to nie je ani tak o premahani, ze sa da zbavit aj myslienok a strachu z jedla, ze sa da plnit si povinnosti a mat cas na seba, to je uplne super.
mala som par dni, kedy som zasa uplne spadla spat, ale vzdy sa s dakym o tom na rovinu bavim a potom pokracujem dalej dobre. ak sa to pokasle raz za den, nepovedat si ,ze to nema zmysel, ale pokracovat dalej a neodkladat to na zajtra.
naucila som sa jedlom odmenovat, cize ked mi nieco ide, tak si dam, na co mam fakt chut a presvedcim samu seba o tom, ze to je super odmena, ved papam, co mi chuti a mam rada, takze by som to nemala brat ako trest, ale ako radsot.
zacala som sa zasa o seba viac strat, krajsie sa obliekat, tesit sa z pohladu na seba. nevazim sa a jasne,ze nie som na 100% spokojna, ale radsej sa pozriem na to, co je pekne, to zvyraznim a to, co sa mi nepaci zamaskujem, ako sa silou mocou snazit natlacit do niecoho, v com sa necitim dobre a zvyraznuje to moje nedostatky.
dnes som bola po 100 rokoch na kozmetike, dala si upravit obocie, tesim sa z toho, ze mam zasa o kus krasjiu tvar.
rozmaznavam sa, idem si zacvicit, kludne aj len doma, najdem si na seba cas a tesim sa z toho, ze pre seba nieco robim. necvicim nasilu, nie z povinnosti, lebo musim. necvicim viac, ako ostatny. necvicim kazdy den. ak idem na jogu, nepojdem aj behat, ale budem rada, ze som si oddychla na joge a precvicila hlboke svalstvo. ak som na aerobiku, odcvicim co ostatne, ale potom uz nebojdem peso domov, aby som viac spalila.
to je velmi strucne, ale pomalicky to ide a je to najlepsi pocit na svete. to ze zrazu si zacinam vazit seba. a zacinam zit. teraz je toto pre mna hlavna meta. nevypadavam z normalneho zivota, ale ak nieco neurobim na 100%, beriem to tak, ze teraz bojujem o svoj holy zivot a dolezite je najst rozumnu mieru v starostilvosti o seba a svoje zdravie a v plneni si povinnosti. zvazujem, co je dolezite a co menej a to menej moze byt urobene trosku horsie, alebo to moze trosku pockat, ak mam pred sebou nieco, co sa tyka mna a mojho zdravia - cize fyzickeho bytia. ak by som sa mala koli nejakej blbosti nechat rozladit tak, ze by ma to dohnalo do chladnicky a zufalstva, radsej si zvazim, ci je to fakt taka velka vec a ked nie, nejak ju odflaknem aspon, alebo sa na nu vykaslem do doby, pokym nebudem trosicku zregenerovanejsie. a zaroven sa snazim neutekat pred problelamy, nebat sa postavit veciam, ktore mi pripadali neriesitelne. vacisnou su riesenia uplne banalne, len sa treba zatat...
a tak dalej.. a tak dalej ... je strasne krasne zit a uskutnocnovat si malicke plany, nie len snivat o tom, ake to bude, ked raz zit naozaj zacnem...
drzim vam palce. velmi velmi velmi. toto je nepopisatelny pocit, kazdej ho prajem zazivat kazdy den. ked sa tesite z takych somarin, ako maly kompliment, alebo dobra zmrzlina :)
ale este by skupina mala byt teraz - posledny utorok :)
yuka,
ked lubis sladke, daj si ho na ranajky :) Daj si chlebik s medom a maslom alebo maslom a dzemom. Alebo vlocky nasladko. Alebo jogurt s dzemom a bananom. Potom na desiatu jogurt, potom klasicky obed, potom jogurt alebo ovocie na olovrant a potom tepla vecera. Skuuuuuus to moja.
Skupina ma teraz pauzu, ale od sept. bude znovu fungovat. Ja sa tam na milion percent chystam :)
yuka, kludne sa pytaj co chces, mna toto vsetko velmi posuva dopredu. bulimiu a anorexiu mam uz 10b rokov s prestavkou dva roky a vselijakymi fazami a uz sa toho chystam zabit nadobro :)
yuka, nie, nic sa neplati za skupinu, len prides, sadnes si, budes pocuvat, a pokecas si :)) a dostanes to co potrebujes, radu, povzbudenie, co v tej chvili potrebujes :)
yuka ak mas potrebu sa prejest nepomohlo by naozaj keby si skusila jest viac a pravidelne? (nemyslim tym jest viac aby si pribrala) ale napr viac bielkovin (cottage,...) a mozno potom zistis ze nemas chut sa ani prejest a telo si prestane pytat :) a mozno aj schudnes z toho ked budes pravidelne a nevracat, hm? :)
yuka,
ano, mam tiez bulimiu. Doktorka mi ale povedala, ze anorekticku bulimiu, pretoze si nevycitam jedlo len vtedy, ked sa prejem, ale vycitam si aj jablko. Niekedy som grcala aj caje atd. No ale nie som typicka vychrtlina anorekticka. Vahu mam uplne v norme a preto aj ludi dost prekvapilo, ze mam PPP. Ale casom som bola aj dost chuda, kedy sa ludia lakali a stale ma kontrolovali. Teraz mam 55kg a 167cm, cize uplne v norme. Ale ono je to v hlave vsetko a to si treba uvedomit. Snazim sa na sebe pracovat ako sa mi len da. Snazim sa spravit si den tak, aby som bola s nim spokojna. Aby som bola spokojna hlavne sama so sebou. Neviem, pekne sa obleciem, namalujem sa, vypeckujem si hudbu a tancujem, kukam komedie a smejem sa. Pozitivna mysel je pri PPP to najdolezitejsie. Samoyrejme, popri podpore okolia atd. Takze asi tak. Dnes som este stale nic nejedla :( Chcem sa ist uz najest, nemam ani cas, kurnik.
yuka, prazdniny u babky, to je taka dvojsecna zbran. Babky su najradsej ked nam mozu vyvarat vselijake dobroty a ked nas to hlavne vidia jest. Ako nam chuti. No, to je problem. To je pre nas podla mna dost zle. Mat stale poruke dobroty, este aj babku, ktora nam to vsetko pripravi ... Neviem, povedz si, ze si das naozaj len tolko, kolko potrebujes. Naloz si menej a casto. Nie vsetko naraz. Chod von. Booooze, ja neviem ako Ti mam poradit, velmi by som Ti chcela pomoct yuka. Piiiiiis, ja Ti odpisem , ok moja ?
yuka to ze sa prejedas sladkym znamena proste ze mas depku a znazis sa ju zabit tym cukrom, sladke vzdy na chvilu dvihne naladu...najme cokolada :( mozno mas malo serotoninu nie bielkovin..u teba podla mna neni hlavny problem to ze mas bulimiu (teda ze vracias)ale proste ze sa prejedas..jedine co mi nato pomohlo je dostat sa z depky co je ale zacarovany kruh lebo ked vela jem mam samozrejme depku z toho naco sa nasledne hned musim prejest..a potom je z toho uz aj zvyk
baby, mna by zaujimala, kolko vy mate kil a kolko meriate ked ste take odhodlane jest... ja ked mam malo kil tak tiez sa chvalim kolko toho zjem, ale co ak mam viac? nechcem aby sme tu spolu sutazili o vahu, ale zaujima ma to lebo to dost suvisi... ak ste za, napiste, alebo aspon nejake BMI a ja vam napisem tiez ak chcete