Už naozaj nevládzem

Ahoj Marushik,
myslim, ze toto leto bude pre Teba obrovskou sancou zacat odznova. Bude to sanca pre Teba nastartovat sa na novy zivot, novy zivotny styl (samozrejme zdravsi ako doteraz). Sestra Ti pomoze, to je uzasne. Mozete spolu ranajkovat, obedovat, varit si, chodit trosku sportovat, naberies sebavedomie, rozmaznavaj sa a nechaj sa rozmaznavat. Mozno aj spoznas niekoho :) To by bolo idealne, laska je uzasny liek. Budes sa chciet pacit, vrati sa Ti iskra do oci, nuz, to by bolo naozaj super.
Ja strasne rada varim, peciem ... Vymyslam si vlastne recepty, do roboty stale nosim nejake torty atd., peciem niekedy v noci, ked nemozem spat. A vykrmujem kolegov :) Rada sa pozeram, ako im chuti. A ja som si nikdy nedala. V robote ma volaju "jablckarka", haha ... Rada by som v buducnosti vydala nejaku knuhu s vlastnymi receptami, mam ich uz docela dost. A kazdemu to chuti, takze asi to bude naozaj dobre. To je vec, v ktorej som dobra. Varenie, licenie a oblecenie. No, a preto som isla studovat matiku ... Kokos, no comment. Ale to je jedno, viem co ma bavi, vzdy sa k tomu mozem vratit. Otvorit si restiku alebo daco a aspon sa budem vyznat aj do uctovnictva, aspon ma nikto neosali :)
Mne otvorila oci dost aj mamina v zime. Co sa teda tyka toho "drania sa stale dopredu". Stale som sa porovnavala s ludmi, ktori toho v zivote strasne vela dosiahli. Len mi unikol dost velky detail. Boli bud nepomerne starsi a teda mali omnoho viac casu ako ja to dosiahnut co dosiahli , alebo to neziskali/nedosiahli vlastnym usilim. A zabudla som na to, ze ja som toho uz tiez dost dosiahla. Mam pracu, robotu, splnila som si vlastnym docinenim niekolko mojich zivotnych snov a met, kupila som si auto ... Sama sa staram o 4-izbovy byt, varim, upratujem, denne studujem, pracujem. Je toho docela dost a toto vsetko mi unikalo, stale som sa citila ako najvacsi looser. A to ze nemam este aj same A-cka , to ma deptalo , mala som neustalu tendenciu porovnavat sa so spoluziakmi, ktorych jednou jedinou naplnou je ucit sa a potom nic. Maximalne sa ozrat v piatok a v sobotu. Takze asi tak. Vazme si to, co mame a nezameriavajme sa na to, co nemame.
Marushik, urcite by sa na Teba nikto na skupine nepozeral zle. Ja tiez nie som nijaka vychrtlina. Ale naber odvahu v lete a v septembri tam chcem urcite zacat chodit aj ja. Dovtedy si tu ale piseme, ok baby ? Mne to fakt neskutocne pomaha a dodava mi to vela sil. Viem, ze v tom nie som sama, mozem sa Vam zdoverit a viem, ze ma pochopite. Pretoze kto, ked nie Vy :) ?

Ahojte kočky,

zase ste všetko povedali za mna, teda, ja by som to takto povedat urcite nevedela, nemam na to schopnost, tak sa len prizivim na Vas :) Fakt babky, pisete mudro a vidno ze dost ste si toho zazili...

Oui, neda mi nereagovat na tvoju poznamku, ze hrabes s mamou seno aby si trochu opalila sunky, joj, zlataaa :D Aj mna to caka uz cochvilu :) Som z dedinky na vychode, ked uz sme pri tom, a studujem tiez v BA.

Zuzik, tesim sa z Tebaaa. Z toho ako si sa postavila k zivotu, ze sa to da, ze zavisi vzdy v prvom rade od nas ako sa k veciam, ktore nam zivot prinasa staviame...a tiez s jedlom Ti to uplne vyborne ide, krupicka na ranajky, hmm, tiez sa tesim ako si doma spravim, aj mojim dvom mladsim surodencom, ktorym najviac chuti krupica odo mna :) (ach, ja narcis :D)

A to mäsko, super:)Da sa z toho dobre najest a ma to vysoku vyzivovu hodnotu...cize raz za cas, je to len prospesne. A obdivujem ta ze si to vies sama pripravit, aj ja sa skusim naucit v lete. Tak nech sa Ti podari dnes :)

Ked som tak citala co ste napisali, uvedomila som si presne to, ze stale len chcem nieco viac, extremne viac ako mam a absolutne nic si nevazim a uz vobec nic co som v zivote dokazala, velmi malo si uvedomujem akych uzasnych ludi mam kolo seba, proste, aky je ten nas mozog zahmleny, napriklad, viete, moja sestra,o ktorej som uz vravela viackrat ze schudla, tak ona vie o tom mojom probleme, tiez som jej to povedala len pred nedavnom vdaka tomuto foru...tusim su to dva tyzdne...a ona sa k tomu postavila uplne skvelo! Povedala ze je rada ze si nenasla ziadnu robotu na leto, aspon ma bude stale strazit a davat na mna pozor a pomahat mi..proste, ma ma rada...a ja mam aj vycitky z toho co k nej niekedy citim, viete, teraz momentalne taka ta zavist z toho ze schudla a neviem, az taka zlost na seba kvoli nej...ach, CHORY MOZOG, ale uplne.
Tak to len tak...hmm, vravim ze nemam talent pisat suvislo, ale nechcem sa tym ospravedlnovat...verim ze sa z toho da pochopit co som sa snazila povedat :)

btw, aj ja chodim skoro kazdy den na WC :D co je zazrak, ja mam s tym dost problem, niekedy aj 3 dni nic a teraz...:)

K tej skupinke by som povedala len tolko, ze ja sa neodvazim ist teraz tam, pretoze este by som na to nemala psychiku, totiz, predsalen nie som z tych najchudsich, na com samozrejme nazalezi, ja viem, ale tiez viem ze by som sa asi "zdeptala" z toho, ako by som sa tam s vami porovnavala a neviem co este...ale do septembra si mozno stipku odvahy najdem. Hmm, uvedomujem si ze to co vravim nie je zdrave, ale bojim sa trosku.. a nakoniec, je mozne ze v utorok rano uz budem cestovat domov.

A este, dievcata, tiez som rada ze toto tu cele je, dodava mi to neuveritelnu energiu a nadej...ked som zakladala tuto temu, netusila som ze sa to takto rozvinie :)

Ja by som aj isla :) Utorok 18-20.00, ze ? Kolko tam vlastne chodi dievcat ? Vsetko bulimicky, anorekticky ? Oui, Ty si niekedy mala aj anorexiu ? A mozem sa spytat ako sa na to pozeraju Tvoji rodicia ? Lebo moja mama ... Co ja viem ... Stale len rozprava ake ma ona info, ako tomu vsetkemu rozumie, no ked sa s nou o tom zacnem rozpravat (lebo mi furt vykrikuje, ze sa s nou o tom nechcem rozpravat), skonci to hadkou o tom, aka som plytka, ako ma furt zaujimaju idiotiny a nech sa proste najem a nech neriesim. Cize tomu vobec nerozumie ...
Budem musiet asi este prebrat so spoluziakom veci, ktore mi nebudu jasne a budem sa musiet prisposobit jemu, ze ako bude mat na mna cas, takze to zavisi aj od neho ten utorok.
Inak, medzicasom som bola s kamoskou na kavicke a teraz som zjedla taku tu zltu papriku a kalerab so solou. To luuuubim. Lebo o 12tej je na mna skoro obedovat. To budem az tak okolo 14-14.30. To si dam to masko :) Sa tesim, uz mam v hlave ako si ho dobre okorenim. Chcem si urobit taku marinadu aj z wasabi. Ja luuubim stiplave :)
Ok, idem sa asi ucit.
Oui, odkial si ? Ako dlho vlastne navstevujes tu skupinu ?

aha, prave si mi odpovedala :) no ja studujem v ba, zajtra si zasa zadok presuvam tym smerom. chcela by som v utorok ist zasa na skupinku, ako som uz pisala a len ma napadlo, ci neprekecam aj vas. dve hodinky nie su tak vela

zuzka,
som tu len na skok, hrabem s mamou seno, nech si trochu opalim sunky, no neda mi ti neodpisat. len velmi kratko, ale strasne dobre sa to cita :) vidno, ze ti to ide, ze sa tesis. :)
inak pravidelne navstevy toalety som aj ja konecne spoznala a je to fasa vec, davat stravu von spravnym otvorom :D
drzim ti palce s obedom, potes sa nim a sup do ucenia, nech v ten stvrtok fakt uz mozes riesit primitivnosti.

a co si napisala vobec nebolo pomotane, vystihla si presne to, co je hlavnym znakom ppp - hnatie sa do predu, bez vazenia si toho, co vieme uz teraz. presne ako si napisala, to, co dokazeme berieme ako samozrejmost, to co nie, to chceme. ambicioznost a dravost je dnes velmi potrebna a chcena, ale nic sa nema prehanat. alebo skor, treba sa stale chciet zlepsovat a ist dopredu, ale byt hrdy na to, co sme uz dokazali. a netrestat sa za to, co nevieme.

pekny den zatial zelam

(inak zuzi, odkial si, stale neviem. len ma to tak zaujima, ci nechcete ist v utorok na skupinku v BA. predpokladam, ze bude posledna pre letom, tak sa aspon zoznamit)

Oui, velmi sa mi paci ako pises :)
Btw, ja som z Bratislavy :) Ty ? Vy ?

No baby, Vy ste boli tak dlho hore ? Ja som bola tak strasne unavena po celom tyzdni, ze som vcera o 9tej zalahla a zobudila sa dnes okolo 8. Aj z toho usudzujem, ze sa postupne zacinam davat do normalu, pretoze este cca pred dvomi mesiacmi som spala tak max 5-6 hodin denne, niekedy ani to nie. V noci som mala otrasne sny, zachvaty placu atd. Rano cierne kruhy pod ocami z nevyspania, vracania, nejedenia ..., z roboty ma posielali domov, spoluziaci mi zasadne veci radsej nehovorili, lebo "sa o mna bali" ... Ale teraz je vsetko inak, vsetko sa obracia na lepsie uz asi 5 tyzdnov. Zacalo sa to tym, ze som kompletne zmenila svoj postoj. Zmierila som sa s tym, ze skola je len skola a potrebujem si tu proste len odfajknut ako dalsiu "done" vec v mojom zivote, ziadne prevratne vysledky a ani cernevy diplom nepotrebujem. Moj takmer storocny vztah sa skoncil a ponala som to tak, ze asi to tak osud chcel, cize to mi tiez pomohlo. A zobrala som svoj iny osud do vlastnych ruk, zacala som sa zaoberat vlastnym stastim. Rozhodla som sa za seba bojovat a nebyt stale nestastna, nechcem, aby sa trapili ludia okolo mna. Urcite sa aj im lepsie pozera na mna, ked nevyzeram ako smrt :) Takze tak ... (no, pekne som sa zase povypravala, haha)
Marushik, obdivujem, ze si sa prejedla a nedala to von. Ja neviem ci by som to dokazala. A ze sestra schudla si nevsimaj, to som Ti uz raz pisala. Neboj, aj Tebe sa to urcite podari, no hlavne zdravou cestou a nie za pomoci tych nasich uzasnych praktik. Treba pekne poporadi a pomaly a pojde to :) Urcite ano.
Oui, mne sa tie Tvoje "fylozoficke blaboly" citali naopak velmi dobre, mozno preto, ze som vzdy chcela studovat filozofiu, no neprijali ma tam ... Nevadi, itak sa tam ucia niekedy az moc odveci veci :) Myslim, ze si to vystihla uplne presne. Priliz sa zaoberame vecami, ktore nemame, priliz sme zamerane na svoje JA a veci okolo nas nam uplne unikaju. Zaoberame sa vecami, ktore nemame, ktore sa nam neporadia a veci, ktore sa nam podaria a to, v com sme dobre berieme ako samozrejmost. Nevieme sa tesit z malickosti. Porovnavame sa s ludmi, s ktorymi by sme sa nemali a so seberovnymi sa neporovnavame. Neviem, chapete co chcem povedat ? Myslim to tak, ze stale sa derieme dopredu a dopredu a nedokazeme sa tesit z toho, vazit si to, co mame, pretoze sme stale nespokojne s tym, co mame. Asi som sa zamotala ...
Inak Marushik, vcera vecer som si z mraznicky vytiahla kuracie masko na dnesny obed. Mamina mi vzdy naplni mraznicku a ked pride domov, vzdy to tam vsetko aj najde. Takze som sa rozhodla nieco z toho pouzit. Urobim si to tak, aby mi to chutilo a pochutila si, spravim si k tomu nejaku dobru zeleninku, mam take vynikos koreniny z Talianska, ktore som este ani neotvorila ... Takze si to dnes tak pripravim. Dufam, ze to bude v pohode :) A na ranajky som si dala krupicovu kasu s medom. Uz som dlho nemala krupicovu kasu a mnam, vynikajuca bola. Som si ju vychutnavala. Teraz som si dala este kavu a hned som aj isla na wc. Tiez pozorujem tuto zmeny. Skoro kazdy den idem na wc. To som nepoznala uz dlho, asi sa to moje vnutro zacina vzpamatavat :)
Oui, drzim Ti silno palce na tu skusku ! Marushik, Ty uz mas po skuskach, ze ? Budes cele leto doma ? Tusim si aj pisala, ze hej. To je super, bude Ti dobre, mozes vypnut, nabrat nove sily a tak. Ja sa tesim, ked uz bude stvrtok a moja mysel bude mysliet na uplne plytke veci typu oblecenie, co si obleciem, kam pojdem von, na kavu, drink atd. A nie furt skola, matika, ratacky a ine hovadiny ... Tesiiiiim sa. Budem v praci kazdy den. Svoju pracu lubim, tam naozaj chodim rada. Super sef, super kolektiv, pekny kolega :) Haha ...
Ok baby, prajem peknu nedelu a tesim sa na Vase prispevky. Toto forum je uzasne, uplne rada sem chodim a mam taky pocit, ze zacinam byt od neho zavisla :)

marushik, dobre rano. :)
dufam, ze si sa moc nepopripijala :-P

s tym ospravedlnovanim som nijak nechcela rypat, len mi to tak stipku pripadalo. neboj, ja som robila presne to iste, ale uz je celkom dobre, ked ppp clovek zacnem vnimat ako chorobu, tym padom sa na seba menej hneva a je menej kriticky.

trosku si mylime pojmy, verim, ze egoista nie si, ale ppp su o velmi silnom egocentrizme a vztahovani vsetkeho na seba. o sledovani sameho seba a strate normalneho vnimania reality.
nejaka ludska realizacia nemusi mat vobec nutne charakter cinnosti, ktora bude globalne zasluzna, niekto nema cit pre to, aby sa pozeral aj na odvratene stranky zivota, alebo ho to prilis vycerpava .to napriklad vidim sama na sebe, cely zivot bojovnik za vsetkych slabsich, ale niekedy uz som z toho sama tak down, ze musim hladat nejaku strednu cestu, medzi rozdavanim sa inym a tym egoizmom.
dolezite je to, uvedomit si, pre co tu vlasnte chceme byt, nemusi to byt nic velke, pre niekoho to moze byt dieta, pre ineho otvorenie obchodiku so sperkami, pre ineho paradajkovy zahon za domom, ved cim do mensieho susta si zahryzneme, tym dokladnejsie ho dokazeme pozut. a ak nemame vobec predstavu, tak treba aspon aktivne hladat, co moze byt to, co nas naplna, nie cakat, ze sa to ukaze same z hmly. ked si clovek najde nejaku malickost, ktora mu prinasa uspokojenie a zaroven vidno po nom aj vysledok, vtedy zacina ta horespominana sebarealizacia a clovek vlastne zacina davat zo seba aj nieco von, nie len stale vsetko na seba upriamovat.

ale vsetko ma nejaku postupnost, sama viem, ze som mohla milion krat nieco pocut, milion krat si to priznat, povazovat to za spravne, ale kym som sa s tym naozaj stotoznila nie len formalne, ale tak, ze som tak sama bola schopna fungovat, to trvalo vzdy o dost dlhsie. odjakziva som si napr. uvedomovala, ze si ublizujem a zahravam sa so zivotom, touto srackou, ale az posledny mesiac mi to fakt nejak dotrklo a zacala som o ten zivot bojovat, nie len premyslat nad tym, ako ho stracam...

kocice, inak, odkial ste, z ktorych kutov?

Ahoj Oui, vdaka za zase dobry koment,

Ja len chcem vysvetlit, ze si to neospravedlnujem tym ze som chora, prave naopak, ja len som to napisala, ze viem preco mam take chore myslienky..ale urcite sa na to nevyhovaram alebo co, pretoze sama si za to mozem (okrem ineho) a je to nieco co ja MOZEM ovplyvnit...:)
Inac, Oui, velmi dobre sa to citalo a vlastne s tebou suhlasim, ja si uvedomujem ze je to urcita forma egoizmu, ale akosi si to ulahcujem tak ze k tomu este len dospejem, ze si budem viac vsimat tie globalnejsie veci
nie len stale sledovat seba a co sa so mnou deje a tak...Ale ono treba zacat hned, snad sa mi to bude darit...odputat svoju pozornost od seba(v ramci moznosti samozrejme) a upriamit ju na veci dolezitejsie, na okolity svet a na inych ludi...

A este, nakoniec som nevracala, tak sa tesim celkom aspon z toho..

Oui, tak Tebe, ako aj ostatnym dievcatam prajem krasnu nedelu a tie kolaciky ti inac dost zavidim, ale pekne krasne si ich vychutnaj :)...aj mna to uz caka za par dni, ked dojdem domov, a verim ze ich budem jest z mierou a ze vo mne zostanu!

Tak dievcata, idem si na nas pripit, na vase fyzicke a rovnako psychicke zdravie ;)

haha, nominativ pluralu bola vzdy moja "silna" stranka :)