Ahojte,
práve som sa vrátila z wc-ka. Naposledy-včera- keď som "TO" urobila, povedala som si že už nikdy viac!...Už asi 1000-cí krát...
Preklínam deň, keď som to spravila prvý krát. Neviem si už predstaviť aké to je žiť bez neustálych myšlienok na jedlo a na to čo s ním po jedení "musím" urobiť. A vlastne, mnohé z vás ste si asi podobným prešli,alebo ešte prechádzate...
Mám 22 rokov. Bulímia ma trápi už dobré tri roky. Prepadla som jej počas toho ako som mala anorexiu, ktorá sa mi začala v mojich 19 rokoch. Prestala som skoro úplne jesť, aj keď to bolo pre mňa utrpenie,pretože jedlo milujem... ale neznášala som sa, svoj celkový vzhľad(čo sa doteraz nezmenilo:(...práve naopak, čím ďalej, tým viac, sa samej sebe hnusím). Vtedy som na výšku 167 cm mala 52 kíl a to sa mi zdalo priveľa. A tak som to dotiahla na 46. Verte či nie, bolo to jediné obdobie v mojom živote, kedy som sa cítila celkom "pekne" a príťažlivo...avšak, potom som začala brať antikoncepciu kvôli menštruácii, ktorú som nemala viac ako rok a pribrala som na pôvodných 52 kg. Kvôli priberaniu, ktoré neprestávalo, sa u mna postupne vyvinula depresia, až som začala navštevovať psychiatra. Predpísal mi lieky-antidepresíva, z ktorých som pribrala ďalších 8 kíl...Od vtedy je tomu rok a ja mám stále váhu okolo 60-63 kíl, hnusnú bulímiu a hnus zo seba.. Nenávidím sa ako nikdy predtým :( Nikto z blízkych o mojom probléme nevie a ja neviem ako ďalej. Preto som sa odvážila aspoň k tomuto, že sa zdôverím s Vami. Viem, že chcem byť zdravá,nechcem sa už neustále len prežieraŤ, ale moja vôľa je slabá. A chcela by som sa mať konečne rada, aby som mohla viesť plnohodnotný život... Ak by ste mi vedeli poradiť dievčatá, ktoré ste sa z toho dostali, bola by som Vám úprimne vďačná. Takisto ako sa poteším aj slovám Vás kočky, ktoré tým prechádzate teraz...Ďakujem...
--------------
Poradňa - Poruchy príjmu potravy - www.zdravie.sk
Už naozaj nevládzem
Ahojte baby,
som rada, ze to tu udrzujete dnes Vy :)
Ja som si vcera dala nakoniec aj ten chlebik. Ale iba trosku, lebo som nebola nejako extra hladna, ale mala som na to chut. Takze len taky mini chlebik (cerealny samozrejme), maslo, syr, sunka. No mnam. Ja totiz lubim pecivo, ale strasne. Potom sme boli vonku na drinku, tancovali sme a ked sme dosli domov o nejake tretej, hladne, dali sme si este chleba ! No ale sak co, povedala som si, ze ved som dost vytancovala. A tak sme si dali s kamoskou (tiez abstinujuca bulimicka, dva roky negrcala ...) este ten chlebik, maslo, syr, sunka. A isli sme spat. Rano som mala nejake behacky, vybavovacky, komplet som si umyla a povysavala auto-konecne !!!!! Uz som to tam mala jak prasa, akoze dost zle. Teraz este doma idem nieco upratat, vymenit periny a tak a vecer sa vyvalim k telke a kuknem si nejaky film. Som aj unavena, lebo som spala len asi 5 hodin.
Akoze, trosku sa dnes citim tlste, ze jak prasa, ale to je asi len moj sprosty pocit s mojej chorej hlave. Nooo, asi hej.
Marushik, si super, uplne sa z Teba tesim :) Inak, rezen som ja nejedla uz taaak strasne dlho. Ale vcera som videla nejaku relaciu v telke a robili tam take kura a som rozmyslala, ze asi by som si aj dala maso :) Hehe ... S uhorkou :) To mi pride ako take retro jedlo, sranda. Normalne chut mam na to. Dnes este neviem co budem papat ... Daco vymyslim.
Inak, ja si myslim, ze na zaciatku toho celeho uzdravovacieho procesu by sme mohli jest aj viackrat ako 5x denne. Kazde dve hodky ? Zaklad je vobec nepocitovat hlad, stale zamestnavat zaludok, aby zacal a naucil sa znova pracovat. Rano proste nastartovat metabolizmus a potom ho stale udrziavat v pochode, aby mal co stale robit. Lebo ked sa najeme az ked budeme hladne, budeme mat stale tendenciu sa prejest. A ked to nedame von, pridu tie depky a vycitky. Takze kludne kazde dve hodky sa najest. Neviem, jablko, polku jablka, nejaky jogurt ... Alebo ho jest na etapy, proste stale zamestnavat zaludok , aby pracoval. Co si myslite ????
Mas pravdu Oui...mne to z casu na cas aj vyjde tak jest, ale ja sa musim teraz velmi brzit, lebo ja by som najradsej zjedla viac a viac, ako myslim tym fakt obrovsku porciu, akokeby som jedla svoje posledne jedlo v zivote, az ma boli zaludok... :(
ale tak, nevzdavam sa...
velmi dolezite je jest pravidelne baby. 5-6 krat denne. fakt. ked budeme vyliecene, potom si mozme jest ako sa nam bude chciet, ale ked jete len 3 jedla, tak je jasne, ze kazde bude mat daleko vacsi objem, ako ked si date viac krat. a cim vacsi objem, tym neprijemnejsie pocity. tym vacsie nutkanie dat to von.
ahoj Oui,
mas pravdu, no ja som to tak nemyslela ako som to napisala, ked si to teraz tak citam...
ja som myslela tak, ze aspon ako predist tomu prezratiu sa, vies, nie ze odopierat si to vobec, ale ze ked citis ze to na teba ide ze ides mat zachvat vyzrat celu chladnicku a spajzu a ...no tak vtedy sa to pokusit nejak aspon trosku pribrzdit...aj ked je to tazke tak ci tak :(
ja sa neobmedzujem fakt, na obed som si dnes dala duplu a to poriadneho jedla, ako dva rezne so zemiakmi, sice bola tam aj nejaka zelenina, ale minimum, a fakt citim este teraz ze mi ide prasknut zaludok, cize som sa vobec neobmedzovala, ale keby som si nepovedala stop, tak do seba este nahadzem nejake dve tri cokolady, jegurty, rozky, atd..a nasledovalo by vies co moja :(
a tak teda, nejakym sposobom som chcela yuke poradit aby sa tomu aspon pokusila predist..hmm, takze tak. no pisem zase ako hotentot, sorry :)
dievcata, papajme papajme, neodopierajme si nic, ale len so zdravou mierou, nie chorou :) ci uz je ta miera narusena extremnym smerom nahor, alebo nadol...
DRZTE SA!
baby, vy robite velku chybu v tom, ze malicko jete a potom vas to jasne, ze taha prejest sa.
viem, ake to je presne, aj mne trvalo dlhsie, kym som si uvedomila, ze dolezite nie je neprejst sa, ale jest cely den normalne, nie ako vrabcek. a ked som si to aj uvedomila, dlhsie som sa s tym stotoznovala, ale teraz, ak ma nechyti nejaka chvilka zufalstva, kedy sa vyslovene naschval chcem prejest, tak to ide krasne samo, lebo nemam ziadne chutky. totiz, nic si neodopieram, ked mam na nieco chut, dam si to, takze nemam pocit, ze nieco je zakazane a nieco nie. takze prejedanie mi uz podvedome nespusta chut na "zakazanu" potravinu, ale depka.
ale it's getting better and better everz day :)
drzim palce k tomuto dnu
Ahoj Yuka,
nevadi, ja Ti verim ze dobojujes..aj ja mavam take dni ze len zeriem a zeriem a ...a niekedy ako som vravela som to potom nevygrcala a dva dni som mala z toho take vycitky ze hruuuza, ze som naraz zjedla tolko, co normalny clovek ma aj na 3 dni...
Ja mam napriklad dnes dost blby den, ranajky som mala take mierne akurat, ale teraz obed...fuu, prehnala som to riadne, ale naozaj, tiez sa hanbim to tu pisat...a taha ma na wc :(
ale skusim sa premoct, asi idem upratovat alebo co, balit sa domov asi uz zacnem...no Drzte mi prsty babky, aby som to nevygrcala!
Yuka, moja, skus si tiez najst nejaku cinnost, urcite mas co robit, ved je sobota :) a pusti si na plne pecky hudbu alebo si precitaj nejaku knihu, casopis.., vyhybaj sa chladnicke, a ak budes mat strasne silnu "chut" sa obzrat, vypi vela vela vody a potom si daj nieco plnohodnotne, ale nie vela, skus si povedat DOST! a utec z miesta cinu :) To je aj moj plan na dnes inac... VELA SIL moja!
A ostatne babky, ako vam to ide dnes??
baby, kde ste dnes vsetky? ja som mala hrozne plne dopoludnie, vcera som si dala tie prehanadla, mrzi ma to... ale strasne som vcera jedla, zjedla som asi 10 000 kcal, hanbim sa povedat co vsetko som pojedla... ale dnes je novy den. hoci som neranajkovala, na obed som mala trochu pohankovej polievky a kuracie na prirodno s troskou ryze... dufam, ze to dnes dobojujem do konca...
Hmm, chýba mi tu dnes Wasabi :)
A Slizik,
nevadi! Aj tak si super, na zaciatok je to fajn a verim ze to bude len lepsie. Bojujeme vsetky..je to tazke, ale musime sa premoct a vydrzat...ono to bude raz fajn, len musime chciet.
a Yuka, zabudla som ti povedat aby si ani nezacinala s tym prehanadlom!!! Chces aby ta zväzovala dalsia hovadina?! Len pekne krasne zabudni na take! :-*
Fuuu, anjeliky moje,
vidim ze dnes sa tu toho udialo dost :)
No, v prvom rade, Zuzka, chcem Ti podakovat za to ako sa tu nielen dnes angazujes a ako nam pomahas!!!
A to co si dnes zjedla nie je vobec vela moja, absolutne a netrap, skor naopak...ale tesim sa aj tak ze aspon tak papas :)(a nechas to v sebe).. Si silna!A ten chlebik, ci chlebiky dnes dufam ze bez vycitiek ;)
Inac, dnes si povedala opat silne a mudre slova, aj Oui...kočky, ja neviem, ale hovorite mi z duse, a je super si citat o tom co mi je tak blizke..cim dalej, tym viac si uvedomujem, ako velmi chcem byt zdrava...vazne. Len ci to vyjde...snad... vdaka Vam :)
Yuka, moja...uplne ta chapem. Ja som mala kedysi sice anorexiu, ale to len kratko, nejaky rok aj nieco, velmi rychlo som sa dostala do bulimie a ta je u mna o tom ze presne moj prvotny problem je prezrat sa, vychutnat si to, ze mozem jest kolko chcem, prezrat sa ako prasa...a potom to samozrejme vygrcat...a nie vzdy mi to vyslo..vlastne je mozne ze aj preto som sa nepohla vahovo dole vobec, skor naopak :-/...ale tak kedze viem, ze takto to nejde, a ja chcem v prvom rade zbavit sa tej svine na B a sucasne vratit sa na moju povodnu vahu,ked som bola zdrava este pred anorexiou, teda na 52, nie na 46!...A tym padom, jediny sposob je jest ako normalny clovek, ktory citi kedy ma dost a nema z jedla strach, ale radost..pekne to napisala Zuzka :)..a teda, takto, aj ked sa prezeriem, poviem si, teda snazim sa povedat si a konat tak, ze to nevygrciam, pretoze to je ZACAROVANY KRUH, ale necham to v sebe aj za cenu pociatocneho pribratia (z ktoreho mam neuveritelny strach a depky moja, nemysli si ze to beriem v pohodke :-/...) ale proste, nejak to zacat treba, ked chcem ZIT NORMALNY ZIVOT, krasny, bez neustalych myslienok na jedlo, grcanie, prezieranie, blabla...
Takze takto sa dokazem premoct (samozrejme ze zlyhavam (ako napr predvcerom), vlastne este som sa len nedavno zacala premahat...ale som len cloviecik)...robim co mozem! A o tom to je..Hlavne musis mat jasne co chces, ci zivot zdravy a neriadeny jedlom, alebo zivot, v ktorom sa sice mozes spociatku prezierat a to jedlo si uzivat a pritom nepribrat! waw!...ale take ruzove je to len na zaciatku...potom ti to postupne tvoj zivot vezme :( A to nechces, vsak moja?? Viem, aj ja si vravim, ako budem moct zit bez tej moznosti, zjest 3 cokolady naraz a tak...ale SAKRA, ked sa zbavime bulimie, take chute ani mat nebudeme! VERIM TOMU. A je to tak, babky tuna ti to mozu len potvrdit, tie ktore su na dobrej ceste ;)
Ach, pisem ako tatar, prepacte, snad sa z toho dalo pochopit to co som chcela povedat :)
Takze Yuka, ideme pomaly, ale iste presvedcit nase hlavky o tom ze zivot BEZ bulimie je 1000x krajsi ako s nou...a hlavne slobodny :)
Zuzi, teba chcem este raz pochvalit moja, si neuveritelne silna...drz sa aj nadalej takto excelentne a rozdavaj nam nadej aj nadalej, prosim ta ;)
