wendy1.. ja som sa po op ráno zobudila o 5tej, spalo sa mi celkom dobre.bolelo to, no to prežiješ. sestrička potom zmerala teplotu, čakali sme na lekára.ten sa nás povypitoval ako sa máme, aká bola noc... spravil nám previaz- dal dole tie leukoplasty (boli po celých prsiach),nebolelo to,prečistil rez,prelepil ho obliekli mi podpiru a mohla som ísť domov. nemusela som,no cítila som sa fajn.dali mi lieky pre prípad bolesti, antibiotiká na dva dni,(tam som brala v injekčnej forme).napísala sa správa a šla som. cesta bola čudná.išli sme fakt pomali.manžel obchádzal všetky jamy,vystrašila ho sestrička nech na mňa dáva pozor, tak sa snažil. nebolo to až také katastrofálne,čakala som to horšie.po prebudení z narkózy som bola hladná a potrebovala som na wc. vstať z postele bol horor,ťahalo to,ruky sa použiť nedali...no po dvoch dňoch sa to omnoho zlepšilo.len to spanie na chrbte je blbé,no dá sa.teraz som mesiac po,a cítim sa dobre.prsia zmäkli až sa bojím, či som si nemala dať viac.no už to nie sú nulky a to je podstatné. držím palce. teš sa, stojí to za to!!!