Ahojte kočky,
konečne som sa sem dostala. Som tu nebola týždeň, včera v noci som čítala, čo ste popísali. Viac ako 30 strán, skoro som oslepla. Ani neviem, kde začať....
Určite si spomínate, že moja OP bola zatajovaná pred partnerom, že prekvapko na Valentína. Ono to prekvapko mohlo byť aj na Vianoce, to mi ale pre chorobu nevyšlo.
Po mesiaci priletel, zvítanie bolo veľmi divné... Tak nejak vedome- podvedome, psychika funguje som sa bála ,aby ma silno neobjal. Vyčítal mi, že som sa naň vôbec netešila, že inokedy zvítanie je ako má byť a teraz , že mal blbý pocit, či sa niečo nedeje. Som sa bála, že pri jeho stisku, by mi z tela vyšlo všetko tekuté- netekuté, kohezívne. Ale pochopil až doma. Ešte minulý rok krútil hlavou, keď som mu opäť spomenula, že chcem silikóny. A jeho reakcia: že to je umelé, nevie si to na mne predstaviť a bla- bla. Zaujímavé, že už mu to po týždni umelé nepripadá a stará sa o ne. Že ich treba bozkávať, krémovať, masírovať, že to prospieva k rýchlejšiemu zotaveniu. No nie každú chvíľu, ako on. Ale aký sa z neho stal doktorko... A masírovať mu ich nedovolím ani nestláča, lebo mi to Dr nekázal a ja sa bojím ,aby sa niečo nepokazilo. Potom som mu povedala, nech si aj on kúpi a nech sa stará o svoje. hehe Čo sa týka S v posteli, tak opatrne, však som len 1,5 mesiaca po OP.Teraz pochopil, že keď sme kecali pred a po OP cez SKYPE, že som stále on-line, stále na PC, že ja nezvyknem a čo stále hľadám, čítam. Či som sa s niekým cez net nezoznámila , z toho vydedukoval, že sa určite niečo deje...ale že SILIKÓNY , to ho vôbec nenapadlo. Len nechápal, že som stále on-line a to ja, vás stále čítala a čítala.