baby už som doma :-)
včera som si myslela, že zomriem, taká bolesť, nevládala som dýchať, ani rozprávať, po narkóze som vkuse len grcala (poležiacky, lebo som nemohla do sedu). len dnes ráno som sa mohla posadiť a trošku chodiť, teraz som už doma. manžel ako ma včera bral na opku sa celú cestu so mnou nebavil, ani ahoj mi nepovedal, tak si viete predstaviť s akou náladou som išla do narkózy. nebaví sa so mnou ani teraz :-(( strašne ho to serie, načo som si ich dávala. prečo sú pre mňa také dôležité prsia.žijeme spolu 9 rokov ale túto jeho stránku som vôbec nepoznala. ale už kašlem na to, nič s tým nenarobím :-(
tá bolesť je dnes už o moc menšia, ale Flector si dávam stále. inak mám ich dosť malé. bála som sa, že budú bomby a teraz v tej pooperačnej vyzerajú ako predtým keď som si dala podprdu s pushupkou. ale aj tak som rada, aspoň to ľudom nebude byť do očí a nikto si nevšimne zmenu.
Očenáš mi hovoril, že 2 týždne sa nemám sprchovať, lenže dnes ma prepúšťal druhú doky a on, že už na 6.deň po opke si môžem dať sprchu, opýtala som sa pre istotu aj sestričiek a to isté hovorili. teraz neviem čoho sa držať, či sa nesprchovať 14 ako mi poradil Očenáš alebo sa oprchovať na 6.deň. Stehy nemám, ževraj mám vnútorné. Kontrolu mám o týždeň, ale Očenáš bude v Taliansku takže mi ich prelepí ten doky ktorý ma dnes prepúšťal. Inak hovoril, že podprdu si doma na pár sekúnd môžem hoci kedy rozopnúť a Očenáš zas, že do budúcej kontroly vôbec. Teraz fakt neviem čo, jeden mi hovorí tak a druhý inak...