A pridám aj ja svoju skúsenosti po operácii..
Totiž ja si vôbec nepamätám, že by som sama zliezla z operačného stola a už vôbec si neviem predstaviť, že som odkráčala odtiaľ po svojich k posteli, ktorá bola za dverami operačky. A ak som v tom čase aj niečo hovorila, radšej ani nechcem vedieť čo..:))) Keď som sa zobudila po dosť dlhej dobe - na izbe už ležala baba, ktorá bola po mne a brali akurát tretiu (ale vraj ma zobudila sestrička potlapkávaním po líci a neustálym oslovovaním ma - nepamätám si ju :) ), tak som si hneď chytila prsia, či ich tam mám.:)) Bolesti sa dali vydržať, zle po narkóze mi nebolo vôbec.. Neskôr som si od sestričky vypýtala niečo proti bolesti, lebo aj baby tu spomínali, že nech tú bolesť tlmím, nech si ju nenechám prerásť do väčšej - dostala som infúzku od bolesti. Striedavo som spala a bola hore, a keď som bola hore, tak som volala, že som OK. Najlepšie na tom je, že v tom momente som vedela, že volám, ale potom, keď som zaspala a znovu sa zobudila, tak som si už nebola tým taká istá :) a aj len tak hmlisto som si spomínala na rozhovor s babou, s ktorou sme ležali vedľa seba. Celkom sranda - total mešuge. :)) Ja som sa sama naťahovala za telefónom, čajom, pila som v pohode bez slamky. Tešila som sa na večeru - zjedla som skoro všetko :) a dobre mi to aj spravilo, že som niečo mala konečne v žalúdku. A ako tu niektorá baba písala, tie už väčšie bolesti prišli až večer, tak nám sestrička dala ešte infúzkou antibiotiká, potom od bolesti infúzku a len 1/2 tabletky na spanie. Zuby, tvár som si v ten večer neumývala a to tiež nezaspím bez umytia zubov, ale ani som na to nepomyslela vtedy.:) Ráno som sa umyla už v pohode. Inak s babou, s ktorou sme spolu ležali na izbe, tak už večer sme samé chodili na záchod. Keď to zistila sestrička, tak si robila trošku starosti, ale cítili sme sa celkom v pohode.. A čo sa týka tej psychiky - tak to je fakt sila. Ja som nad bolesťou pred operáciou veľmi nerozmýšľala, uisťovala som sa, že mám presne taký prah bolesti, že to všetko zvládnem. :) A ďalšia vec - baba, ktorá bola so mnou na izbe bola bojovníčka ako ja - povzbudzovali sme sa, mysleli optimisticky a snažili sme sa aukať čo najmenej, stále sme mali o čom kecať, takže sme to spolu fajn zvládli - Ivka, zdravím Ťa..;))) A sestričky aj v jednej, aj v druhej smene boli super, takže aj to veľa spraví..
Asi som sa trošku rozpísala, ale viem, že keď som bola pred opkou, tak takéto informácie som hltala..tak snáď to niektorej z vás pomôže si urobiť ako-taký obraz.:)