Chcem sa zabit

chcem:
počúvaj ma, dám ti jednu cennú, dôležitú a múdru radu...
ukončiť život nieje riešenie, ved to je zbabelectvo.. len zbabelec skončí svoj život... to nieje žiadne riešenie.. ved máš ruky nohy.. si myslím mladá... nemáš žiaden hendikep..
a stres zo školy a nervy a skalamiee z chlanov.. ved to zažíva každá z nás...
lenže nieje to dovod na samavraždu!
čo je to smrt?? nič,, utek od problémov, smrt je úplne ľahká, zbavíme sa stresu, problémov. komlpexov...
svet príde o jedného človeka, rodina o dieťa, priatelia a o priatelku... a ty ty si ani neuvedomuješ o čo všetko prídeš!!
dievča ved si mladá, nekaz too čo ťa v budúcnosti čaká.
nebud obyčajny slaboch ktorí sa zabije a?.. a je po problémé??.. kdeže ani zdaleka!! urobíš tým trápeenie každémú. kto ťa má rád.. a nevra mi že nikdo,, každého má niekto rád :) tak ak máš ešte trocha rozumu sa spametaj a rozmýšlaj pozitívne.. smrt je najlachsie čo može byť! pametaj si to.. ale život.. ten je ťažký, pretože ten kto sa postaví životu a bude s ním bojovať.. aj ked si raz poplace raz sa zasmeje.. ale vždy je to hrdina,, ale ten kto spácha samovrazdu je slaboch!!
spametaj sa zakial mozes, zivot je krasny aj zo vsetkymi problemami, patria k nemu, nikto nieje bez problémov,, ani prezident! tak ma očúvní a bud hrdinkou, nie zbabelcom!!... vnímaj pravú krásu života!! :D

Miroslava 13

Ahoj ja mam tiež taký istý problem ..ak chceš ozvi sa mi na mail nelinka9@atlas.sk

Miroslava, chceš mať ukončenú strednú školu? Ak áno, nerieš vôbec, či tam chodíš dlho alebo nie. Koľko Ti chýba do ukončenia - pol roka, rok a pol či viac?

Sústreď sa na svoj cieľ, ktorým je úspešné doštudovanie. Ak je učivo zaujímavé, prečo sa necháš rozptyľovať vedľajšími faktormi, ako sú spolužiaci? Si staršia, máš viac nadhľadu ako oni, môžeš si ich reči vypočuť, ale Ty máš svoj život a je prirodzené, že netráviš voľný čas tak, ako oni. Prečo by Ťa mali odrádzať spolužiaci? Veď Ty si tam kvôli sebe a nie kvôli spolužiakom.

Určite máš nejakú kamarátku mimo školy v Tvojom veku, s ktorou sa môžeš baviť o témach, ktoré sú Ti bližšie. Škola je jedna vec, chodíš tam, aby si sa niečo naučila a získala papier - a ver mi, nikto sa potom nebude zamýšľať nad tým, ako dlho si do školy chodila a akí starí boli Tvoji spolužiaci. Robíš to pre svoju budúcnosť. Všetko pominie - aj z toho času, ktorý máš stráviť v škole sa pomaly, ale isto ukrajuje. Snaž si ho preto spríjemniť a nie umárať sa tým, že to nie je tak, ako by si si to možno predstavovala. Raz sa škola pre Teba skončí a budeš mať celý život pred sebou. Ak je ti chodenie do školy tak na obtiaž, nájdi si niečo, na čo sa budeš môcť každý deň po škole tešiť.

A že si stará na strednú školu? Sú ľudia, ktorí si dorábajú maturitu v 35-ke, 40-tke a nehanbia sa. Pracujú, majú rodiny a na strednú chodia popritom. Musíš uznať, že to majú náročnejšie ako Ty. Navyše logicky externou formou nestihnú všetko prebrať na hodinách a musia si časť učiva doberať samoštúdiom. Denné štúdium ber preto ako plus a snaž sa z neho vyťažiť pre seba čo najviac výhod - učivu sa venuje viac času, doobedu si v škole a poobede a večer máš čas sama pre seba a svoje záujmy.

A neboj sa, určite doštuduješ, len vytrvaj!

Nieže by ma škola nebavila,ale už je to na mňa pridlho,chodím na strednú piaty rok,chcela by som chodiť do školy externe,so spolužiakmi si ani nemám čo povedať,podľa mňa sú to deti,veď aj sú.Ja mám 20 rokov a mám iné záujmy ako moji 17násť ročný spolužiaci,stále počúvať ako sa opili a tak,ja som už z toho vyrástla,cítim sa stará na strednú školu,moji starý chcú aby som chodila denne, ale keď mňa to nudí v tej škole.Nemám problém s učením,len takto to ďalej nejde ale nikto ma nechápe.

Chodievaš aj na psychoterapiu, alebo je to iba o tých liekoch?

Ak som správne pochopila, veľkú časť Tvojich problémov predstavuje škola. Máš problémy s učením, zdá sa Ti, že to učivo je nad Tvoje sily, alebo niečo iné Ti bráni venovať sa naplno štúdiu? Baví Ťa škola aspoň trochu, alebo máš k nej odpor? Prečo vynechávaš hodiny? Nepýtam sa, aby som Ti niečo vyčítala, skôr ma zaujíma, prečo hovoríš, že nie si schopná školu dokončiť. A prečo sa bojíš starých rodičov viac ako rodičov?

Chodím k psychiatričke,beriem antidepresíva, ale nejako sa mi to nakopilo, odišla som z domu, bývam s priateľom, nemám skončenú školu, pravdepodobne ma vyhodia , lebo občas tam nechodím, mám 20 rokov a ani školu si neviem dokončiť, kvôli škole sa hádam s rodičmi, bojím sa predstavy , že sa to dozvedia starý rodičia, neviem čo mám robiť. Keď som sa chcela zabiť, mama ma šupla na psychiatriu a tým to haslo...

Miroslava13,

keď zostávaš so svojimi problémami sama, ťažko nájdeš riešenie. Hodnotíš ich subjektívne, nemáš nadhľad, si v nich citovo zainteresovaná a nemusíš vidieť riešenie, ktoré je k dispozícii. Zdôverila si sa niekomu s tým, čo je príčinou Tvojich samovražedných sklonov? Píšeš, že to trvá asi rok - to znamená, že sa za posledný rok stali v Tvojom živote veci, s ktorými si nevieš rady. Naozaj si myslíš, že sa to nedá riešiť nijak inak len sebadeštrukciou?

Človek ide trochu do rizika, keď sa má zdôveriť - bojí sa, že ho ten druhý nepochopí. Ale tu ide o Tvoj život, Tvoje zdravie, o Teba - hanba a okolky musia ísť bokom. Nezaslúžiš si to? Skúsila si ísť za psychológom či psychiatrom? Alebo rozprávala si sa o svojich problémoch s priateľom či nejakou kamarátkou? Potrebuješ psychologickú podporu, rozhovorom s odborníkom či inou osobou by si ťarchu, ktorú nesieš sama preniesla aj na iného a možno by Ti poradili niečo, čo Ťa doteraz ani nenapadlo. Nerezignuj s konštatovaním, že veď oni by to aj tak nepochopili... Alebo aspoň napíš niečo bližšie tu na fórum, je to anonymné a nemáš čo stratiť. Kvôli jednému roku smoly chceš zahodiť x ďalších rokov Tvojej budúcnosti?

Ja som sa už pokúsila párkrát sa zabiť,stále som tu, ale mňa to už fakt nebaví,skúsila som sa dorezať, pozašívali mi rany a bolo, keď som sa pokúšala obesiť, priateľ ma našiel a prebral ma, na druhý deň som skončila na psychiatrii, stále mám nutkanie si niečo spraviť, nechce sa mi žiť, nikto to aj tak nepochopí, už nebývam s rodičmi a tí to aj tak nikdy nepochopia, každý má nejaké problémy, určite by som si nič nespravila kvôli škole,láske, ale mne sa toho tak nakopilo, že to neviem zvládnuť a to trvá už pomaly aj rok ... čoskoro sa to dúfam skončí ...

Uplne ta chapem mam rovnake pocity, casto myslim na samovrazdu mala som chlapca ktoreho som velmi lubyla a boli sme stastny no potom ma nechal a nikdy mi to nevysvetlil ale nasla som si lepsieho ale s cim sa nikdy nevirovnam je ze mam psichycky choru mamu ktoru nenavidim neviem s nou proste zit, neviem s nou komunykovat, neznesiem ju vo svojej blizkosti teraz koncim strednu a mam stresi pred skuskami, neviem sa na nic sustredit myslim stale viac a viac na samovrazdu len jedina vec pre ktoru to neurobym je moj otec, vzdy tak nat tym rozmyslam co by chudak robil ma dost starosti s mamou, bratovy plati vysoku a tych penazi je neni vela este aj na moj hrob lebo aj zomriet je v dnesnej dobe drahe, mam ocka velmi rada a nechcem mu pridavat dalsie starosti.Nebojim sa smrti ale neurobim to kvoli ocovy na ktorom mi zalezi a priatela mam rada ale nikdy ho nebudem tak lubit ako som lubyla byvaleho :( a este pomyslenie ze ked skoncim strednu odidem v lete na brigadu ma drzi ako tak nad vodou

mrtva,

nemáš v rodine nejakú osobu (babka, teta...), ktorej dôveruješ a ktorej by si sa mohla zdôveriť s tým, čo teraz prežívaš? Máš to ťažké a potrebuješ niekoho, kto by ťa pochopil a podporil.

Keď už nemáš nikoho iného, skús ísť za školským psychológom, len sa prosím neuzatváraj do seba a nezostávaj s tým sama. Môžeš prípadne zavolať aj na bezplatnú Linku detskej dôvery 0800 11 78 78 (v pracovných dňoch od 15.00 do 21.00 h) alebo 0800 11 28 78 či na Linku detskej pomoci 0800 100 444, kde Ti poradia, čo robiť. Len neskúšaj opäť samovraždu!
Budem na Teba myslieť.