Chcem sa zabit

Neverím, že všetko, čo robíš, robíš zle. Predpokladám, že tí všetci, ktorých spomínaš, sú členovia Tvojej rodiny. Nie sú však príliš kritickí? Často sa stáva, že napríklad mama má istú predstavu, ako by sa veci mali robiť, a ak sa to urobí inak, je nespokojná, aj keď výsledok je vlastne rovnaký (napr. riad je umytý, prádlo poskladané atď). Neverím, že existuje len jediný človek - ten priateľ, podľa ktorého robíš veci dobre. Never tomu ani Ty.

Napriek všetkému sa nevzdávaj sa. Popýtaj ich, aby Ti ukázali, ako máš čo urobiť a ak Ťa kritika veľmi ubíja, neboj sa dať najavo svoje pocity a povedať, že potrebuješ ich podporu a povzbudenie. Nejde o to, že by si potrebovala byť stále chválená, ide o to, aby si sa cítila potrebná a užitočná. A Tvoja rodina Ti v tom asi veľmi nepomáha.

No zatial co som chcela pomoc co som robila som robila zle vsetko co robim je zle a vsetci mi to davaju najavo snazim sa ale vsetko len kazim nic nerobim dobre nic ani ked chcem pomoct nepomozem si proste neviem cito ma zmyslem bojim sa vsetkeho kazdej minuty co zijem a dycham bojim sa co zasa spravim ze budu hovorit jezis to si nemala nehaj tak ...... on mi dava ten pocit tie slova ze ... dakujem ze si ,boze si uzasna, tolko pre mna robis , ...... on jediny mi to hhovori

Kikuska 2, predchádzajúci príspevok je aj pre Teba. Nemôžeš vedieť, či svoj život nakoniec neprežiješ po boku muža, ktorý Ťa bude milovať a s ktorým budeš šťastná. Nevzdávaj to a nedávaj si žiadne ultimáta. Prijmi svoju chorobu a tak ju budeš ľahšie znášať. Keď sa jej vzpieraš a odmietaš ju, len si to sťažuješ. A aj psychika robí svoje.

Príliš si sa citovo naviazala na jednu osobu, ako by si na nej chcela postaviť zmysel svojho života - a to nie je dobre. Tvoj život by neprestal mať zmysel, aj keby Ti táto osoba nakoniec povedala nie. Miluješ ho, ako hovoríš, ale ak by on necítil to, čo cítiš Ty, bola by si spokojná? Tŕpnuť, či si to neskôr nerozmyslí, či Ťa náhodou neopustí. Nebolo by lepšie nechať mu voľnosť? Pretože ak je to pravá láska, vráti sa k Tebe sám a mala by si z toho o to väčšiu radosť. A ak nie, potom to nebol ten pravý. Často sa stáva, že na niečom / niekom veľmi visíme a až čas ukáže, či to naozaj stálo za to. Nemôžeš vedieť, či tam vonku nečaká ešte iný muž, s ktorým by si bola šťastnejšia.

Kým však nájdeš muža svojho života, môžeš sa zamerať na vyrovnanie sa s negatívnymi zážitkami z minulosti a na uvedomenie si vlastnej hodnoty. Je to veľká vec, že si tu, že môžeš žiť a meniť veci okolo seba - meniť ich k lepšiemu. Ak nenachádzaš dôvod, prečo žiť, urob každý deň aspoň jeden dobrý skutok - pre toho človeka, ktorému prejavíš lásku, bude mať Tvoj život zmysel, ten človek bude vďačný, že si. Zober to ako istý druh psychoterapie a po čase zistíš, že máš moc urobiť niekomu krajší deň len tým, že Ťa stretne, zistíš, že Tvoj úsmev a milé slovo vie potešiť a povzbudiť iných, ktorí to potrebujú možno viac ako Ty.

Na svete je toľko ľudí, ktorí trpia a nevzdávajú to. Nie je to iba o tom, že keby si sa zabila, Vaši by sa s tým nejako zmierili. Nie, Tvoja smrť by bola veľkou stratou pre x ďalších ľudí, ktorých život by si mohla pozitívne ovplyvniť, keby si žila. Povedzme, že máš pred sebou takých 40 rokov života. Predstav si, koľko dobrých, hoci len drobných vecí by si za ten čas mohla urobiť. Si dôležitá pre tento svet. A dobro, ktoré ponúkneš, sa Ti mnohonásobne vráti.

Každý človek bol svojim rodičom, blízkym ale aj ostatným ľuďom daný ako dar. To, že títo blízki nezaobchádzali s darom ako s cennosťou neznamená, že dar nemá hodnotu. Naopak, hodnota tohto daru je stále rovnako nevyčísliteľná a nemenná. Začni si vážiť svoj život, si tu veľmi potrebná.

K tomu potratu - skús dať meno svojmu dieťaťu, nevyhýbaj sa myšlienkam na neho, prijmi ho a uvidíš, že po čase už nebudú spomienky na potrat také bolestivé.

ale ja uz neviem ci mam nato sa rano zobudit, neviem ci chcem vsatat z postele ked viem co ma caka zasa aky den mam pred sebou ked viem ze to jedine co milujem uz nemam ze bojujem oto ale neviem ci vyhravam neviem to a to ma boli, nemam preco zit preco dyhcat a chodit nemam rpeco ked nemam pre koho ! nemam kvoli komu to robit, mozno tym ze by som sa zabila by som sposobila bolest par ludom no aj to by ich preslo rychlo ja to viem.som cierna ovca rodiny uplne celej a viete neni lahke ist na navstevu k niekomu rozpravat sa zo sesternicou a pocut akoma ohovaraju v kuchyni neni to dobry pocit ked to robi vlastna mama ked to robi clovek z ktorym zijete! neviem ci viete aky to je pocit ale najradsej by som usla prec prec sadla si do kuta niekde a bola sama sama alebo len z osobou ktoru milujem pretoze viem ze ked ju mam pri sebe je mi uzasne nic mi nechyba nic na svete!nebavi ma tento zivot a zobudzat sa kazde rano z otazkou co dalej? preco?.... odpoved ajtak nepoznam aj ked ju hladam

pozri v zivote si skusis vsetko ,, budes stastna aj smutna ,,, stale sa to strieda ,, raz si hore a raz dole ,, lenze hore sa nikdy nedostanes bez toho aby si myslela optimisticky ,, vsetko zle je na nieco dobre ,,, ja som sa tiez vela natrapila a kebyze to tak nedopadne vsetko ako dopadlo ,, co som si vtedy myslela ze je to hrozne a nic horsie sa mi ani stat nemoze ,,, tak by som nebola tam kde som teraz ,, proste treba to brat trosku inak ,, ked budes rozmyslat tymto sposobom tak ani ostatni ta nebudu mat velmi v oblube ,, ty by si mala rada cloveka co sa neustale stazuje a ma depresie ? proste sa pozbieraj ,, udsudzujem ze si este mlada ,, netreba sa lutovat su ludia ktori sa maju ovela horsie ako ty a snazia sa napriek vsetkemu dosiahnut to za cim si idu ,,, takze bojuj o svoje stastie ,, a to jedine tak ze budes stastna ,, tes sa z malickosti a bude ti omnoho lepsie ,, uvidis :)

Ako starsi clovek, co toho prezil hromadu, stratil hromady ludi, na ktorych mi zalezalo, od rodicov cez rodinu a priatelov, ale mozem povedat , ze mi zivot znova a znova prinasa aj radosti, hoci treba niekedy na ne trpezlivo cakat alebo sa o ne sam zasluzit.
Takze trpezlivost, pracovat na tom "stasti", pozitivne mysliet a nakoniec sa kazdy docka, za cim mu srdce "pistalo", hlavne ked k tomu cielavedome smeruje a "nezahodi flintu do zita"
Aj tvoj cas pride, ked tomu das moznost.

bella12

Dakujem si zlata ja verim ze budu nejake take chvile, vies je toho na mna privela naraz az privela a ja to nezvladam to je to psychologicka... achh chodila som k nej ale nejak mi to nepomohlo stale som natom rovnako ale kazdy den ked sa zobudim a osoba ktoru milujem ma aspon prezvoni alebo mi napise sms alebo nieco urobi cim ma prekvapi si poviem ze mozno budem zasa stastna ze mozno to nieje stratene:( ale aj tak ma to vsetko tak strasne boli a nevladzem ...doslovne NEVLADZEM! po tom babetku som strasne tuzila bol to moj sen jeho aj moj nas spolocny ktory chceme stale, ja ho rposte chcem bez ohladu na vsetko ine mozno ze to by mi vratilo chut stastie a to vsetko spat do zivota ! :( tuzim po nom ako po nicom inom:( dakujem ti za podporu a pochopenie!

TmisinkaJ,

koľko máš rokov?

Zažila si veľa smutných a bolestivých vecí, s ktorými si sa doposiaľ nevyrovnala. Strata blízkych ľudí vždy človeka zasiahne, či už je to smrť alebo rozchod. Ale to, že už ich nemáš pri sebe neznamená, že Tvoj život stratil zmysel. Tvoja hodnota nezávisí od iných ľudí, od toho, či Ťa milujú alebo nie. V živote Ťa čaká ešte mnoho stretnutí s inými ľuďmi, ktorí Ťa môžu obohatiť, s ktorými sa môžeš priateliť, ktorým aj Ty môžeš byť pomocou a oporou. Každý deň je novou šancou, nádejou. Neoberaj sa o ňu.

Nebol to len rozvod. Bola to rana priamo do srdca dieťaťa. Strata bezpečnosti, domova. Potrat, opustenie priateľa. Všetko to sú bolestné rany, ktoré potrebujú byť vyliečené. Potrebuješ sa zo všetkého, čo si prežila vyrozprávať, najlepšie psychológovi. Prijať, čo sa stalo a čo už nemôžeš zmeniť. Odpustiť iným, ktorí Ti ublížili, aj samej sebe. Proces uzdravovania nebude rýchly ani jednoduchý, ale prináša výsledky. Keď sa vyrovnáš s minulosťou, nebude už bolestivo zasahovať do Tvojej prítomnosti ani budúcnosti. Spomienky na to, čo si prežila potom možno vyvolajú nostalgiu, ale už nie bolesť. Minulosť však ostane minulosťou a Ty už budeš môcť hľadieť do budúcnosti s nádejou.

Samovražda nie je riešením problémov, ale útekom od nich. Nie všetko, čo sa stalo, si mohla ovplyvniť, teraz je však dôležité, ako sa k tomu postavíš. Existuje riešenie, tak neutekaj ... Určite ešte sú okolo Teba ľudia, ktorým na Tebe záleží - prinajmenšom rodičia, aj keď už nie sú spolu. Život nie je jednoduchý, ale oplatí sa ho žiť. A som presvedčená, že má pre Teba prichystané ešte pekné chvíle.

Ahoj kikuska2 :( Ako si sa prosim ta dostala k jedu??? Si chemicka?... viem sa vcitit do tvojej koze mam tiez vazne zdrav. problemy, ktore nezvladam, je to tazke, a este ma vtomto nikto nechape, pretoze nikto take problemy okolo mna nema. Rada by som sa s tebou skontaktovala, ale neviem ako to tu presne funfuje..Vela stastia a hlavne zdravia