Chcem sa zabit

Príspevok v téme: Chcem sa zabit
chcem

uz dlhsie nad tym rozmyslam..nebavi ma stale sa trapit, chlavne koli chalanovi, snazim sa aby bolo vsetko ok,aj tak to jenaprd..v skole same stresy,cloevek si mysli ze aspon doma najde klud, lenze samozrejme mat takych uzastnych rodicov ako mam ja,tak sa najradsej zahrabat hned pod zem..nebavi ma to, absolutne tento zivot..boo to dobre, donedavna, neviem co sa deje..ak to bude takto pokracovat...bola som taka stastna.

Famuss

Kazdy nad tym rozmyslal. Aj ja samozrejme.
Rozhodol som sa to nespravit koli rodicom.
Viem ze by som im sposobil vacsiu bolest ako co pocitujem ja. Aj keby som bol uplne na dne vsetko by bolo nanic, koli jednemu cloveku ktoremu by na mne zalezalo by som to nespravil.
Povedal som si tento zivot ma nepolozi na lopatky. Vydrzim viac. A povedal som smrti Fu*k you :D . Potom ked sa ti stane nieco zle povies si no zasa ja sak to je normalne. A casom zle veci nebudes tak brat.

TmisinkaJ

ja som sa pokusala snazila som sa zit na tomto svete, v zivote som bola statna mala som uzasnu rodinu kazdy jeden clen bol uzasny.aj ked mi chybalo nieco zo mna bola som stasna a bolo mi super no potom ako som zistila ze mama podvadza mojho ocka , potom sa rozviedli a mne sa zrutil svet neviem preco ved je to len rozvod ale chyba mi stale stale neverim tomu ze tu nezije somnou , ja nepridem domou s tym ze ahoj tati a on mi povie co cicuska moja. potomto som si nasla osobu ktoru milujem z celeho srdca znamena pre mna vsetko on bol to co som hladal aj ked som bola stastna , on je ten co m povie milujem ta som tu laska ,chybas mi bábo moje, je tak uzasny ale ja som ho stratila kvoli vlastnej chybe no predtym som snim bola tehotna a potratila som bolo to to najhorsie v mojom zivote myslela som si ze horsie mi uz nemoze byt nemohla som mu to povedat, kazdy den sa mi ootom snivalo kazducky den som myslela nato ake by to bolo mat ho rpi sebe a byt uzasna rodina. povedala som mu to len teraz a on tomu nechce verit ale je to stratene stratila som aj to posledne kvoli comu som zila a tesila sa zo zivota jedina osoba na ktorej mi zalezi, jediny clovek ktoreho milujem viacej nez vlastny zivot!minuly rok mi zomrel bratranec nech mi je zem lahka. moj Maroško:( mal len 19 zabil sa ale on nato dovod nemal mal priatelku uzasnu rodinu pracu a ja nechapem preco, tento rok v lete mi zomrel krsny a rodinny znami moj krsny z ktorym sme mali ist v zime na chatu, neverila som tomu mal autonehodu neprezil to moja krsna je na dne no kvoli 2 syncekom to taha a ja ju obdivujem. no namiesto nej uz nevladzem nie tak davno od jeho smrti moj ujo havaroval narazilo do neho oproti iduce auto lezi v nemocnici v kome ma zapal pluc dostal porazku ja cakam ze aspon on sa preberie a bude zit dalej aj za mna . nebavi ma uz tento zivot naozaj nie pokusala som sa uz zabit no nepodarilo sa mi to pokusila som sa znova a uz vim ako nato! ;( nemam preco zit ja uz nie stratila som vsetko co som mala vsetko na svete

kikuska2 :(

aj ja uz nad tým dlho rozmýšľam, lebo mám vrodenú hormonálnu poruchu, ktorá mi aspoň raz do týždňa spôsobuje stavy nezlučiteľné s bežným fungovaním medzi ľuďmi, hrozne vyzerám a kvôli tomu memôžem mať chlapca a najhoršie na tom je, že nikdy nebudem môcť mať deti, takže vôbec sa nemám z čoho tešiť. Mám 24 rokov a už asi druhý rok chodím k endokrinologičke, ona je veľmi milá aj ako doktor a aj ako človek, lenže mi tiež nevie pomôcť, vraj sú to "gény" apod. beriem hormonálne injekcie, lebo žiadna HAK mi nesadne, telo sa mi voči umelým hormónom bráni a vraj z toho mám tie stavy, asi pred troma mesiacmi mi predpísala tie injekcie a že vraj by sa to malo do pol roka stabilizovať, lenže toto som už počula veľa krát a proste to prestávam zvládať, už nevládzem, chcem to skončiť, ale bojím sa, že by som tým hrozne ublížila rodičom. Mám prichystanú fľašku s jedom a ak do 4 mesiacov liečba nezaberie, chystám sa odísť z domu, ísť niekam do iného mesta, aby ma nikto nenašiel a skončiť to. Len sa toho strašne bojím ale ja už naozaj neviem čo mám robiť

delfinik

zlatko moje,keby ti voda vzala doma a celoživotne trapenie pochopim,keby si mala male deti aspon dve tri a zomrel ti partner a si na ne sama pochopim, alebo keby ti otrhlo obe ruky a nohy tak sa necudujem! tak sa zobud a nerozmyslaj nad blbostami,žiaden chlap za to nestoji aby sme sa zbijali,a apropo čo tym dokažeš? jaj už viem každy poplace a potom sa zabudne na teba, ak nevieš co s nudou a stresmi, zajdi niekde do utulku a pomahaj tam so psikmi chod ich vencit a tak prejde ta to! a ak ani to nepomože,zajdi si nejaku onkologiu a potom si povieš som stastny clovek!
sory za gramatiku

babylove

chcem vieš kam by si mohol zájsť na onkologiu v ba, tam uvidíš čo je to chuť žiť, a takto chorí ľudia by tu tak strašne radi boli, ale nie je im to dopriate, ked uvidíš ako oni bojujú o to, čo ty vlastne chceš zahodiť určite si prehodnotíš svoje názory na život, ty máš to najvzácnejšie a to je zdravie, ostatné prečo sa teraz trápiš príde skôr či neskôr, ale príde
rodičia ti darovali život a ty nemáš právo si ho sám ukončiť, ked príde tvoj čas, tak príde, ale ešte nie je, máš toľko krásneho pred sebou

B.

Pre rybizla
Napíš mi na mail, popíš, čo sa deje a tak. Mám s tým osobnú skúsenosť, aj poznatky. Možno to, čo ťa trápi, resp. tvoju rodinu možno dať preč za pár dní:)

rybizla

aj ja mám vela krát chuť zniesť sa zo sveta a neviem sa dočkať kedy konečne zomriem,niekedy až nedočkavo túžim po smrti aby som to už mala za sebou,vela krát chcem zomrieť zatial ešte stále žijem.velakrát uvažujem,keby mám zaručený recept na samovraždu asi to urobím.večšinou počujem o tom že mnohý chcú zomrieť len preto že sa im nedarí v práci,v škole že ich opustil/a frajer/ka alebo sa pohádali z rodičmi priatelmi.je to všetko velmi zlé ale večšinou všetci sú ZDRAVÍ! a to ja nemám,to zdravie ktorý mnohý považujú za samozrejmosť a myslia si že ím sa to stať nemôže.Ja som na tom naozaj dosť zle a stále to je a bude len horšie až po desivú smrť.a z toho mám obrovský strach až taký že by som chcela radšej zomrieť hned a nedožiť sa toho hrozného trápenia ktoré budem prežívať a rodičia so mnou kedže sa o mna staraju teda maminka lebo otec je tiež inval.mám pocit že naša rodina je prekliata.takže ja mám naozaj nárok sťažovať sa na hnusný utrápený život.

macka1992

aj ja som na tym rozmyšlala. ale nerob to. skus najst u niekoho
oporu ja som ju našla práve u najkamošky, a som jej za to vdačna

macka1992

aj ja som na tym rozmyšlala. ale nerob to. skus najst u niekoho
oporu ja som ju našla práve u najkamošky, a som jej za to vdačna