ahojte,mam taky problem a uz neviem co mam robit.S priatelom sme spolu takmer tri roky,sme spolu stastni,velmi sa lubime.Som jedinacik a moji rodicia su na mna pomaly az chorobne upnuti.Mam 22,za rok koncim skolu,planujem zit s priatelom,a neviem si predstavit co za peklo u nas po tom vypukne. S nasimi som si prestala rozumiet uz davno,vo vsetko ma obmedzovali,na vsetkom nasli nieco zle,na kamaratkach,na chalanoch,ktory sa o mna zaujimali.Neexistuje zby som sa im s niecim zverila.priatel je dobry,slusny clovek,nepije,nefajci,pracuje,lubi ma a napriek tomu na neho nemaju jedine slusne slovo. Nedokazu prezut ze ja mam vysoku skolu,on ma strednu. Ale myslim ze problem je niekde inde,ze sa nedokazu zmierit s tym ze niekoho mam. Stretavame sa cez vikendy a aj to pocuvam,aka "som zamilovana ze ci musim s nim byt tak casto".Od kedy som s nim zacala chodit,tak mi robia sceny a vycitky a vyslovene mi ublizuju.Napr."aj tak vam to nevyjde","vsak pockaj aj tak sa na teba raz vykasle",ale bo priatel je v robote a "on urcite nie je v robote,on ta podvadza,co si myslis,ved ma len strednu,ze vie byt verny..?","myslela som ze si najdes krajsieho chalana"a pod. ..Potom to vzdy trochu utichne a potom zase. Dnes sa priatel ku mne na chvilu zastavil a zase som pocuvala "no ja o nom nemam najlepsiu mienku,ma byt doma a piect s mamou na Vianoce"(!!!!,ma 25rokov) a konci to vacsinou tak ze som dohadame brutalne,ja poviem nech ho necha na pokoji a ona ma sproste reci.(vynimkou nie je ani ze "s akym debilom to chodim").V pravidelnych obdobiach mi robia nervy a urazaju mna aj jeho. Robim si skolu,nemam kam odist. Ale uz ma to nebavi...Ako ich mam donutit aby mi dali pokoj?..Poradte prosim,napiste vase pripadne skusenosti a nazory..A potesilo by ma keby sa ozvala aj nejaka mama,ak je na fore..Dakujem mooooc..
Zranuju ma rodicia..Prosiiiiiim poradte...PROSIIIM
petra-priatel o tom nevie
damaxy,nema to vyznam..hovorit nieco take..uz som skusala..
samson,nemam to doma chvalabohu az take..ale v niecom mi to pripomina mojich rodicov..aj oni maju milion pravidiel,z ktorych vacsina je "velmi zvlastnych"..Napr.,ze slusny clovek robi to,nerobi to..,nepozera sport,nenosi sportove oblecenie na ulicu..neje v obyvacke..vesia rovno bundu na vesiak..a tak..Haluz je v tom ze nasi posobia velmi distingvovane,su mily k ostatnym,v praci ich maju radi..a scasti je to aj kvoli pokrytectvu.Napr.moja mama-ked si jej kolegyne dcera nasla o 10 rokov starsieho chalana,tak a cooooo,keby ze ja trauma,ked sa ta holka dala potetovat a opiersingovat,pohodaaaa,co sa hnevaaas...kebyze ja zabije ma.Ked dalsej kolegyne dcera otehotnela,pohodaaa a zacala zit s chalanom potom len tak,pohodaaaa,spravne,a mne povedala ze kebyze sa mi to stane tak ma vyhodi z domu a kebyze idem zit len tak bez svadby tak by mi povedala ze ci som ...
skus sa s rodicmi porozpravat celkom vazne povedz im o tom ako vidis svoju buducnost ake miesto bude patrit im v tvojom dalsom zivote a ako sa postaras aby mali nk jednej mudrej dcerke aj sikovného syna a potom aj nejaké vnučatko.To je ta krajsia cast a lepsie sa o nej aj pocuva aj sa da predstavit ako pekna buducnost.A niekde v mudrej knihe som čitala vetu.... naše deti nam nepatria...Je to kruté ja mám tiez deti,ktoré sa snažím si užit a viem že raz odletia.No viem,že aj ich stihne taký istý osud.Ved to isté urobili aj tvoji rodičia tým svojim,takze poobracaj to z kazdej strany a skus to prerozpravat s nimi.Povedz čo očakavaš od partnera a povedz im aj to že si rozumiete ,že sa máte radi a planujete si spoločnú budúcnost a samozrejme majú tam niekde aj oni svoje miesto.
alti,ja sa veru ohradzam,vzdy na zaciatku kazdej hadky slusne,potom uz aj menej..ale nemyslim ze by to malo nejaky vyznam.Ked niekoho bavi skoro tri roky opakovat to iste..to nie je bohvieco. Chcela som ho ku nam zavolat na silvestra,ale nakoniec som si to rozmyslela,bojim sa ze by mu povedali nieco hnusne..Ked nasi sa staraju este aj do toho aky program pozerame v tv a bolo mi povedane,ze budem s nim nestastna a ze je neintligentny a to preto,ze ho bavi pozerat sport..tak to je tazko..A proste vymyslaju si same na hlavu postavene somariny na neho.To je normalne niekedy tazko uverit,ked to niekomu poviem,ze si nevymyslam..
angelique..diky za radu,ale moc by to nepomohlo,keby som im porozpravala aky je..lebo pre nich nikdy nebude dost dobry..myslim ze za tie pomaly tri roky mali moznost spoznat ho,aj ked sa moc nerozpravali..Momentalne je u nas pohoda,musim zaklopat..klop klop klop..Ale keby som sa mala vratit k tomuto problemu,tak neviem ci sa to niekdey zlepsi.Oni vedia ze je dobry chalan,ale slovami mojej mamy-nechapem o com sa vy dvaja mozete vobec bavit,to som este nepocula aby si clovek s vysokou skolou nasiel chalana so strednou skolou,nemas ziadne naroky,vobec nemyslis na svoje buduce spolocenske postavenie a bla bla..Niekedy mam pocit ze cely ich svet sa toci len o peniazoch a o postaveni..lebo-ten je pre nich chudak,to je obycajna sedlana,to je len jednoduchy chlap a to je len obycajna predavacka...Cize moze byt akokolvek dobry,je to na nic..Samozrejme zaujima ich aj to ale nie je to prvorade..resp,pokial nema titul pred menom za menom,tak pass.. A k tomu nehadaniu sa-no je tazke ignorovat co ten druhy rozprava,ked to ide az pod kozu..
no rodicia vedia niekedy pekne zneprijemnit zivot, to je pravda :-).. byt na tvojom mieste, zachovala by som si chladnu hlavu a povedala by som si, ze JA ho poznam najlepsie, ja som ta, ktora s nim bude prezivat buducnost, nie rodicia. Ak sa bude schylovat k hadke s rodicmi, len ich nechaj nech si hovoria co chcu. Vies, oni su asi taki, ze potrebuju toho cloveka lepsie spoznat na to, aby si ho vramci moznosti oblubili. A este k tomu ked si jedinacik, je logicke, ze maju o teba strach... skus to zobrat z ich strany, aj ked sa chovaju neviem ako nemozne, je za tym len ich strach a to, ze uz nad tebou stracaju kontrolu. ... Byt na tvojom mieste, nasla by som si cas a porozpravala by som sa s mamou alebo otcom o svojom priatelovi, normalne kludne by som vysvetlila, aky je, ako ho mam rada, ako mi na nom zalezi. A keby ani to nepomahalo, prestala by som sa o nom s nasimi bavit uplne. Ked si rodicia trochu zvyknu na tu myslienku, ze si s nim, tak to uz hadam nebude take zle... moze to trvat dlho, ale raz to hadam pride, tak zatial drzim palce aby si nestracala trpezlivost.
No, tak ja som celkom obycajna mama deti vo vasom veku. Popis Vasho vztahu a hlavne postoja Vasich rodicov k partnerovi, k Vasmu programu, zalubam ma sokuje a neviem, ako poradit. Treba sa razne - ale pritom slusne - voci takymto vyjadreniam, postojom ohradit. A nahlas, nielen v duchu. Mozno to na nejaky cas narusi "idylku", ktoru Vasi doma pestuju. Tie uvodzovky som dala cielene, lebo to su galeje zit v takom rodicovsko-detskom vztahu.
Uff,
skus si pohovorit s rodicmi a uved logicke dovody. Ak ta maju radi, nebudu ta drzat, a vzdy budu ochotni pomoc. Rodicia nas ovplyvnia na cely zivot. Musis sa vymanit spod ich vplyvu a zit svoj zivot. Vela stastia a pevnej vole.
No to ako keby si hovorila o mojich rodičoch, lenže ja mam 30,som 5 rokv po VŠ, chodím do práce, na tréning a do 8.00 hod doma,lebo oni chcú ísť \"kľudne\" spať,priateľa nemám ,všetci radšej náš dom obchádzajú -zakliata pevnosť s veľmi divnými zakomplexovanýmu pravidlami.No a ja žijem dvojakým životom-jedným s rodičmi , druhý s normálnymi ľudmi v práci,ktorí mi pomáhajú ako len môžu.Odísť nemám kde,pretože máme 2 byty ,v jednom bývame všetci a druhý prenajímame, sú v tom všetky moje doteraz zarobené peniaze ,s ktorými manipulujú moji rodičia-pretože ich logické argumenty-nebudeme platiť 2 byty, je drahé kúrenie, neuživíš sa atď. Oni žiadneho príživníka živiť nebudú.No a čo je pravda, moji nemajú žiadnych známych ,kamarátov,záľuby s ktorými by zabili čas,no a tak len buzerujú,ohovárajú, no a ja ked už s nimi s neviem rady ,tak hrám s nimi karty,ale aj pri tom sa vadia:-) Mám ešte brata ,ktorý vysedáva večne na počítači a o nič sa nestará.No a ja ked chcem odísť z domu ,môžem len na tréning aj to s poznámkami,či musím toľko skákať,že už mám 30 rokov,do prace,alebo na angličtinu,nikdy som nemohla povedať ,že idem sadnúť s babami,s kolegami o diskotékach ani nehovoriac...Môžem jedine odísť za prácou do iného mesta,kde by mi ponúkli aj ubytovanie,ale kvoli športu ,trénerom,spoluhráčkam nechcem,takže zatiaľ musím vydržať \"doma\".
