ahojte,mam taky problem a uz neviem co mam robit.S priatelom sme spolu takmer tri roky,sme spolu stastni,velmi sa lubime.Som jedinacik a moji rodicia su na mna pomaly az chorobne upnuti.Mam 22,za rok koncim skolu,planujem zit s priatelom,a neviem si predstavit co za peklo u nas po tom vypukne. S nasimi som si prestala rozumiet uz davno,vo vsetko ma obmedzovali,na vsetkom nasli nieco zle,na kamaratkach,na chalanoch,ktory sa o mna zaujimali.Neexistuje zby som sa im s niecim zverila.priatel je dobry,slusny clovek,nepije,nefajci,pracuje,lubi ma a napriek tomu na neho nemaju jedine slusne slovo. Nedokazu prezut ze ja mam vysoku skolu,on ma strednu. Ale myslim ze problem je niekde inde,ze sa nedokazu zmierit s tym ze niekoho mam. Stretavame sa cez vikendy a aj to pocuvam,aka "som zamilovana ze ci musim s nim byt tak casto".Od kedy som s nim zacala chodit,tak mi robia sceny a vycitky a vyslovene mi ublizuju.Napr."aj tak vam to nevyjde","vsak pockaj aj tak sa na teba raz vykasle",ale bo priatel je v robote a "on urcite nie je v robote,on ta podvadza,co si myslis,ved ma len strednu,ze vie byt verny..?","myslela som ze si najdes krajsieho chalana"a pod. ..Potom to vzdy trochu utichne a potom zase. Dnes sa priatel ku mne na chvilu zastavil a zase som pocuvala "no ja o nom nemam najlepsiu mienku,ma byt doma a piect s mamou na Vianoce"(!!!!,ma 25rokov) a konci to vacsinou tak ze som dohadame brutalne,ja poviem nech ho necha na pokoji a ona ma sproste reci.(vynimkou nie je ani ze "s akym debilom to chodim").V pravidelnych obdobiach mi robia nervy a urazaju mna aj jeho. Robim si skolu,nemam kam odist. Ale uz ma to nebavi...Ako ich mam donutit aby mi dali pokoj?..Poradte prosim,napiste vase pripadne skusenosti a nazory..A potesilo by ma keby sa ozvala aj nejaka mama,ak je na fore..Dakujem mooooc..
Zranuju ma rodicia..Prosiiiiiim poradte...PROSIIIM
všetci moji domovom týraní asi je najlepšie vypadnut.Kým sme boli deti boli sme v prostredí,o ktoré sa niekto staral rozhodoval.No našim rodičom uniklo že dospievame,že nam rastú krídla,že mame svoje názory a že máme svoj svet.Prečo nemôžeme byt pod jednou strechou a nechat si navzájom vzduch na dýchanie?Je to asi tým,že rodičia prestali rást spolu s nami.Je to na ich a aj na našu škodu.Vždy mi je luto ked si najbližší ludia ubližujú a takto chcú si dokazovat čo ?Ved toto je najhoršie a je to proti rodine,proti zázemiu ktoré si môžme vzájomne dávat.Rodičia zabudajú,že ako oni sú dospelí a majú svoje práva a povinnosti,že jednoducho aj ich deti už tiež patria do tej istej skupiny.Jediné čo detom chýba sú mozno skusenosti,ale to rýchlo doženú.Bodaj by si to aspon jeden rodič prečítal a porozmýšlal nad tým ako ma moje dieta vníma?
mas 22...este to cvhilu vydrz a bude to dobreee uvidiiis :) držim ti palce:)
ajooj..určite sa ti nepodarí rodičom vysvetliť aký je tvoj chalan dobry a ze sa lubite a ...to je už raz tak..aj ja mam takyto mensi problem...daj im skor najavo to že možu hovoriť čo chcu aj tak nezmenia tvoj postoj k nemu...musis pred nimi vystupovat tvrdo aby si uvedomili ze oni ti v tom nezabrania..(ak sa to da)..viem budes sa tvarit ze ti vztah nepokazia aj ked sa ti budu tlacit do oci slzy a budes uvazovat nad tym co hovoria(nemaju trocha pravdu?? )...ale spomen si vtedy rychlo na nieco pekne co si zazila so svojim chalanom..a ako sa lubite a zvladnes to....mozno po case si uvedomia ze to nema zmysel...a utichne to...budu mat sice ten isty nazor ale nebudu ti do toho tolko kecat...:))))
pokladik je mi ta luto..je este sanca,ze sa znovu date dokopy?
diky pokladik..ja teraz kazdy den pocuvam nejake hlupe reci..to ani nei je o tom ze by sme sa hadali..ale skor je pohoda a popri tom vzdy vyslu nejaky bolestivy sip..den co den..narazky.a vzdy to tak zabali..je to akokeby vedla teba niekto bol a len tak ta pichol spendlikom a hned ho schoval a dalej by boo vsetko ok..Vcera sme sa len tak divali na tv..a nejako sme sa bavili o tych hercoch a moja mam nezabudla zadret,ze-aj tak je urcite krajsi ten herec ako tvoj skaredy chalan..Zabijala by som za to..Alebo dnes,cosi hovorila ako sa mala v robote,a potom zrazu,ze bola s kamaratkou,a "ozaj vies co,som jej vravela akeho mas chalana a aj ona mi vravela ze mam pravdu a ze ty na to urcite raz prides..",a ktovie co jej narozpravala a ako ma poociernovala.Alebo teraz vecer,sedela som len tak v kresle,mama bola tiez v obyvacke..a som si pozerala len tak katalog s nabytkom a som povedala ze maju peknu kniznicu..a moja mama na to-a naco by tebe bola,ked tvoj chalan je pako a urcite aj deti budes mat take (pre vysvetlenie,priatela nebavi citat)..Strasne to boli,taketo drobne narazky,k hocicomu co poviem..taketo "nevinne"kecy..Mam z toho nervy..potom sa uz aj na priatela podrazdena..kvoli vsetkemu na neho vyletim..Nici ma to co je u nas doma..Dakujem kazdemu kto sa zapoji do tejto temy..
ahoj maciatko,ajoj vsetci.
presne chapem,ako sa citis,ja som si toto peklo prezila az na to,ze to vsetko prezival so mnou aj moj priatel.on nazval moju sestru a aj mojich rodicov chorymi a viem,ze mal pravdu.a to ich zralo viac,ze som si ich nezastavila ale stala po boku priatela.ked sa teraz tak nad tym vsetkym zamyslam po tyzdni,co som sama,sama nechapem dakedy,ako som dokazala vydrzat ten teror.tiez som mala v plane vypadnut z domu,osamostantit sa a zit si svoj stastny zivot po boku s mojou laskou,ale vidis my slabosi sme to vzdali,vzdali a im spravili radost.ale oni si neuvedomuju,ako velmi nam ublizili,vies,ako sa radovali,ked som oznamila rozchod v rodine a dodnes je to tak.a tak mi nedalo a tak som im radost chcela pokazit a oznamila,ze sa moze stat,ze jedneho dna a mozno aj o par dni to inak nepojde a ak nasa laska bude ozaj ta najsilnejsia tak budeme opat spolu.mama skoro skolabovala,ja som sa v kutiku duse smiala,som svina ale pomyslela som si tu mas,nech vies,ako som sa citil ja cely ten cas.nikdy nezabudnem na tie falosne tvare,na tu pretvarku a na tie stastne ksichty,ktore chodia po dome.mne krvaca srdce,ale tesim sa ze v nedelu padam.je to smutne,je to moja rodina,moji rodicia ale naozaj sa tesim.tesim sa na moje sukromie,na moje vlasnte rozhodovanie,na moj pekny zivot tam v nemecku.tam ma kazdi chape a kadzi nam aj fandil,nikdo nechapal slepacie umysli mojej rodiny,ale to ja uz nezmenim.asi by bolo najlepsie poslat ich preliecit sa,ale serem na to.na kazdeho raz pride,a tomu ja verim.drzim ti moc palce.ahojcek.
oprava nie "sko",ale "ako"
dokopy nic az na to ze mam nervy z mojich rodicov..a uz neviem sko by som to zo seba dostala..
co sa robi????????
pomoooooooc
