ahojte,mam taky problem a uz neviem co mam robit.S priatelom sme spolu takmer tri roky,sme spolu stastni,velmi sa lubime.Som jedinacik a moji rodicia su na mna pomaly az chorobne upnuti.Mam 22,za rok koncim skolu,planujem zit s priatelom,a neviem si predstavit co za peklo u nas po tom vypukne. S nasimi som si prestala rozumiet uz davno,vo vsetko ma obmedzovali,na vsetkom nasli nieco zle,na kamaratkach,na chalanoch,ktory sa o mna zaujimali.Neexistuje zby som sa im s niecim zverila.priatel je dobry,slusny clovek,nepije,nefajci,pracuje,lubi ma a napriek tomu na neho nemaju jedine slusne slovo. Nedokazu prezut ze ja mam vysoku skolu,on ma strednu. Ale myslim ze problem je niekde inde,ze sa nedokazu zmierit s tym ze niekoho mam. Stretavame sa cez vikendy a aj to pocuvam,aka "som zamilovana ze ci musim s nim byt tak casto".Od kedy som s nim zacala chodit,tak mi robia sceny a vycitky a vyslovene mi ublizuju.Napr."aj tak vam to nevyjde","vsak pockaj aj tak sa na teba raz vykasle",ale bo priatel je v robote a "on urcite nie je v robote,on ta podvadza,co si myslis,ved ma len strednu,ze vie byt verny..?","myslela som ze si najdes krajsieho chalana"a pod. ..Potom to vzdy trochu utichne a potom zase. Dnes sa priatel ku mne na chvilu zastavil a zase som pocuvala "no ja o nom nemam najlepsiu mienku,ma byt doma a piect s mamou na Vianoce"(!!!!,ma 25rokov) a konci to vacsinou tak ze som dohadame brutalne,ja poviem nech ho necha na pokoji a ona ma sproste reci.(vynimkou nie je ani ze "s akym debilom to chodim").V pravidelnych obdobiach mi robia nervy a urazaju mna aj jeho. Robim si skolu,nemam kam odist. Ale uz ma to nebavi...Ako ich mam donutit aby mi dali pokoj?..Poradte prosim,napiste vase pripadne skusenosti a nazory..A potesilo by ma keby sa ozvala aj nejaka mama,ak je na fore..Dakujem mooooc..
Zranuju ma rodicia..Prosiiiiiim poradte...PROSIIIM
pokladik..ked dokoncim skolu tiez chcem odist..Viem ze to budu tazko znasat a to este len bude konflikt..Ako si ty napisala,je to strasne tazke zit tu a znasat toto vsetko..a viem ze niekedy sa to odraza aj v mojom vztahom k priatelovi,ze som na neho podrazdena alebo vybuchujem.Nechcem mu povedat co mam doma,zbytocne by som mu ublizila a myslim ze by to nasmu vztahu neprospelo.Jedine co vie a aj pocituje (kedze sme u nas cez vikendy) ze u nas sa vsetko toci okolo "pravidiel"..Dnes som prisla zo silvestra domov,bola som u neho (pre rodicov na chate;lebo navsteva a nebodaj spanie a silvester uz ani nehovorim u chalana pred svadbou je nieco pohorsujuce)a som prisla domov,u nas uzasna atmosfera,mama hned zacala domna vyryvat..a keby nebol priatel vo vedlajsej izbe,tak sa asi znovu dohadame..A co sa tyka toho ultimata-uz tu nieco take bolo-ze pokial sa mienim stretavat s priatelom kedy ja chcem a chodit ku nemu domov,mozem si zbalit veci a vypadnut..Takze chodim k nemu..a klamem im..Diky moc za tvoju skusenost..este sa ozvi ak sa ti bude chciet..
Ahojte.Som rada,ze niekto otvoril aj tuto temu,aj ked nie je prilis prijemna.Mna mama v podstate od malicka buzeruje a ponizuje,kde sa len da.Vzdy som bola ta,ktora sa musela pocas letnych prazdnin starat o mladsieho brata,umyt riad,zohriat mu obed(a to je len o rok mladsi odo mna,ma takisto 2-sice lave,ale zdrave ruky!!!).Vdaka tomuto pristupu sa mi postarala o kamaratov,ktori postupne zistili,ze je zbytocne volat ma von,ked ma nikam nepustia...Ked som dostala kramy,nezabudla to vytarat celej familii,kolegyniam,...Situacia sa este viac zhorsila po tom,co mama dostala rakovinu a nasledne na to sla na invalidku.(za jej chorobu som takisto mohla len ja,a nie stresy,ktore mala aj v robote,ktore si sama vyrabala doma ale aj jej fajcenie a podobne negativne faktory).Peklo bolo aj na strednej skole.Nikto nemal problem s tym,ze nezaplati prispevok do ZRPS,moja mama ano a namiesto toho,aby to sla do skoly povedat triednej sama,musela som ja.(podotykam,ze brat chodil na tu istu skolu)Triedna bola podobna natura ako moja mama a cele 4 roky si na mne vylievala nervy...Nebudem hovorit,ze pocas strednej som mala pravidelne crevne problemy,ktore suviseli s tym,ze som trpla,co zas bude v skole,co si zas triedna vymysli,postupne sa k tomu pridavali aj ine zdravotne problemy.Ked ma prijali na vysku,netesila sa so mnou,viac ju trapilo to,preco som sa hlasila na dialkove studium a preco som si musela vybrat prave ten studijny odbor,ktory som si vybrala,ake budem mat uplatnenie a podobne bludy.nebolo podstatne to,ze som pri vybere skoly brala ohlad na rodinu,hlavne co sa financnej stranky tyka,aby nemuseli platit intrak,vlaky a pod,tak som ostala doma.Minuly rok som sa cez net zoznamila s jednym o 12rokov starsim muzom.Najprv sme si pisali,potom sme sa stretavali a potom prislo pozvanie na chatu s jeho priatelmi.Tam sme sa dali dokopy. Sme spolu uz nieco vyse roka.Je to uzasny clovek,ktory mi vzdy pomahal ako len vedel,nikdy sa mi neotocil chrbtom.Ked bol ocko v nemocnici a trebalo ist na nakup,mama mala taky napad,ci ju nemozme hodit do obchodu autom,ze ona nakupi,my sa pomotkame v obchode a potom ona pojde busom domov,nam necha nakup v aute a ked ma priatel dovezie,ze sa to vylozi(brata ani v tom case nenapadlo zdvihnut rit od pocitaca a spytat sa,ci netreba ist pomoct aspon odniest tasky s nakupom...),priatel nemal problem odviezt ju na nakup,pomoct s taskami,...Siel bez slova,ked som ho o to poprosila,bol rad,ze pomoze,napriek tomu,ze sme mali v plane nieco uplne ine.Napriek tomu,ze ho mama nepozna,pri kazdej jednej prilezitosti mi vykrici,s akym "starym debilom" chodim(priatel ma skoncenu VS,pracuje,je mily,inteligentny,pozorny,...).Tak ako napisalo maciatko,neda sa na taketo urazky nereagovat,pretoze ide o osobku nam blizku a je to akasi podvedoma obrana.Nie je vynimkou,ze sa po hadke niekde zavriem a revem ako male decko,pretoze tie slova strasne bolia. Ja nechapem,ako niekto moze sudit cloveka,ktoreho ani nepozna,ale vie,ze spravi vsetko,co vidi milovanej osobke na ociach,neublizuje ani mne ani nikomu inemu,prave naopak,snazi sa stale pomoct.Neviem preco je k nam kruty clovek,ktory nas priviedol na tento svet,preco nam tak strasne svojou zlobou ublizuje???To nemame pravo na vlastny zivot,lasku a statie???Kym som nemala tohto priatela, este som sa snazila byt tou,ktora spravi vsetko,co jej nadiktuju,ale uz stacilo.Teraz sa vratim z mesta kedy ja chcem a nie kedy mi povie mama-zo zaciatku hundrala,ale teraz pochopila ze so mnou nepohne.Aspon nieco si musime vybojovat,lebo inak nas znicia.Baby drzte sa a nedajte sa.Vsetkym vam prajem stastny novy rok bez akychkolvek prekazok,plny lasky a toho najlepsieho.
nesmiete sa podavat rodicom, lebo niekedy ozaj ako pise pokladik moj vsetko sa obrati proti vam, my sme mali tiez problem podobny ale moj manzel povedl jednu vetu bud ju budete respektovat alebo zabudnite ze mate syna, niekedy to zabralo ale potom zasa vystrkovali rozky a tak sme urobili razny krok a v priebehu mesiaca sa vystahovali osamostatnili sa a teraz nam mozu akurat tak....nechodia k nam my tam raz za cas a da sa povedat je pokoj, ale ja musim uznat mam super cloveka po svojom boku ten stoji pri mne stale niekedy aj ked nenam pravdu , vie ozaj podrzat cloveka
ahoj maciatko.
ja som si prezila podobne.ak ti mozem zo svojej skusenosti poradit,porozpravajte sa s priatelom a skuste daco spolocne vyriestit,co sa tyka spolocneho byvania,inak sa jedneho dna moze stat,ze stratis sily bojovat a tvoja laska sa ti bude vzdalovat,az ju nakoniec stratis.
ja som mala priatela,predvcerom sa nase cesty rozisli.boli sme rok a pol spolu a boli to tie najkrajsie casy v mojom zivote.moj priatel bol uz raz zenaty a to bol problem s ktorym sa moji rodicia nevedeli vyrovnat.ja takychto ludi neodsudzujem,myslim,ze kazdi z nas moze spravit v chybu v zivote ale ma predsta pravo byt stastny.
ja som prezivala peklo,moja cela rodina bola proti mne,presne to iste som pocuvala kazdy raz,ale mala som to o tolko tazke,ze ho ohovarali vsade a mne sa smiali skodoradostne do oci,aka som hlupa a naivna a akeho neschopneho ma,ktory ma len dobre...a nakoniec odkopne.jedneho dna mi bolo dane ultimatu,bud ho opustim,alebo mozem ist.vtedy sa mi zrutil cely svet.moji rodicia,teda moj otec.ja som zila predtym v nemecku,nemala som byt,nemala som kam ist a tak som sa vratil do nemecka.velmi sme si poplakali spolu a stale dufali,ze nasa laska to prekona.priatel mi ochorel,dost vazne,zacal sa uzatvarat do seba a ja som mala pocit,ze viac nemiluje.bol iny,taky odmerany a mna to vsetko bolelo.u nas sa kazdi radoval,ako moze byt clovek tak kruty.az jedneho dna som to nevydrzala a presne pred dvoma dnami sme sa zhodli na rozchode.poviem ti je mi tazko,tak velmi tazko ako mi nikdy nebolo a presne viem,ze tu najvacsiu zasluhu na tom maju moji rodicia.nesprav tu istu chybu,ale bojoj za svoju lasku,ja som bola asi slaboch a tak sa trapim a ubijam sama.prajem ti vela stastia.
normalne som sa na tejto teme vytocila :))) az to nechapem
tak potom preco robia stresy ked oni nemaju VS???? co cakaju ze bude makat za nich?? Povedz im ze nech si oni urobia tituly pred aj za meno a potom nech rypu do (pre nich) cudzich ludi...
nemaju vysoku skolu..maju strednu,z tvojho chalana by asi boli blazeni..Vadi im aj to ze hoci ma normalnu priemyslovku,robi manualne..Diky za ocenenie..:)
A tvoji rodicia maju vysoku skolu?? Ked si tak na tom zakladaju... Lebo napr moj otec ma VS, mamka nie a su v pohode. Ja mam 22 rokov tiez koncim VS a som jedinacik - bonus, mam priatela dva roky ktory uz robi PaedDr a beru ho v pohode, okrem ineho je sportovec profesionalny takze je vzdy v sportovom :))) a bundu si len tak pohodi u mna v izbe ked pride :))) Je u nas takmer kazdy den, nebojim sa ho nechat sameho s mojimi rodicmi... Nikdy mi rodicia nepovedali na neho skarede slovo. Je dost zvlastne ako to beru tvoji rodicia. Ale riesila by som to tak ako to tu uz bolo spominane, po skole odist od rodicov, viest svoj vlastny zivot a nech sa oni ozvu prvi, krute ale nech si uvedomia o co prichadzaju. Aj ty by si mala byt na nich trochu tvrdsia a zarazit ich hned na zaciatku "ohovarania" tvojho priatela. Neviem si predstavit ze by som este teraz bojovala s rodicmi, aby prijali mojho priatela... Ved tri roky to uz je doba!!! Moj bol u nas doma uz po nejakych 3-4 mesiacoch a to sme mali este doma smutok z umrtia a prijali ho bez problemov.
Ocenujem tvoju vydrz :)))
viem som si prečítala tie dalšie prispevky pred tým mojim ozaj neviem čo s tým azda sa len chrán pred tými zranujúcimi slovami od nich a ved raz sa ti otvoria brány do lepsieho a krajšieho.Takže maš laskavého človeka tak sa o neho opri
