Obsedantno - kompulzívna porucha

ake su "vonkajsie" alebo "nepriame" prejavy OCD? teda myslim to tak, ze clovek v mojom okoli mozno trpi ocd, ja to vsak s istotu neviem, pretoze samozrejme jej nevidim do hlavy a necitam myslenky, len mam proste nato podozrenie. ako to spoznam?

Dobry vecer...mne to zacalo v obdobi 7 rokov kde som sa zacal ako maly stale pomocovat pocas spanku,neskor to prestalo a zacal som mat nutkave pohyby koncatyn..trasol som rukou sklbal hlavou.Potom to prestalo a zacali ine tiky tvare ale castejsie.Navstivil som mnoho psychologov a ty si nevdeli rady.Navsivil som jednu psychologicku nemenovanu a diagnostikovala mi Tourette syndrom.Nastastie ho moja najnovsia a myslim doposial najlepsia psychiatricka vyvratila a povedala ze mam OCD.Mam casto nutkave myslienky,sem tam depky ze sa nieco stane.Opakujem niekotr veci viac krat.Ale skor ma znepokojuje ze pouzivam vulgarizmy a obcas vykriknem.Beriem Fevarin a liecbu OCD asi pol roka.Ale rad by som vedel aj vasu nejaku radu.Nici mi ta choroba zivot.Kebyze su to len veci ze opakujem niektore rituali netrapi ma to tak ako ked sklbem telom alebo vykryknem bez priciny.Prosim o radu lebo som vazne v koncoch uz.Dakujem

Aureliuska moje problemy vobec nesuviseli s hygienou, castym umyvanim, ci kontrolovanim veci.. Bolo to ovela, ovela horsie, lebo som sa bala ze ublizim svojim najblizsim, svojim detom..Po porode som sa bala ze dcerke ublizim, vyhodim z balkona a take podobne strasne myslienky.Psychiater mi pomohol, nielen predpisanim liekov ale aj uistenim ze su to len hlupe myslienky, ze su na svete matky ktore maju taketo stavy a ze aj ked sa toho bojim, svojim detom neublizim.. Tie myslienky uz nastastie nemam, ale ine sa objavili, ktore ma takisto trapia..Ci lubim svoje deti rovnako, ci pre nich chcem to najslepsie, ci som dobra matka a pod..Takze nevymizlo to uplne ale aspon uz neplacem kazdy den a nebojim sa ze im fyzicky ublizim..

Katarínka ďakujem Ti za povzbudenie. Chcela by som sa ťa opýtať, či Ti lekár pomohol a aké si mala problémy, ak Ti o tom nevadí rozprávať.

Aureliuska neboj sa ist s tym za psychiatrom, urcite sa dalej netrap sama..Mne to tiez vsetko zacalo po porode..a neboj sa na psychiatriu ta urcite nezavru

Lindsi, som rada ze si tie myslienky porazila:-)Treba na ne najst system a nepoddavat sa im. Ja zrejme este stale prechadzam tym horsim obdobim, a nejako tazko to ide.ale dufam ze bude lepsie..aj ja ti drzim palce,nech sa ti zle myslienky stale stratia tak rychlo ako pridu:-)

Ahojte. Myslím, že aj ja tým trpím. Trápi ma to už skoro dva roky od pôrodu môjho syna. Dovtedy bolo všetko v poriadku, ale ako som ostala tehotná, tak mi to začalo. Mám hrozný strach zo špiny. Stále dávam len pozor, či som sa nechytila toho, alebo toho, potom sa musím utierať. Je pre mňa normálne problém aj prebaliť syna, lebo si myslím, že som sa zašpinila a kým sa neutriem, tak sa toho pocitu neviem zbaviť. Neviem si s tým sama poradiť, ale bojím sa ísť k lekárovi. Mám strach, že ma zavrú niekde na psychiatriu.

Katarinka, dúfam, že to nezakríknem, ale už nebojujem s tými myšlienkami...dokonca sú počas dňa aj také chvíle, keď už konečne začínam vypínať...Samozrejme, že ešte isté myšlienky, ktoré ma prenasledovali ma pri určitých okolnostiach napadnú (človek sa po tolkych rokov uz na to adaptoval, že je to úplne prirodzené), ale pomerne ľahko na ne aj zabudnem. Pri tejto poruche je podstatné pochopiť podstatu celej poruchy. Najjednoduchšie je, nebrániť sa im, ale skôr si povedať, že tak čo, tak sa stalo to, čoho sa tak obávaš a pokúsiť sa na to už nemyslieť. Alebo poprípade iba vnímať tie myšlienky a povedať si, že teraz je zbytočné sa nad nimi zamýšľať, že zajtra to tak už cítiť nebudeš. Neviem, či je možné dostať sa z tejto hnusnej poruchy úplne...uvidíme časom, ale už sa cítim oveľa lepšie, tak uvidíme...držím ti palce...

Lindsi, bodaj by si mala len tie dobre obdobia, a ziadne zle..Kazdy sme ina osobnost,možno tebe liečba tak zaberie že ti tie stavy vymiznu uplne..Ja take šťastie nemam.Najdlhšie obdobie u mňa bol rok, čo som si myslela že sú tie myšlienky nadobro za mnou. A prestala som pomaličky uživať lieky.A bolo celkom dobre, až po takom mesiaci keď sa asi uplne objavil deficit tych liekov, tak to prišlo znova. Znova som ich začala brať a zatiaľ mi ešte uplne nezabrali.Takže bojujem s myšlienkami každy deň a čakam na krajšie dni:-).

Ahojte, da sa OCD liecit nejakou prirodnou formu, ci nejakymi bylinkami?