Ahoj. je tu niekto taký, kto sa so svokrou tak pohádal, že s ňou neudržiava žiadne vzťahy, žiadne telefonáty, žiadne návštevy, nič? ide o to, že svokra nám hrozne zasahuje do manželstva, vyhráža sa, hucká manžela proti mne, zničila mi promócie, svadbu, narodeniny... Ak nie je niečo podľa nej, je to tým pádom nesprávne. S manželom sme rok po svadbe žili so svokrovcami, ale bolo to na nevydržanie. Našli sme si podnájom. Vykričala mi hrozné veci, ale potom sa to ukľudnilo. Lenže teraz je to opäť neuveriteľne hrozné, som pre ňu nič, i keď mám dve vysoké školy, manžel má stále navarené, ožehlené, žijeme si ako vo vatičke, medzi sebou v manželstve nemáme žiadne problémy. Je veľká katolíčka - v nedeľu v kostole, ale v živote nie. manžela to veľmi trápi, ale ja ho proti nej huckať nechcem. Ale nemám už záujem s ňou čo i len prehodiť slovo. Poraďte, ako na to.
Svokra
Dd,u nas a hovori-AKE POZICAJ,TAK TAKE VRAT.Ja som sa podla toho aj zariadila.Uvidime,ako sa to vyvinie u vas. :-(
Maria - prave to je to, ze mne moja svokra pripada ako ta Tvoja ex..ze ona sa tvari, ako ta najvacsia urazena a ja by som ju mala kolenacky prosikat o odpustenie za to, ze si dovolujem ju poprosit o nieco..doteraz som od nej nic neziadala, ani len to ospravedlnenie za to, ze ma poohovarala poriadne, ze kydala na mna, na moju rodinu, na manzela, ani za to, ze nam v podstate znicila svadobny den a nie len ten, ani za tie jej vyhrazky, co som sa napocuvala..ani peniaze som od nej nikdy nepytala, ani byt, ani chalupu, ani nic a za kazdu jednu vec, ktoru dala mne, alebo Betke, som vzdy pekne podakovala, aj ked sa mi nepacila..a porozpravat by som sa s nou narovinu porozpravala..mne by to problem nerobilo..lenze to s nou sa to neda..vzdy je to len jej monolog, aka je ona chuderka, ako si vsetko musela odsrat v zivote a my ako sa k nej za to spravame a co nam ona vsetko dava..proste mi to pride, ze sa robi ta najdolezitejsia osoba na svete, este sa tak vzdy aj tvari, ako keby pozrala vsetku mudrost sveta a len ona v zivote najviac trpela a len jej kazdy ublizuje..neviem ci chapete..z vacsej casti sa priklanam k tomu, ze sa to uz nenapravi, lebo ona nechce a preto radsej u nej pocitam so sklamaniami a som vo vztahu k nej pesimisticka..ale je to tazke..velmi tazke...
kazdopadne Vam dakujem za priania..kiezby sa jedneho dna vyplnili..to by som bola velmi stastna!
neprilepil sa niekde na ten klobuk...?:0))))
Dzeky je vacsinou s malym.Asi ho strazi :-D Maly ho ma rad,tak ho vie vyhladkat...
:0)))))ok....
a, co DZEKY POMAHA?
...teraz to uz nechaj tak,nerozmyslaj nad tym,a cakaj co sa bude diat dalej...
tazko sa nam radi,a zaroven lahko,lebo nas sa to netika mna a RADANY...
takze stale zalezi len na tebe...
budem ti drzat prsty...aby to dopadlo dobre...
Nie podakovanie ale pogratulovanie :-D Ah jaj :-DDD
Maria-dakujem,odovzdam podakovanie dalej k adresatovi :-D
Dd-no ved sama uvidis.Ale ako pise Maria,niektori ludia sa menia.Ja som mala svokru,ktora ked som sa vydala mi robila zo zivota peklo-chodila k nam domov,prehadzovala mi vsetky veci v skrinkach,pokazde,ked k nam prisla mi skontrolovala vsetky skrine,ci tam nemam niekoho schovaneho,presla mi kazdy hrniec,co som varila...Jasne,ze vzdy mi polozila otazku-Ale nechces sa s mojim synom rozviest...Ona bola velmi ziarliva na svokra a tak to prenasala aj k nam.Potom zacala pit alkohol a vtedy to bolo este horsie.Prerusili sme veskere styky,vybavili jej cez znameho lekara dlhodoby pobyt na psychiatrii,kde musela abstinovat a tam sa z toho aj dostala.Ked sa vratila domov,bol z nej uplne iny clovek,dokonca sa z nas stali kamaratky.Zacala si uvedomovat hodnoty v zivote.Len zial bohu si toho neuzila vela,lebo dostala asi o 5 rokov mozgovu prihodu a potom dalsiu.Dost dlho sme sa o nu starali,az potom od nas odisla navzdy.Takze zmenit sa clovek moze,len musi chciet.
sak ano,je to dobre a k vyhre gratulujem...
ja som tiez deti neodradzala od nicoho,tiez kreslili,a ked si spomeniem z vodovimi farbami,temperkami...ach jooooj...
syn vie tiez pekne kreslit podobne ako grafiti...
