Ahoj. je tu niekto taký, kto sa so svokrou tak pohádal, že s ňou neudržiava žiadne vzťahy, žiadne telefonáty, žiadne návštevy, nič? ide o to, že svokra nám hrozne zasahuje do manželstva, vyhráža sa, hucká manžela proti mne, zničila mi promócie, svadbu, narodeniny... Ak nie je niečo podľa nej, je to tým pádom nesprávne. S manželom sme rok po svadbe žili so svokrovcami, ale bolo to na nevydržanie. Našli sme si podnájom. Vykričala mi hrozné veci, ale potom sa to ukľudnilo. Lenže teraz je to opäť neuveriteľne hrozné, som pre ňu nič, i keď mám dve vysoké školy, manžel má stále navarené, ožehlené, žijeme si ako vo vatičke, medzi sebou v manželstve nemáme žiadne problémy. Je veľká katolíčka - v nedeľu v kostole, ale v živote nie. manžela to veľmi trápi, ale ja ho proti nej huckať nechcem. Ale nemám už záujem s ňou čo i len prehodiť slovo. Poraďte, ako na to.
Svokra
A co sa tyka lasky nase deti stradali lasku od starych rodicov.Na zaciatku svokra ziarlila a mala problemy sama so sebou a alkoholom a poslednych 5 rokov jej zivota sme si jej velmi neuzili,lebo dostala mozgovu prihodu a mala dost tazke nasledky.Ale nemali sme problem sa aj o nu starat.Vtedy bolo toho na mna moc,ale zvladla som to.Ju som nemohla nechat samu doma,lebo velmi zle chodila a ja som sa bala,aby niekde nespadla a tiez jej dost vypadavala pamat,takze na toto obdobie nespominam moc rada.Bolo to pre mna tazke,aj s malym,aj s nou...No a moja mama ta nemala o vnukov zaujem a pchat sa nasilu nemam vo zvyku..A vela krat mi to bolo velmi luto kvoli detom,lebo to,co im daju stari rodicia,to im ja ako rodic nemozem dat.Vztah vnuk a stary rodic je diametralne odlisny ako rodic a dieta :-( Teraz su uz deti velke a casom sami pochopili,ze tam pre nich niet miesta.je to smutne,ale je to tak.Inac my ked sme boli s mojou mamou na noze,nikdy som svojim detom nepovedala,ze tam nesmu ist.Starsi syn tam aj par krat bol,ale potom tam sam od seba prestal chodit.Nikdy som sa ho na dovod nepytala,ale tak asi sa tam citil prebytocny..
Dd,to urcite nie.A maly je aj dost na mna naviazany a dost zle znasa,keby mal niekde zostat bezo mna.Teda okrem manzela,s nim pravdaze ze zostane bez problemov.No a s tymi peniazmi,co dodat?Ja som jej povedala do oci-ze by som nechcela zit s jej svedomim.A to teraz nie ze kvoli tym peniazom to nie,to bolo uplne o inych veciach,ktore porobila.A myslis,ze co ona na to?otriasla sa a isla dalej..
Radana - tak s tymi peniazmi to tiez bolo uchvatne..co si myslela, ze sa na to nepride, ze Vam ich nedala? a zhrabla pre toho, komu ani neboli urcene?no nemam slov..my tiez ani nevieme, co sa s tymi zvysnymi 2000sk stalo a je nam to aj jedno..nech jej posluzili, ked to potrebovala..a s tym spoliehanim sa na niekoho..ja sa mozem akurat spolahnut na mojich rodicov, ze ked by som to surne potrebovala, tak mi postrazia Betku, prip.ze nam daju nejake zemiaky, zeleninu..oni bohuzial aj ked by velmi chceli pomoct,s laskou, nemaju zasa z coho..a svokru napr.so strazenim Betky nezatazujem..mozno aj preto je nastvana, ze sa o nu staram sama a nepotrebujem jej pomoc, resp.ze ked surne potrebujem, si ju dam postrazit mame..ale na to mam tiez riadne dovody a ked ich ona nevie pochopit, jej problem..Vy by Ste s kludnym svedomim zverili vlastne bezbranne dieta niekomu, kto sa Vam vyhrazal?
Maria,niekedy az zavidim ludom,ktorym ide zivot ako po masle.Nemaju problem,kde dat dieta,ked idu k lekarke,proste rodicia im pomahaju.My sme boli od zaciatku odkazani sami na seba.Akonahle som dokoncila skolu,bola som vyslovene vyhodena na ulicu a staraj sa sama.Pozhanala som byt,este dobre,ze vtedy moj manzel-vtedajsi priatel robil v bani,tak nejake korunky mal.Nie vela,ale mal.To si dodnes pamatam,pozhanali sme si maly 3-izbovy byt druzstevny a dali sme za neho 26000 korun v tej dobe.Ale to som musela doniest milion potvrdeni z mestskeho uradu a neviem este odkial a byt sme mali do dvoch mesiacov,odkedy som ho zacala vybavovat.Nastupila som pravdaze hned aj ja do roboty a vsetko od PIKY sme si kupovali sami.Kazdej jednej kupenej lyzicke sme sa tesili ako male deti a vazili sme si,ze sme si ju mohli kupit.A dnes si hovorim,ze to bolo aj na nieco dobre,musela som sa osamostatnit ci som chcela,alebo nie.Nam nemal kto pomoct ani s byvanim,ani s detmi a preto som si hned od zaciatku hovorila,ze sa budem spoliehat iba sama na seba a este na manzela.Takze asi tak.
Dd,tymi peniazmi si mi cosi pripomenula.Bolo to sice uz davno,ale bolo.Ked som sa vydavala,krstni nemohli ist na svadbu a tak dali mojej mame 5000 korun,ze ked prideme z vychodu ku nim,tak nech nam ich da.A moja mama ich dala.Ale nie nam ,ale mojmu bratovi na knizku.Zhodou okolnosti som sa ale po 3 rokoch stretla tu u nas v obchode,ked som bola so stasim synom u mamy s mojim krsnym.Hodili sme rec,ze ako sa mame a tak a tym to koncilo.Potom sme naspat odcestovali domov na vychod.Tak mi ale o tyzden volala ku nam domov na vychod krsna,ze mohla som aspon po krsnom poslat podakovanie za tie peniaze...A ja ze za ake?A potom mi to cele vyklopila,tak som jej povedala,ze ja som ziadny svadobny dar od nich od mamy nedostala,takze som o nicom ani nevedela.Tak krstna sa nastvala a isla sa opytat mojej mamy,ze ako to bolo.Jasne,ze vsetko vyklopila a poslala nam peniaze postou,lenze za takychto okolnosti som uz ja o ne nemala zaujem,tak som ich ani neprebrala.A co bolo potom dalej s peniazmi sme sa uz nikdy nebavili.Takze su tam,kde su...
Maria,neprchaj este..
ano Maria, je to velmi zle, ked je clovek na druhom zavisly..aj ked, my sme v podstate zavisli na svokrovcoch len v tom, ze byvame v ich byte..sice svokor dava manzelovi este aj nejake peniaze obcas, ale to mu vzdy hovori, ze nechceme, ze mame dost a aj tak mu to svokor vzdy doslova natlaci do ruky(a dokonca raz sa aj stalo, ze svokra dala manzelovi 3000sk, co mu poslal svokor..a potom sa svokor stretol s manzelom a sa ho pytal, ze ci mu dala svokra peniaze..a on ze hej, dala..a svokor sa pytal, ze kolko..tak povedal, ze 3000..a svokor ostal len pozerat, ze vazne?ze ved on jej dal 5000 a len krutil hlavou, ze on teda netusi, kde sa tie peniaze stale tratia..odvtedy tusim uz manzelovi dava on sam peniaze..)..inak by sme si vcelku vystacili aj sami..sice, ked tak nad tym premyslam, mozno ze by bola jedna moznost, ako sa od nich dostat..socialny byt..lenze tu to zrebuju -takze je to viac-menej cele o stasti a zrebovanie bolo tusim minuly rok..ale aj ked nam zatial takto akosi nepraje, snazim sa nevesat hlavu a dufat, ze to nejako zvladneme a spolocne sa z toho vyhrabeme..
...no a na dnes koncim,lebo vidim,ze stale ked som tu ja tak tu nie ste a naopak...
tak sa majte krasne a ja idem robit nieco uzitocne...ahojte
...vyhodila nas a potom sa cudovala,ze ideme prec to som uz pisala...
no a presne ako tuy pises DD,pred ludmi sa robila chuderka atd.aj sama sa priznala v liste ktory mi napisala,ze kazdemu hovori,kto sa na nas pyta,ze nie som taky chudacik ako sa robim atd.a tak este nam napisalavyslovene/sak mam ten list aj odlozeny doma,raz som ho dala citat psychologicke,ktora nas ucila minipsychologiu a uradu prace,a ta len krutila hlavou nad tym listo/no a napisala v tom liste***ZE SME KAZDEMU NA SMIECH A KAZDY SA NAM SMEJE***tak uvaz,takto pise o synovi vlastnom,a potom jej ide o syna?jej islo hlavne o seba a o nikoho ineho...
fakt psycho...
