Môj priateľ je veľmi dobrý človek. S každým chce vychádzať čo najlepšie a nikomu neubližovať. Páči sa mi to, ja som v podstate taká istá. Veľmi si rozumieme, vo všetkom, som v našom vzťahu šťastná a spokojná, pomáhame si ako len vieme. Je mi vždy oporou. Ale nie len mne. To by mi ani tak nevadilo, ale problém je jeho bývalá. Chodil s ňou 4 roky, a keď sa rozišli, tak ona bola z toho ževraj dosť zúfala. Ja som s ním začala chodiť 3 mesiace po jeho rozchode, dosť skoro, ale o tom som nevedela... Vždy, keď mu ona prezvoní, tak on jej hneď zavolá (samozrejme, keď s ním nie som). Ešte mi to povie. Vždy sa si telefonujú, on mi to vysvetlil tak, že nechce, aby si ona niečo spravila, a on nemá dôvod sa na ňu hnevať, chce byť s ňou aj naďalej kamarát... Dosť často o nej rozpráva, o jej problémoch. v podstate viem o nej všetko, ako sa spoznali, ako spolu začali chodiť, akú má rodinu, kde býva, kde pracuje, kedy má narodeniny. Proste všetko, dokonca aj číslo jej topánok (38). Lezie mi to strašne na nervy. Včera som sa mu to snažila naznačiť, a on hneď, že nemám robiť žiarlivostné scény(len som mu to pekne povedala) Lenže ja ho milujem a nechcem ho stratiť, ale keď to takto bude ísť dalej, tak neviem, neviem... Začínam si myslieť, že ju má radčej než mňa, aj keď on ma ubezpečuje o tom, že nie. No neviem... Čo mám robiť?
Jeho bývalá...
ups.... : )
Ty potvora,ty tu normalne spionis.Ha ha ha
toto čudné som písala ja, sa ospravedlňujem, mi tam iné skočilo... :)
darika - nebudeme si brať z toho príklad, jasné, že nie... ale tebe to vyšlo...proste si hľadala to, čo si chcela mať, ale u neho si to nenašla... A je veľmi pekné, že si mu aj napriek tomu všetkému, čo ti spravil dokázala aj ty odpustiť...
Sway,mas presne pravdu a preto som na zaciatku pisala o tom,ze nesmieme dovolit nechat zo seba urobit hlupane,lebo ja som nou bola.Ja som mala len to stastie,ze chodil domov na tyzdnovky,takze mozno,ak by bol s nami denne,nezvladla by som to uz vtedy.Teraz vidim vsetko inak a keby som mala vtedy ten rozum,co teraz,uz som davno niekde inde.Teraz ho omluvam len tym,ze bol velmi mlady ked sme sa brali.Som pisala,ze je odo mna o 5 rokov menej,takze ja som bola vyzhanana,mala som si svoje odzite,kym on sa mu8sel zacat starat o rodinu.Co uz.Ale ani to nebola omluva.
darika,no hlavne,ze to teda dobre dopadlo a ste stastni:-))Ja by som takeho chlapa uz davno vyhodila a okrem toho zena trpi len do takej miery,do akej to sama dovoli..Na svete je 6miliard ludi,tak naco marnit cas pri niekom,kto zato nestoji..Ok mozno sa raz zmeni,ale ja niesom povaha,co to bude roky znasat a potom si povie,konecne je to dobre...Ved dobre to mohlo byt uz od zaciatku.
Nikka,ale on neriesil nic,jemu bolo vsetko jedno.Uz aj rozvod bol napisany a ten mi podpisal.Uz len odoslat,ale...Stalo sa nieco,co ma velmi mrzi a je mi to luto,ale to ho nakoplo.Ja som sa proste zalubila ako soplave decko.Spoznala som cloveka,ktory bol pravy opak toho mojho.Ja som normalne odchadzala z domu a oznamovala mu,ze idem ku nemu,on aj vedel kto to je,len ho nepoznal.Ja som mu normalne povedala,ze mam konecne nieco,co som nikdy nemala a nezazila.Zrazu som bola v rozpravke a to,co vidime v telenovelach som mala ja.Takze sice svinstvo,ale moj muz sa zacal o mna bat a zacal prosit o poslednu sancu.Kym ja som si stale stala za svojim a pomaly zacala balit veci aj s dietatom,tak on zacal byt ten pan dokonaly.A je nim dodnes.Baby,nie je to rada,neberte si z toho ani len trosku,lebo mne to mohlo vyjst k dobremu,ale vam by to nemuselo.Ja som to nechcela urobit a ani to neuznavam,ale stalo sa.Lutujem to,ale som za to aj vdacna.Po rokoch od vtedy sme sa k tej teme nikdy viac nevratili.Nikdy,nikdy.Ja som mu povedala,ze aj keby som mu chcela este sancu dat,nebude s tym vediet zit,co som urobila ja.Povedal mi,ze ak mi co len raz spomenie a pripomenie,vtedy mozem odist.Som tu stale.;-)
darika - vau, tak to ti gratulujem k tomu, že si to zvládla, že si vydržala a bojovala, lebo niekedy človek už proste nevládze, ale treba sa zaťať a vydržať to všetko, to je pravda. Ale musia to chcieť obaja, musia obaja preto niečo spraviť, lebo ver tomu, že keby si to chcela len ty, a jemu by to vyhovovalo tak,ako to bolo, tak by si s tým sama nič nespravila... som nevedela,že to až také hrozné si prežila, moja zlatá, no zvládla si to a ťa obdivujem za to... :D
Bon-uz si asi prec,ale som ti nestihla poblahozelat.Takze gratulujem,si super kader!!!A inac,ak by ste chceli vediet,tak to co som vam pisala,to bola len taka malinka.Ak si predstavite tie najhorsie veci,ake vo vztahu existuju,okrem hadzania penazi do automatov,tak u nas sme mali vsetko.Ale baby,ja som to vydrzala.Sice vela krat s placom,ale mojmu muzovi sa to vsetko vratilo a pomaly si zacal uvedomovat,ze to bolo vsetko zle.Tak ako pise usiko,treba mat len nervy a byt trpezliva.Hlavne na kazdeho chlapa existuje nejaky meter a ked ho najdes,tak si vyhrala.Ja som ten meter nasla a som stastna,ze som to vydrzala a neusla.Je to sice blbe,pretoze vzdy som hovorievala,ze od takeho chlapa odist,co je taky a taky,ale to nie je riesenie.Riesenie je najst riesenie.Dnes sa mladi beru a po roku dvoch je rozvod.Bud rok budeme mat 10 rokov co sme spolu a budem sa tesit na dalsich desat.Mam najlepsieho otca pre svojho syna.Takze len aby ste vedeli,ze vsetkym sa da prejst.Mozno som vam tym trosku pomohla.Ale musite tym prejst same,lebo lahko sa radi,ale ked k tomu pride,tak aj tak si urobite svoje a potom si poviete po par dnoch,mesiacoch-do paroma,ta koza mala pravdu.A mozno nie.Jeeej,zase som sa rozpisala.
usiko - a koľko máš rokov, keď sa smiem spýtať, aby som bola v obraze... :D dik
