Socialna fobia

Tu je cosi o casopise Family X:

www.strategie.sk

Ine info:

www.familyx.sk

Introverzia - extroverzia, pytala sa Slivovicka - niekedy mam pocit, ze som sa nenarodila ako intro, ale ze skrz SF je zo mna intro:) Ale asi budem skor nieco medzi:).

PS2: Jeden nas kolega-Svajciar, zacina rozhovor jednoducho: usmeje sa a opyta sa, aky bol vikend alebo nieco ine, co v skole. Mile je, ze niekedy jednoducho ponukne lizatko, zuvacku, cukrik. Taketo drobnosti hreju ludi a da sa aj o tom podebatovat: my sme napr. viedli debatu o jeho oblubenych cukrikoch, ktore nevedel zohnat na Slovensku a napokon sme skoncili tym, ze som mu opisovala, ako pre nas bolo vzacne v 80. rokoch mat doma sladkost z Rakuska.

PS; PARDON ZA PRIEHRST PREKLEPOV!

Preco, mam dake tipy na temy, ale to len tak zrychlika :)

1. nieco z kultury: sledovat, ake su nove filmy, napr. S instruktorom v autoskole sme sa rozhovorili o Jakubiskovi a dostali sme sa k Bathorycke. Na zaciatku konverzacie bol ale nevinny odznak na mojej bunde :). Tento pan je sikovny: bolo ticho a on sa ma opytal, coze to mam na bunde a kto to vyrobil. Aj tak sa da zacat. Napriklad ja osobne rada reagujem na veci, ktore ma na niekom zaujmu. Kludne zacnem konverzaciu tym, ze vyjadrim nadsenie z ucesu, oblecenia alebo tak. Nie nasilu, ked sa mi to paci, samozrejme, odtial sa da odvinut debatka, hlavne medzi zenami.

2. vystavy alebo zaujimave projekty

3. novinky v oblasti detskeho sveta: strava, oblecenie, nove casopisy (teraz zacal vychadzat zaujimavy casopis Family X urceny pre modernu rodinu, su tu aj temy ako ekologia, architektura, a podobne).

4. pocuvat a odpocuvat a posielat dalej :)

5. ja som zvykla inak kludne hovorit o tom, co sa mi snivalo. no..odporucam uz pri overenej spolocnosti :D

6. sledovat svoje vlastne asociacie - to chce uz aj trochu toho, byt uvolneny. Ale aspon zozaciatku spatne, doma si zapisat, co evokoval nejaky bud pocuty alebo realny rozhovor. A skusit trenovat akusi spontannost: nabrat odvahu povedat svoje myslienky nahlas.

Tak nejak mi napadli veci teraz...Hm.

K NACASOVANIU: nieco zo zivota - mojho: na vyske pocas prvych rokov som bola samozrejme od kolektivu, placha. Ale zapajala som sa do debaty. Stavalo sa mi, ze ked som zacala nieco hovorit, nikto prave nepocuval alebo mi niekto do toho skocil. Uskrnula som sa a dopovedala to AJ TAK. Stavalo sa mi to VKUSE! Ale povedala som si, ze musia vidiet, ze sa nedam odradit. Ze si poviem, aj ked ma nikto nevyzval, aj ked ma nepocut, ale poviem. Myslim, ze to pomohlo hlavne v mojej vlastnej dovere v seba.

ahojte:) Vidim, ze sa tu otvorila tema ,,o com" a pokracuje cervenanie.

No, ja myslim, ze Jajka to vystihla v tom, ze vsimat si druhych ludi: ono je to hlavne dobre preto, ze clovek akoby odporzoruje a postupne sa nauci akysi sposob, ako sa vseobecne medzi ludmi konverzuje. Ano, je mozne si aj pripravit temy (napr. ked sa ide do spolocnosti, tak zavisi od spolocnosti ludi, ake typy tam budu, ci orientovane na kulturu alebo politiku). Ludia sa obvykle bavia skor sposobom, ktory je konkaktny: pozdrav, zname ,,ako sa mas, ako to ide alebo co nove", a potom odpovedat uz mozno podla svojho stylu, nalady a podobne. Niekto ostava vo formalnej rovine (bud je to taky typ alebo je ten clovek v stave, ze nema naladu pokecat), ini ludia kludne spomenu napr. film, co ich zaujal alebo nieco ine, co si precitali, zazili etc. Uplne staci, ak clovek odhadne istu mieru, aby sa nestalo, ze povie cosi intimne a druha strana bude v rozpakoch (a moze reagovat neprijemne).

K tomu, o com sa bavit, ked niekto pride za niekym inym: uplne staci presne ako uz spominala Jajka: usmiat sa, pripadne informovat, kedy dotycna osoba asi pride, ak je to niekto dolezity, ponuknut vodu alebo nieco ine a vytusit, ci sa mate chut bavit alebo nie. Nutit sa netreba, napokon, nie je to povinnost a ten clovek predsa prisiel za niekym inym. Su ludia, co sa zavrtaju do letakov, ini zacnu sami od seba kecat. Chce to celkovy trening odhadu situacie a v duchu si povedat, no a co, ja mam SF, nic sa pre to nedeje a ved nie som zodpovedna/zodpovedny za to, ci sa bavime alebo nie. Sme tu predsa dvaja.

Aspon mne taketo nieco pomohlo.

Dokonca sa mi stala taka vec, ze som zostala sediet na verande s byvalym spoluziakom, ktory bol vzdy velmi sebavedomy a vedel veci a tak podobne. Bola som z neho vzdy velmi nervozna, lebo mal sklony byt aj trochu arogantny. Raz sme sa stretli cez spolocnych znamych a ostali sme spolu sediet na verande. Nebola som schopna slova, nic mi neslo hlavou, nebolo mi ani prijemne. Tak som sa divala na horiznot a bola som ticho, asi som fajcila a v duchu si vravela, ze nemusim vzdy zacinat vsetko ja! A prezila som to :) Vecer, postupne aj po vinku trochu ale aj ako sa vyvijala nalada v spolocnosti, sme sa aj normalne v pohode bavili. Niektore situacie chcu obcas aj cas a idealne je, ak sa drzime toho, co je nam prirodzene. Aj small talk staci viest par minut. Popravde, nie kazdemu vyhovuju urapotane typy (hlavne, ak nemaju co povedat..z takych ludi ma obvykle boli hlava :D ).

inak 'preco' ja tiez neviem o com sa s druhymi bavit, az zufalo.. hlavne s takymi ktori mi pridu velmi v pohode, vyrovnani alebo ma pritahuju. Citim sa potom strasne prazdna. Alebo radsej nehovorim lebo mam pocit ze hovorim trapnosti,akoze co druhych nezaujima. Akoze nie uplne vzdy, niekedy sa uvolnim, ale velku vacsinu je to moj problem. Ale najvacsi je v skupine viacerych, ked sa bojim ze nebudem vediet pohotovo reagovat alebo vratit "uder" take tie doberania si medzi kolegami a tak, vsak to poznate

myslim ze u mna to suvisi aj s introvertnostou. to ludia akosi moc nechapu.. nechapu, ze nemate potrebu stale sa vykeciavat. ake ste vy typy - co sa tyka introverzie alebo extroverzie? myslite ze introvertnost suvisi so SF?

k tomu cervenaniu: ja to nemavam, ale poznam jednu babu, ukecanu sangvinicku, ktora sa obcas cervena, akoze vidiet ze jej to vadi, ale nejak to bere ako to je. Sa mi pacilo ked sa jej niekto opytal nieco osobne, tak ocervenela a sama na seba tak nahnevane povedala: "no a uz som cela cervena zas, ze?!" to bolo dost vtipne, sa mi to pacilo. Snad vas to inspiruje :) asi to treba nejak vtipne okomentovat, to je druhym vzdy sympaticke

ja mam tiez velky problem....a je to cervenanie..mozno aj preto sa nerada rozpravam s ludmi a pred vacsim mnozstvom nikdy nic nepoviem...ked sa rozpravam so znamymi a oni zacnu hovorit svoje nazory tak ja sa nikdy nezapojim....a poviem si, ze ja zase nic nepoviem a potom zo mna nedostanem ani slovka...

o tej knihe:
"Kniha určená ženám, které se nedokážou prosadit, které jsou hodné a snaží se každému vyhovět, místo aby se naplno radovaly ze života, cítí se provinile a bojí se otevřeně říct či udělat, co chtějí…"