Socialna fobia

zufalka, ak budu tvoji kolegovia chapavi, tak ti pomozu, ale ak budu blbci tak ti to este skomplikuju. tak takym by som to radsej nehovorila.

zufalka, praca za pokladnou v hypermarkete, to je podla mna velmi stresujuca a zle platena praca, nemas ziadne sukromie a ani moznost si odskocit na wc ked potrebujes a stoja ti tam ludia. ked uz taku menej narocnu pracu, co tak skladnicku? tam je klud. neviem aku mas kvalifikaciu.

Ďakujem Prečo:)...no už som dostala podmienku od muža,že od septembra musím ísť niekde do roboty,ja som zvedavá,ako to zvládnem na nejakom pohovore,ale už som pripravená,že sa zase strápnim mojim trasením,tak sa pomaly zmierujem s tým,že ma budú brať ako nejakú "divnú" osobu,no čo už...a ešte som rozmýšľala,že keby som sa priznala,že mám SF pred tými novými kolegmi,že možno by to potom bolo pre mňa ľahšie,keby to vedeli a nemusela by som to skrývať...lebo čím viac to skrývam,tým je to aj tak horšie...čo si ty o tom myslíš? (ale bolo by to pre mňa strašne ponižujúce keby vedeli,aká som nemožná)

predstavit si to viem, ale ze by ma to bavilo :) to je zas druha vec. vies, ja mam pracu, v kancelarii. mne zase chyba taky styk s ludmi, ja som pracovala aj za kasou v predajni, a bavilo ma to, prisli ludia, mnohi z nich boli velmi mili, prehodili sme par slov,niektori aj viac - bola to mala predajna a nechodilo tam vela ludi, mali sme cas. teraz sedim v kancli a robim, na debaty nie je velmi cas lebo je vela prace. keby som fajcila, tak si idem pofajcit a pokecat, ale nefajcim :)tak si odrobim svoje, prehodim par slov - myslim mimo pracovnych reci - a idem domov.

Jajka tak dokladanie tovaru,to áno,to by bolo v pohode...a ty si vieš predstaviť,že by si pracovala niekde za pokladňou v hypermarkete?

zufalka, ta brigada, to bolo len dokladanie tovaru. myslim ze to by si zvladla.

Zufalka, aku pracu myslis, ze by si na zaciatok zvladla?
Inak, ja to mam presne tak isto, zijem len pre deti, inak som celkom uzavreta. Ked su take vykendy alebo prazdniny, ze su deti z muzom, tak upadam do depresii a nic sa mi nechce. Aj ked je niektore z deti chore a ja som doma niekedy dva tyzdne, znova sa vraciam do velmi zlych stavov. Zacnem byt nevrla, a potom sa obvinujem, ze som zla.
Presne viem, ako sa citis zufalka. Velmi ti drzim palce, aby sa ti podarilo nieco co chces. Neviem ci praca, alebo co by to malo byt. aj viem ako lahko sa hovori a tazko kona.

Ďakujem Vám dievčatá za Vaše postrehy k mojej situácii...Alex,tarapeuta mám,ak myslíš psychológa,vlastne psychologičku,tá je fajn,no ja by som asi mala prejsť nejakým cvičením,kde by som sa naučila všetko odznova s ľuďmi,ktorí majú tiež SF..keby sa tu také niečo robilo,to by bolo úplne fantastické...Prečo,obdivujem Ťa,aj s tým šoférovaním,mňa muž naháňa,aby som si spravila vodičák,ale kdeže by som ja mohla pred niekým robiť nejaké skúšky,pre mňa hrozná predstava...Jajka,mám pocit,vlastne viem,že na MD som sa ešte viac uzavrela pred všetkými,žila som len pre deti a pre seba,nikto iní ma nezaujímal,žiadni známi,nikto...a ešte si ani neviem predstaviť,že by som pracovala v predajni,ako ty,veď ja by som nebola schopná ani nablokovať tovar...veľmi obdivujem predavačky za pokladňami,ako to dokážu,keď im v rade stojí 10 ľudí s plnými košíkmi a im sa vôbec netrasú ruky,keď im to blokujú:)...Slivovička,nesúhlasím,najhorší stupeň SF tu mám ja:)...ale nie,všetky to máme ťažké

Presne tak, je to dobry pocit, ked prekoname sami seba. A s tou brigadou je dobry napad. Tak na rozbehnutie. Nemusis sa stresovat, ze ked tam nieco pokazis, alebo sa znemoznis, bude sa to s tebou tahat. Ked je to len kratsia brigada. A teraz v lete je asi vela moznosti brigad, nie? Co ty na to, zufalka?

materska - ano po materskej je to vzdy tazsie a to aj pre normalne zeny, pretoze je tam ta izolacia od ludi a to vplyva na vsetkych negativne.
zufalka, mas to velmi tazke, jedine co ti moze pomoct, je viera ze ked budes pracovat, ze to bude lepsie, a navyse pocit spokojnosti samej so sebou, ze si sa prekonala. teraz trpis lebo mas problem a vies ze ho treba vyriesit. ine by bolo keby si sa rozhodla, ze do prace ist nechces, ale ty chces, a chces sa prekonat. a ten pocit z vitazstva samej nad sebou, ten stoji za to...drzim ti palce.
bola som isty cas nezamestnana, a po pol roku to uz bolo take, ze som ani nemala chut nic robit. vstavala som pred obedom, cely den som dokopy nic nerobila, a pracovne navyky, tie miznu, clovek ostane taky otapeny a neschopny cinu. dost mi pomohla brigada - nie financne, lebo ta placa nestala za rec, ale to ze som bola nutena rano vstat, niekam ist, a nieco tam robit, komunikovat s ludmi. trvala len dva tyzdne, bola to jednoducha praca v predajni, ale moja nalada a energia, to bolo obrat o 180 stupnov, zrazu som bola vesela, plna energie, a chuti hladat si pracu.