Socialna fobia

A viete, ze s pocitom, ze mam na sebe niektore veci rada, mi pomohol psycholog? Ked to povedal, ani som to tak vazne nebrala, ale v podvedomi mi to asi zanechalo stopy, lebo teraz sa toho dost chytam a som rada, ze som si to uvedomila. Uverila som tomu, lebo to povedal psycholog, ktory ma vobec predtym nepoznal, a vyzistil to zo sposobu mojej reci a z veci, ktore som hovorila, takpovediac asi medzi riadkami to precital.

hm no ja sa mam rada. nie ze by som bola sebou posadnuta a obzerala sa v zrkadle. skor je to o tom ze som sa uz zmierila so svojimi chybami aj nedokonalostami a beriem sa taka aka som. ked nieco pokaslem, tak si to vsimam a snazim sa to napravit. myslim ze je to aj vidno na mojich vztahoch s ludmi. v dusi mam mier - tak by som to nazvala.

No zase mam choru dceru. Hroza, kazdy druhy tyzden. A to uz je jar, celkom teplo.
K tej otazke, ci sa mame radi. No ja na nu ani neviem odpvedat. Ale asi sa to strieda. su predsa len veci, ktore som rada, ze mam a ze su mojou sucastou a naopak, niektore na sebe neznasam. Ale ten taky hlavny najsilnejsi pocit nie je taky, ze mam sa rada. Ako mam zistit, ci sa mam rada?

gotta go, brat ma vyhana, ale urcite sa tu este niekedy zastavim, majte sa

Lisa, a citala si uz nejake knizky alebo stranky tykajuce sa SF? (ak si prejdes tuto celu debatu, najdes par dobrych linkov). Zaujimave, ze sa to akoby zhorsovalo. Nemas pocit, ze to len cele meni formu? Mala si nejaky zazitok, ktoremu pripisujes tuto zmenu, napr. ze sa citis menej spokojna s vyzorom alebo sa obliekas nenapadne? Mne sa niekore veci zlepsili, ale tak nejak objektivne: napr. som si dala do poriadku vyzor oproti puberte a podarilo sa mi zit spolocenskejsie. Ale s muzmi to mam stale nanic :) Teda s tymi, ktori su pre mna niecim doleziti alebo zaujimavi. Bude to u mna skusenostami: vychova bez otca a casto ma prave ti, co ma zaujali, prehliadali alebo brali ako kamosku cisto, proste na druhej kolaji. Az sa cudujem, ako mi to ovplyvnilo sebavedomie. No fakt je, ze co sa tyka vztahov, ani v tom nemam za sebou dobre skusenosti s muzmi :). Hm, ale snazim sa to v hlave davat doporiadku a aspon sa tvarit, ze nemam taky strach alebo skor nervy v haji :)

no so vztahom k sebe je to rozne, niekedy som uplne vyrovnana so vsetkym, malokedy...ale zvycajne sa citim uplne ze skareda(inak take stavy som napr. v puberte nemala, som bola celkom spokojna so svojim vyzorom, teraz mam 23r.) a dost neschopna...a mam pocit ze sa ta sf u mna prehlbuje, lebo sa tiez snazim obliekat nenapadne a ked sa na mna niekto pozera, nedajboze nejaky chlap, tak ma to vie dost psychicky zneistit...

Aj tu je dobra inspirativna knizka:

www.martinus.sk

Kedysi mi ju odporucila jedna terapeutka. Nie je to sice o SF priamo, ale ide o nacvik asertivneho spravania. Podnetne citanie!

PS: Hlavne myslim, ze rozdiel medzi tou zenou a mnou je, ze u mna je to krehky pocit stale este, hoci sa to vyrazne zlepsuje. Mate vy skusenost so zmenou vztahu k sebe alebo tak nejak? Predpokladam, ze ano :)

Inak, a skutocne ma to zaujima, lebo som inspirovana jednou udalostou: aky mate k sebe vztah?

Stretla som totiz jednu mladu zenu, ktora mi otvorene povedala (a sympatickym sposobom, ziadne nafukovanie sa), ze ma samu seba rada pre mnoho roznych veci. Dokonca zavtipkovala, ze to je mozno jej problem :). Uvedomila som si, ze to musi byt zazracny pocit. Mam sa rada, ale u mna to bola praca a beh na dlhe trate a obcas sa to lame este na kadecom. Tak ma to inspirovalo v sonde, ze ako to mate vy?

ahojte:) Lisa, myslim, ze Jajka to vystihla a ja veru nemam skusenost ani ako ty, ani ako Preco :(. Mam kamaratku, ktorej sa zvyknu robit flaky na krku a ramenach, ale popravde, nikdy som to vyrazne nevnimala. Postupne zacala ale pozuivat samoopalovacie pripravky a make-up, takze to uz nevidam. Hm, mam ale okolo seba ludi, co sa cervenaju pri referatoch, alebo pri prezentaciach (v praci napr.). Vnimam to prirodzene, je to dokaz stresu a nabudeneho organizmu, prekrvenia.