Socialna fobia

Chápete ma? načo mi je dobrá nálada,keď nemôžem zvládnuť tie úzkostlivé stavy? kôli SF som nešla na pohovor do super práce,aj keď som už vyše roka po materskej dovolenke,som nezamestnaná...muž ma naháňa do práce a ja ani nechcem byť doma ako nejaká príživníčka,ale...ale proste nemôžem,to je úplné zúfalstvo...mám SF už minimálne 10 rokov,možno preto je to také ťažké pre mňa sa premôcť k niečomu...ale keď mám niečo spraviť v medziľudskej situácii,úplne spanikárim...nechcem panikáriť,ale ono to príde a hotovo...ja už fakt neviem,ako ďalej,pripadám si ako jedna "neskutočná triaška" a popritom nemám nejaké nízke sebavedomie,lebo nie som až taká škaredá,tak ja ozaj neviem,čím to je,netuším...mám 2 malé deti,ale ako sa zamestnať,keď mám z toho paniku?nie som lenivá pracovať,len to proste nedokážem,to ako keby som prežívala ten najhorší horor...to je tá hnusná Sociálna fóbia...dúfam,že Vám nevadí,že tu takto vypisujem,ale som si myslela,že tie lieky mi pomôžu,no vôbec mi nepomohli...asi ste žiadna neni na tom tak zle,ako ja....ale,obdivujem Vás,že vôbec dokážete pracovať,ako napr. Prečo, Alex zase študuje a Jajka neviem,čo robí,ale ste silnejšie ako ja určite...

Moje sociálne fobičky,som zúfalá...poraďte mi,ak niektorá máte nejaké skúsenosti...beriem na SF už 3 mesiace Serlift 100 mg denne...ale...pomohol mi jedine v tom,že mám lepšiu,až super náladu,ale na moje stavy,že sa v medziľudských situáciách stále rozklepem,na to mi nepomohli vôbec...sú to antidepresíva a na to aj zabrali na tú náladu,ale ja som predsa nechcela lieky na depresiu,tú som ani tak nemala,ale na tie hrozné stavy,na to trasenie,búšenie srdca,trasenie nôh....(veď to poznáte)...ja som už zúfalá,pripadá mi to tak,že sa nadarmo dopujem nejakými liekmi,ktoré vôbec neplnia svoj účel...ja už neviem,aké lieky si mám pýtať,mne tá SF vôbec,ale vôbec neustupeje...čítala som,že sa na SF predpisujú AD,ale veď ja nemám depku,ja chcem,aby som sa prestala triasť,keď stretnem starú známu kamarátku,alebo keď niekde vyplňujem nejaký dotazník,alebo.....je toho strašne veľa...už prestávam veriť,že sú na SF vôbec nejaké účinné lieky...mňa ide poraziť,snažím sa prehodnocovať tie iracionálne myšlienky,ale aj tak tie stavy neustupujú...tak čo mám robiť?ako to riešite Vy?...a vôbec,ako fungujete v práci,tie,ktoré pracujete?lebo ja si to neviem predstaviť:(((

:D :D K tomu poslednemu od Preco:)

Ale v tejto konverzacii s vami sa citim ako extrovert. Aky dobry pocit moze zazit introvert, ked moze byt chvilu extrovert.:))

A este vam vsetkym dakujem za tolko vela rad o com a ako hovorit. Budem sa inspirovat:))

Ale viem si predstavit aj to co pie Alex, ze introvertom sa clovek stane pocas zivota, ak ho k tomu okolnosti dovedu. Alebo ten, kto ma SF, vyzera, ze je introvert len navonok, ale keby sa nehanbil, prejavil by svoju extrovertnost(to je vobec spravne slovo)? Ja mam pocit, ze u mna SF a to ze som introvert suvisi uz od malicka.

ja neviem. myslim ze povodne som bola extrovert, potom introvert, potom som zacala byt taka utiahnutejsia, z toho tie problemy - my sme mali problemy v rodine, jedno s druhym a tak - takze sf. a teraz som podla mna stale introvert ale preorientovany na extroverta - v urcitych situaciach :) som sa naucila nenechavat si pocity pre seba a dusit sa nimi.

Ja som introvert a velky. Ale neviem ci to suvisi s SF. Presne toto som sa aj ja pytala, ale niekde v inej teme.

PS: Spomenula som si, ze som si raz robila prieskum, o com sa ludia radi bavia v spolocnosti. Kamoska mi poslala toto - skor zo zabavy :)

Konverzace ve spolecnosti - pravidla a rady.

Schopnost primerene a zajímave hovorit není pro spostu lidí jednoduché,
ale lze si je pomalu a vedome osvojit. Pro slavnostní príležitosti a vzájemná setkání
je kontakt a zpusob komunikace s našimi hosty velice duležitý.
Pri konverzaci bychom nemeli vést dlouhé monology.
Spíše takticky pokládáme otázky svým hostum a snažíme se naslouchat
a vhodne tematicky smerovat oboustranný hovor.

Vybíráme vhodná témata

Každý z prítomných by se mel dostat ke slovu a zámerne by se mela
vyhledávat témata, která jsou všem osobám blízké,
Vyhýbáme se tématum netaktním, nespolecenským, konfliktním a pro prítomné osoby nesrozumitelným.
Hlídáme svá gesta

Pri konverzaci nedeláme príliš velká a rozmáchlá gesta,
nemluvíme zbytecne hlasite ani rychle a vyhneme se i prílišné žoviálnosti.
Presto by náš rozhovor nemel pusobit studene a upjate.
Pri rozhovoru si všímáme reakcí druhého partnera a pole toho smerujeme i samotný rozhovor.
Projevujeme úcast i sympatie

Snažíme se pusobit príjemne, srdecne, s úsmevem, nejsme strozí ani povýšení.
Nikdy se nesnažme být za každou cenu stredem pozornosti,
neskákejme lidem do reci a snažte se vnímat a naslouchat názorum druhých.
Neprete se o bezvýznamné malickosti, nehledejte zdroj konfliktu
a nesnažme se být za každou cenu v opozici, a to i tehdy kdy máte poct,
že zásadne nesouhlasíte. Budte diplomat a radeji zvolte téma,
pokud máte pocit, že s názory druhého se príliš neztotožnujete.
Jako partner pri spolecenské konverzaci byste mel rozhovor ukocírovat tak,
aby z jeho konecného výsledku mel prítomný partner dobrý pocit.

Vety, které by nikdy nemely zaznít mezi partnery:

"Jestli me máš rád/a, tak......"

"Nechápu, proc s tebou jsem."

"Nebud jak tvoje matka/tvuj otec."

"Drž hubu!"

"Bude to, jak jsem rekl/a!"

"Nestojíš za nic."

"Proc nemužeš být jakoBlanka/Jára?"

"Jestli se ti to nelíbí, mužeš jít."

"Podívej se na to, jak vypadáš!"

"Já si te stejne nikdy nevezmu/nezustanu s tebou."

"Zkazil/a jsi mi celý život."

"Máš plný koš na prádlo."

"Každé/mu to se mnou v posteli vyhovovalo, tak nechápu, co zase máš."

"Mužeš být rád/a, že s tebou vubec jsem."

"Ted se mi podíváš do ocí a pekne rekneš, že toho moc lituješ."

"Jo tohle je ta celulitida. Ahááá."

"Jsi si jistá, že to díte je moje?"

"No jo, nekomu je holt prednejší práce než vztah."

"Tomu ty nemužeš rozumet, protože tys mel/a všechno u nosu, kdežto já jsem se za to musela rvát."

"Neuvažovala jsi o tom, že by sis nechala dát rovnátka. Ty zuby máš fakt dost desný."

O, napadlo mi este:

napr. ak sa vyberiete s detmi na ihrisko alebo niekam, skuste si vziat nieco oblubene: knizku, casopis. Mozno niekto bude sediet pri vas a mozno tato mala ,,barlicka" posluzi ako tema rozhovoru. :) Ludia su pomerne zvedavi, to je na nich pekne:) Ja som napr. mala na stole v praci vylozenu knizku a uz tu boli otazky. A teda mini-konverzacia:)