Socialna fobia

ahojte, trosku po case sa opat ozyvam, inak vas citam stale ;-) a ocenujem niektore podnetne rady, holky!
ked som citala zopar stran dozadu, uz neviem presne pri com, ale hlavne pre 'preco' mam jeden tip na knizku:

www.martinus.sk

svata pravda podla mna - ked tak sledujem okolie... ;-)

skus si vsimat, ako to robia ostatni. ako zacinaju rozhovory, vsimaj si tú takpovediac technicku stranku veci.
ja ani neviem, u mna to ide tak nejak automaticky, ked stretnem znameho - ahoj, ako sa mas, a ty, co mas nove, on nieco povie, mna k tomu nieco napadne tak sa toho chytim....potom zacnem ja, on sa popyta...neviem, treba skusat. kazdy ma svoj styl. napriklad z niekoho musis info tahat, sam nevie co hovorit, z ineho sa to leje a ani sa nestihnes nadychnut aby si mu nieco povedal.
napr. ked som v skupine viacerych ludi, s kazdym prehodim dve tri slovicka, a on sam, podla toho do akej miery je otvoreny, zacne rozpravat. ked to nejde, tak to nejde, vela ludi ma s tym problemy. ale aj u tichych ludi, ked na nich ides spravne, nie je problem aby sa rozhovorili. treba vediet aj pocuvat, vcitit sa do cloveka, co by chcel pocut...ci je to vazny typ cloveka alebo srandista...ci je priatelsky alebo skriepny...

Asi mas pravdu Jajka, potrebujem asi nejaky nacvik. Uz to tu niekto hovoril, mozno ty alebo alex, ze je dobre pripravit si par viet alebo tem, aby clovek v strese nebol moc zaskoceny a vedel nieco zo seba dostat. skusim to, nieco si nachystat. Len co?

ja by som to riesila asi takto - na cloveku hned vidis, co je zac. zeny vacsinou chcu kecat. chlapi sa casto hanbia alebo su nevrli alebo nie su taki co kecaju. takze po prve, ocny kontakt, potom naznak usmevu, nejake tie zdvorilostne reci a potom vacsinou sa sama ta druha chyti a zacne kecat. ja ale tiez napriklad nemam chut sa s kazdym vykecavat, alebo mi povedzme nie je dobre, tak len tak odpoviem ak sa nieco pyta a divam sa inam. ze ako nemam zaujem pokracovat. lebo su aj neskutocne otravni ludia, na druhej strane, co ti vysypu historiu celej rodiny a ich zdravotnu anamnezu.
nerob si s toho tazku hlavu :)za kazdu cenu zas debatovat to tiez nie je ono.

to si aj ja snazim hovorit, ale v tej danej situacii mi to nepomaha. Som velmi napata z takych situacii. skoro ani nedycham. Asi si len musim zvykat. Nic ine ma nenapada.

povedzme, ze ten druhy nema chut komunikovat. ak sa ty pokusas a na vsetko ti odpovie ano alebo nie, a vidis ze sa ani nesnazi to nejak rozvijat, tak to asi nema zmysel. musi aj ten druhy chciet.

A co robit v situaciach, ked pride niekto za niekym inym (napr. kolegom), ale kolega pride az o hodinu. A ten clovek ho chce hodinu cakat. Co hodinu hovorit? Po troch vetach uz neviem co povedat. Plus moja SF, a k tomu este som cela cervena, nervozna z toho. Hodina je vela. Raz sa mi stalo, ze jeden pan sedel hodinu oproti mne na kolegovom mieste, a vobec nic nepovedal, len si zobral vselijake letaky a cital si. Neviem preco, ale bola som vtedy taka nervozna a tak ma to nejako zablokovalo, ze som sa na nic nezmohla. Vobec nic ma v tom stave nenapadlo. A citila som sa ako najvacsi blbec.

tiez som bola taka. sedela som a rozmyslala co povedat. ale da sa to naucit. uvolnit sa. nerozmyslat prilis nad temou, pustit co ta napadne. ako sa mas, co je nove, co tvoje konicky, rodina, priatelia...ono sa to rozbehne. nemusis chrlit vtipy, staci taka prijemna konverzacia, a to ostatne pride samo. napr. o com by si sa chcela bavit ty s niekym? co by ti vyhovovalo - bolo prijemne - aby sa to opytal - tak to otoc a opytaj sa ty, a nehanbi sa.

Ste zabavni spolocnici? Alebo nemate vacsinou co povedat? Lebo ja vacsinou mam problem, ze o com hovorit. Neznasam to.

...a urcite je to aj ludmi, ktory ma chvalia. bez kontaktu s ludmi to nezistis...ja mam take heslo - kolko poznas ludi, tolkokrat si clovekom. lebo kazdy clovek je iny vesmir a to ako dokazete spolu komunikovat, ako spolu vychadzate v roznych situaciach, na zaklade toho spoznavas aj samu seba.