zufalka, viem o com hovoris, ze skryvanim sa este viac zamotas do neprijemnych pocitov. Lebo ja stale skryvam aka som. Ja by som sa s tym nikdy nepriznala v praci. A predtym som sa ale snazila zakryt aj svoju hanblivost a svoju podstatu. Teraz sa snazim byt sama sebou v praci.
Minule mi kolega povedal, ze bude nejaka sluzobna cesta, tak ze nech necham deti mame a nech idem, ved deti to nejako bezo mna vydrzia. tak som mu odpovedala, ze deti to vydrzia, ale ja to nevydrzim, lebo nie som moc zabavny spolocnik a co by som tam na sluzobke robila. Tak len povedal, ze ved nech sa nebojim, ze si zvyknem a naucim sa aj zabavit. a potom dokonca bol nejaky milsi ku mne a snazil sa mi chvilu nieco ohladne prace este vysvetlovat. Tak to zavisi naozaj od toho, s kym hovoris. Potom mam jednu koleginu, a tej nedoverujem, lebo len co niekto vyjde z kancelarie, uz ohovara a nachadza nedostatky. Pri nej nie som rada. Takze zufalka, ja by som sa nejako verejne nepriznavala. Naozaj ludia su rozni. Hlavne sa snaz nehanbit za to aka si, dufam, ze budes mat stastie a najdu sa aj ludia, ktorym hanblivci nevadia.
Inak presne aj ja som neraz uvazovala, ze celemu svetu poviem o mojej SF a nemusim uz nic skryvat, ale to sa neda, nie vsetci su chapavi ako vy tu.